Page 10 - ukazka
P. 10

I   zo starých viníc










                   K zelenému stromu





                   Za starých čias panoval jeden pekný zvyk. Ak nejakú vináreň či hostinec
                   nazvali, dajme tomu, podľa zlatého jeleňa, ktorý sa zjavil v potrundženej

                   mysli nejakého štamgasta, nepomenovali toto miesto len tak,
                   jednoducho Zlatý jeleň. A nebolo to ani U zlatého jeleňa, hoci v takejto
                   forme sa názvy niektorých podnikov vyskytovali. Nielen v stredoveku, ale
                   ešte aj počas 19. storočia ovládal mená hostincov tretí pád, čiže datív.
                   V našom prípade K zlatému jeleňovi. Čarovné, že?



                   Text: Branislav Chovan


                        ento spôsob pomenovania v sebe ukrýval hlboký   hoteloch, k akým patril aj K zelenému stromu, mali hostia
                        zmysel. Miesto, kde sa nachádzal výčap vína a od-  k dispozícii svetlo a kúrenie, čo predstavovalo veľký luxus.
                   Tkiaľ sa niesli lahodné vône teplého jedla, jednoducho   Tieto dve položky sú uvedené aj na originálnom účte z roku
                   priťahovalo hostí zo širokého okolia. Bolo ako magnet, a tak   1868 v druhom a treťom riadku.
                   sa netreba čudovať, že k nemu podchvíľou smeroval záu-
                   jemca o dobré jedlo.
                   Aj bratislavský hostinec, o ktorom dnes bude reč, bol po-
                   krstený v treťom páde, dokonca v jeho množnom  čísle.
                   Volal sa K trom zeleným stromom a najneskôr na prelome
                   18. a 19. storočia stál na rohu Mostovej ulice a dnešného
                   Hviezdoslavovho námestia. V rokoch 1845 – 1848 ho pre-
                   stavali podľa plánov známeho architekta Ignáca Feiglera
                   na hotel. Čitateľ už akiste tuší, že hovoríme o predchod-
                   covi hotela Carlton. Nás však zaujíma niečo iné. Hotel totiž
                   v roku 1857 prechádza do rúk Palugyayovcov, známych ob-
                   chodníkov s vínom. Konkrétne do rúk Jakuba Palugyaya, po
                   ktorom ho prebral jeho dedič Karol Palugyay.
                   Spolu so zmenou majiteľov sa zmenil aj názov hotela. Ne-
                   vedno, či dva z pôvodných troch zelených stromov medzi-
                   tým vyrúbali, po novom sa totiž hotel volal už len v jed-
                   notnom čísle, K zelenému stromu. Jeho povesti to zjavne
                   neuškodilo, pretože o hostí, a to aj z tých najvýznamnejších
                   kruhov, nemal núdzu. V roku 1865 sa tu ubytoval panovník
                   a spolu s predstaviteľmi vysokej aristokracie popíjal vyni-
                   kajúce palugyayovské víno. Ktovie, ako to tí Palugyayovci
                   robili, ale do ich hotela sa význační hostia doslova hrnuli.
                   Opakovane si tu objednávali izby svetoznámi umelci, ako
                   Liszt, Brahms, alebo Rubinstein. Plne obsadené mávali aj
                   počas zasadaní Uhorského snemu. Netreba asi pripomínať,
                   že zďaleka nie všetci poslanci spĺňali kritériá význačných či
                   noblesných hostí, oni sami si to o sebe však mysleli.
                   Keď už hovoríme o významných návštevníkoch, najmä pre
                   nich bolo určené prvé  fi lmové predstavenie v Bratislave,
                   ktoré sa v roku 1895 uskutočnilo práve v hoteli K zelenému
                   stromu. No a o desať rokov neskôr tu začalo svoje pravidel-
                   né premietanie kino Elektro – Bioskop.
                   Na záver rozprávania o úspešnom príbehu palugyayovské-
                   ho hotela spomeňme ešte jeden zaujímavý detail. V nóbl






             26   I   jún 2019
   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15