Vinárstvo Vinhor, Doľany

Otec Anton a syn Peter Horváthovci sú telom aj dušou vinohradníci. S rovnakým zápalom sa takmer pred dekádou pustil Peter aj do výroby vína a darí sa mu príkladne.

 

Pán Anton Horváth je rodákom z neďalekej modranskej Kráľovej. Jeho otec chodil štepiť po všetkých okolitých družstvách. On zaúčal do tajov štepenia aj našu najuznávanejšiu šľachtiteľku pani Dorotu Pospíšilovú. Mal na starosti nielen výber, ale aj selekciu očiek. V takejto rodine sa vinohradom či vínom žije od rána do večera.

Pevné základy

Po skončení modranskej „vinárky“ sa Anton Horváth priženil do malokarpatskej obce Doľany. Tu v miestnom družstve začal pracovať ako vinohradnícky skupinár. V tej dobe sa v Doľanoch pestoval vinič na ploche viac ako dvesto hektárov.

Po rozpade modranského družstva, pod ktoré spadal aj odštepný závod v Doľanoch, sa jednotlivé obce osamostatnili a pán Horváth tu začal pracovať ako hlavný agronóm vo vinohradoch. Po pár rokoch sa rozhodol z družstva vystúpiť a časť viníc ktoré mal na starosti ako agronóm si prenajať.

Boli však aj ďalší záujemci o prenájom viníc, a tak družstvo vinice rozdelilo medzi štyroch podnájomníkov. Každý dostal štvrtinu z celkovej výmery s rovnakým podielom zo všetkých kvalitatívnych honov. Od roku 1996 sa tak pán Horváth začal starať o viac ako päťdesiat hektárov a zároveň to bol začiatok rodinného vinohradníctva a neskôr aj vinárstva rodiny Horváthovcov.

Od tohto roku sa tiež začala ich snaha postupne skupovať vinice do súkromného vlastníctva. Od roku 1996 sa tak pán Horváth začal starať o viac ako päťdesiat hektárov.

Všetky obrábané vinice sú na svahoch, alebo na úpätí Malých Karpát. Pôda obsahuje rôzne frakcie bridlice, vďaka čomu má víno jedinečný charakter.

Vinice sú základ

Pôvodná výmera päťdesiat hektárov, ktoré obrábali v roku 1996, sa rokmi menila. Boli časy, keď obrábali aj vyše sedemdesiat. Dnes je situácia trochu iná. V rámci zachovania kvality si Horváthovci ponechali iba parcely, ktoré vlastnia. K dnešnému dňu je to necelých dvadsať hektárov.

Väčšina z nich má niekoľko tuctov rokov a boli založené ešte za družstevných čias. Z tých, ktoré vysadili sami, je najstaršia štvorhektárová vinica z roku 2011. Víno v tom čase ešte nevyrábali, a tak si vybrali odrody, o ktoré bol vtedy najväčší záujem. Po hektári vysadili z Rizlingu rýnskeho, Tramínu červeného, Rulandského šedého a Sauvignonu. Veľmi malý kúsok sa ušiel aj pre odrodu Cserszegi Fűszeres.

O sedem rokov neskôr pribudla takmer jeden a pol hektárová parcela s modrými odrodami. Pôvodne na nej mali byť vysadené aj Frankovka modrá a Pinot noir, ale nakoniec sa tu objavilo iba trio Cabernet Sauvignon, Alibernet a Rudava.

Minulý rok vysadili na sedemdesiatárovej vinici Silvánske zelené a v našich končinách veľmi málo vídanú odrodu Bouvierovo hrozno. Vybrali ju účelovo. Všetko víno z tejto odrody bude nafľaškované pod obchodnou značkou Víno z dvora, ktorá patrí Jurajovi Drozdovi, s ktorým majú veľmi korektný vzťah. Ako sa rodil sa dočítate o pár riadkov neskôr.

Individuálny prístup

Ako sme už spomínali, zníženie výmery viníc má svoj dôvod. Jednak chcú zachovať čo najvyššiu kvalitu a na druhej strane nikto z nás nemladne a na plecia si zobrali iba toľko, koľko vládzu uniesť. Otec so synom sa po cely rok vlastnoručne starajú o viac ako polovicu z týchto viníc a so zvyškom im pomáhajú brigádnici.

Rez si však robia takmer na celej výmere sami. V priebehu rokov zistili, ktorej odrode aký typ rezu najviac vyhovuje. Vďaka tomu si dokážu hrozno pripraviť ešte počas vegetačného obdobia. Klasickú prebierku vo forme letného zhadzovania strapcov nerobia. Dôraz radšej kladú na dĺžku letorastov pri reze, teda počtu rodivých očiek na jeden ker.

Napríklad pri odrode Devín to robia veľmi špecificky. Je známa tým, že kvalitné víno sa z nej dá vyrobiť až pri vyšších cukornatostiach. Dostať však hrozno do tohto štádia v dobrej zdravotnej kondícii vôbec nie je jednoduché. Bežne strihajú na jeden ťažeň, ktorý viažu do oblúka. Pri Devíne volia kratší rez na päť až šesť očiek a ťažeň vyväzujú vodorovne. Takto dokážu docieliť, aby boli všetky strapce v jednej rovine.

Po dažďoch rýchlejšie presychajú, čím sa výrazne eliminuje atak hubových ochorení. Veľmi dobré skúsenosti majú aj s odlisťovaním. Takýmto spôsobom dokážu mať pri Devíne každý rok úrody s cukornatosťou v kategórii minimálne bobuľový výber. Nemalou mierou im v tom pomáha aj vylamovanie podočiek nielen na hlave kra, ale aj na ťažni.

V dobrom aj zlom

V roku 2013 promoval Peter na SPU v Nitre. Potom zostal nielen pracovať v rodinných viniciach, ale s bratom Pavlom založili vinárstvo VINHOR. Od prvého ročníka robili iba fľaškované vína. V pilotnom ročníku uviedli na trh štyritisíc fliaš s víziou, že do piatich rokov by chceli objem zdvojnásobiť.

Z prvého ročníka im v marci nasledujúceho roka ostalo iba zopár fliaš. Posmelení úspechom si na dvore postavili malú halu. Najmä v prvých rokoch produkcia pekne rástla a zakrátko sa dostali na takmer štvornásobok prvého ročníka. To bol v ich podmienkach strop, ktorý im umožňoval priestor.

Prvé zarobené peniaze investovali do nákupu kvalitnej vinárskej technológie. V najväčšom rozkvete prišla nečakaná správa od brata Pavla. Rozhodol sa, že z rodinného biznisu odíde. Následných niekoľko rokov Peter hľadal cestu, akou sa vyberie. Rozmýšľal, či bude iba pomáhať otcovi vo vinici, alebo či bude aj naďalej vyrábať víno. Nakoniec sa rozhodol pre zdravý kompromis.

Dobré rozhodnutie

V roku 2018 bola u nás veľká nadúroda hrozna. Napriek tomu sa Horváthovcom podarilo spracovať alebo vo forme hrozna predať takmer celú produkciu. Vo vyzretej štyridsaťročnej vinici im ostalo iba úplne zdravé Rulandské biele. Na poslednú chvíľu urobil Peter osudové rozhodnutie.

Čerstvo zozbieraný a vyhľadávaný Rizling rýnsky predal a v pivnici uvoľnil miesto Rulandskému bielemu, ktoré v tom roku nikto nechcel. Jednoducho mu bolo ľúto ho iba tak nechať vo vinici napospas osudu. Cukornatosť bola krásnych 26°NM, tak z neho urobil sladké víno.

Keďže túto odrodu nemajú v portfóliu, snažil sa toto víno za veľmi výhodnú cenu ponúkať. Tak narazil na Juraja Drozda. S ním sa dohodol a celý objem nafľaškoval pod jeho obchodnou značkou Víno z dvora. Pán Anton Horváth ho ešte predtým stihol prihlásiť na svetovú súťaž v Štrasburgu, kde sa hodnotia iba vína z odrody Rulandské biele a podarilo sa mu tu získať zlatú medailu.

Takto začala zaujímavá spolupráca, ktorá trvá úspešne už niekoľko rokov. V rámci nej vznikol aj hrozienkový Tramín červený 2020, ktorý vyhral náš redakčný test v čísle 6/2021. Aktuálne pre Víno z dvora vyrábajú vyše tucet vín, čo predstavuje viac ako polovicu ich produkcie. Obom stranám takáto spolupráca vyhovuje, pretože Horváthovci sa najlepšie cítia vo vinici a v pivnici. Zastávajú názor, že vinár má robiť víno a obchodník ho má predávať.

 

Nové vinárstvo

Spolupráca s Jurajom Drozdom ich nasmerovala k tomu, aby si postavili nové vinárstvo s dostatočným priestorom nielen na výrobu, ale aj na vyzrievanie vín. Vhodný pozemok našli v susednej dedine Častá vedľa družstva. Postavili ho za dvanásť mesiacov.

Celkovú kapacitu päťdesiattisíc fliaš momentálne využívajú na dve tretiny. Najnovším prírastkom je úplne nová fľašovacia linka, ktorá im podstatne uľahčuje prácu. Odteraz už môžu plniť vína v čase, keď budú hotové a vyzreté a nie vtedy, keď má čas externá firma.

Nové priestory poskytujú dostatok miesta aj na vyzrievanie červených vín v sudoch. Doteraz ich plnili približne po ročnom vyzrievaní, ale niektoré by si v nich zaslúžili aj dlhší pobyt. To odteraz problém určite nebude a každé červené víno bude môcť v sude zotrvať tak dlho, ako bude treba. Nové výrobné a hlavne aj vyzrievacie kapacity Horváthovcom poskytujú priestor a možnosti na to, aby nielen z červených, ale aj bielych vín dokázali dostať inú, pre nich nepoznanú tvár.

Vlastná identita

Pri zakladaní vinice v roku 2011 sa Anton Horváth viac sústredil na kvalitu ako na klonovú selekciu štepov. Až neskôr so synom zistili, že Rulandské šedé majú vysadené nielen na dvoch rôznych podpníkoch, ale na každom sú naočkované aj dva rôzne klony. Peter sa preto rozhodol, že hrozno z každého podpníka bude spracovávať osobitne.

Jedno robí na sucho s trochu vyšším alkoholom. Toto víno vždy zreje aj na jemných kaloch. Kry majú mohutný habitus a plnšie strapce. Druhý „šeďák“ robí na polosladko. To je dôvod, prečo ho necháva prezrievať najdlhšie ako sa dá, väčšinou do bobuľového výberu. Výhonky má asi o tretinu kratšie a aj strapce sú redšie. Napriek tomu ho reže na menej očiek, aby lepšie dozrieval do vyšších cukornatostí.

Špecialitou Horváthovcov sú prírodne sladké vína, najmä cibébové a hrozienkové výbery. Práve pre tento účel nechávajú každoročne časť viníc zasieťovanú. Odrodovou jednotkou je Tramín červený. Nechávajú ho prezrieť a zberajú ho až koncom novembra, alebo v priebehu decembra. Vtedy už cukornatosti atakujú veľmi vysoké hodnoty. Napríklad minulý rok dosiahol až 30°NM.

Horváthovci si zvolili moderný prístup pri spracovaní hrozna, ktoré pochádza výlučne z vlastných vinohradov. Limitované počty ich vín a senzačný pomer ceny a kvality robia toto vinárstvo skutočne výnimočným.