Vinum Kult, Nové Mesto nad Váhom

Najsevernejšie vinárstvo Malokarpatskej vinohradníckej oblasti Vinum Kult vyrába osobité vína, ktoré významne ovplyvňuje nielen miestny terroir.

Veľmi zaujímavý príbeh tohto vinárstva sa začal takmer pred päťdesiatimi rokmi, keď si jeho majiteľ Jozef Kutaj kúpil na periférii Nového Mesta nad Váhom malú desaťárovú vinicu. Tu si prvýkrát privoňal k výrobe vína. Dorábal ho, tak ako ostatní jeho susedia záhradkári, hlavne pre seba a svojich priateľov. Jeden rok boli vína lepšie, iný zase menej, ale ako sa hovorí, vždy sa dali vypiť a kamaráti sa tešili, keď ich pozval na pohárik.

Začiatky

V tom čase hrozno pri zbere neohurovalo vysokými cukornatosťami ako dnes. Ak dosiahlo kategóriu kabinetné, tak sa v pivnici oslavovalo. S celkovým obsahom kyselín to bolo presne naopak, vždy ich bolo dostatok. Ak sa na to pozrieme z globálneho hľadiska, netreba sa tomu nijako zvlášť čudovať, veď vinice v okolí Nového Mesta nad Váhom patria k tým najsevernejším na Slovensku.

V tom čase medzi záhradkármi platila zásada, že víno musí ležať na kaloch. Mnohí to vnímali tak, že ak sa vínu zoberú kvasnice, je to akoby ste malému dieťaťu vzali cumlík. Pán Kutaj nebol výnimkou a takto dorábal víno až do roku 2008.

Vtedy sa dal dokopy s priateľom Petrom Šustekom a postavili vinárstvo na zelenej lúke. Vedľa svojej pivnice sa mu podarilo dokúpiť susedné záhrady a nakoniec dal dokopy hektárový pozemok. Okrem krásnej budovy vinárstva tu ostal aj päťdesiatárový priestor na vinohrad. Pozemok je na dosť prudkom svahu, tak ho musel rozdeliť na dve terasy, z ktorých je nádherný výhľad na Stredné Považie.

Nový smer

S novou budovou prišlo aj nové vinárske nasmerovanie. Na pomoc si zavolali skúsenejších vinárskych technológov a enologických poradcov. To bol začiatok cesty ich vín, ktoré sa dnes nachádzajú na vysokej kvalitatívnej úrovni.

Od prvého oficiálneho ročníka sa začali venovať výrobe reduktívnych vín, ale s jasným prihliadnutím na zachovanie ich odrodových vlastností. V tom ich významne pomáhajú aj moderné technológie. Zo začiatku nakupovali väčšinu hrozna najmä z Hlohovca a južnoslovenskej obce Búč a príležitostne aj z iných vinohradníckych obcí. Vždy si však dali záležať na kvalite hrozna.

Dôležitým parametrom bola nielen cukornatosť, ale hlavne celkový zdravotný stav a obsah kyselín. Ako roky plynuli zistili, že ak chcú kvalitu vín posunúť ešte vyššie, musia vysadiť vlastný vinohrad. Tento významný krok však ostal už iba na pleciach Jozefa Kutaja, ktorý v tom čase odkúpil podiel svojho spoločníka.

Keď šťastena zaúraduje

Už hodnú chvíľu sa pán Kutaj obzeral za vhodným pozemkom na výsadbu nového vinohradu a nakoniec sa mu ho aj podarilo nájsť. Pôvodne išiel dokúpiť viničné sadenice na podsadenie k priateľovi, ktorý býval iba pár sto metrov od jeho vinárstva. Slovo dalo slovo a okrem sadeníc sa dohodli aj na kúpe ucelenej dvojhektárovej parcely, ktorá sa nachádza na pešo od vinárstva. Po dôkladnej príprave pôdy tu nakoniec vysadil päť bielych odrôd, Sauvignon, Pálavu, Rulandské šedé a oba rizlingy.

Od panenskej úrody si dáva pozor na to, aby kry zbytočne nepreťažoval a na každom necháva maximálne dva kilogramy hrozna. Vinohrad sa mu za to odvďačuje kvalitatívne vyrovnanými úrodami, najmä Pálava, ktorá takmer každý rok bez problémov dosahuje cukornatosť v kategórii výber z hrozna. Podotknúť určite treba aj výnimočné vápencové podložie, ktoré dokáže zabezpečiť dostatok kyselín, vďaka čomu môžu vína zaujať aj príjemnou šťavnatosťou a sviežosťou.

Všetko hrozno z vlastných viníc zberajú iba ručne, čo sa nemalou mierou podpisuje na kvalite výsledného produktu. Milovníci kvalitného vína z okolia Nového Mesta nad Váhom to rýchlo spozorovali a s obľubou sa vracajú do tohto vinárstva. Vďaka tomu dokážu predať z dvora až osemdesiat percent svojej produkcie a trend má každým rokom stúpajúcu tendenciu, čím sa veru nemôže pochváliť každé vinárstvo.

Keď človek vie, čo robí

Je to už osem rokov, čo pán Kutaj zamestnal vyštudovaného vinárskeho technológa Michala Holovica. Toto rozhodnutie považuje za jedno z najlepších. Michal vníma ako najsvetlejší bod moment, keď im začal naplno rodiť novovysadený vinohrad. Vtedy dostal možnosť nielen dozerať na jeho zdravotný stav počas celého vegetačného obdobia, ale hlavne načasovať zber hrozna podľa svojich predstáv.

Stačilo niekoľko oberačiek a Michal dokázal ku každej odrode vybrať typ kvasinky, ktorá jej najviac vyhovuje. Samotný štýl vína si stanoví ešte na začiatku a k nemu prispôsobuje celý výrobný proces. Všetky vína však odkaľuje a až následne zakváša. Odkaľovanie nerobí rovnako pri všetkých odrodách, pretože niektoré vytipované kvasinky vyžadujú viac a iné zase menej odkalený mušt. Odsledovanú má aj teplotu počas fermentačného procesu. Pri každej odrode je trochu iná.

Všetky biele vína kvasí a následne necháva dozrievať iba v nerezových tankoch. Výnimkou je Rizling rýnsky, z ktorého časť dáva na predýchanie aj do agátových sudov.
Zaujímavosťou pri červených vínach je, že odrodu Dornfelder nedáva do drevených sudov, ale snaží sa vo víne z tejto odrody zachovať vyššiu ovocnosť a sviežosť. Ostatným červeným vínam dopraje slušný pobyt v sudoch, väčšinou je to minimálne rok, ale výnimkou nebýva aj podstatne dlhší čas.

Pri červených vínach určite musíme spomenúť, že sa číria iba vaječným bielkom a hladinu síry udržiava na nevyhnutnej úrovni. Dokonca na trh uvádzajú aj také vína, ktoré majú iba polovičné množstvo síry z maximálne povolených dávok. Dôvodov, prečo si to môže dovoliť je niekoľko, od kvalitnej suroviny, cez šetrné spracovanie, zvolený technologický postup až po čisté a hygienické prostredie.

Samozrejme, so snahou o vysokú kvalitou nevyhnutne prichádzajú aj ocenenia doma, či vo svete. Medzi najväčšie úspechy vinárstva za posledné štyri roky patrí získanie 10 zlatých a 27 strieborných medailí na súťaži AWC VIENNA. Taktiež sa im v roku 2021 podarilo získali zlatú medailu v Tokiu na súťaži Sakura Awards. A mnohé iné. Napríklad pán Kutaj si vysoko cení cenu za najlepšiu kolekciu zahraničný vín zo súťaže Juvenale Brno.

No a na záver si určite kladiete otázku, ako vznikol názov Vinum Kult. V latinskom jazyku by sa toto slovné spojenie dalo preložiť ako pliesť víno. Doslovný preklad z viacerých jazykov by bol možný aj ako priatelia vína. Slovíčko Kult však symbolizuje aj kruh, ktorý bol základným prvkom prvej etikety v tomto vinárstve a dá sa tiež vysvetliť ako zoskupenie. Ak si to všetko spojíme, získame rozsiahlejšie a výstižné spojenie Vinum Kult – Kruh priateľov vína.