Víno Rajníc

Majiteľ tohto vinárstva nepatrí k ľuďom, ktorí zvyknú hovoriť o tom, čo dosiahli a už vôbec si nezakladá na tituloch či funkciách. Snaží sa robiť veci, ktoré majú zmysel, a tým obohatiť iných.

 

Tento zaujímavý a charizmatický vinár pochádza z dedinky Kátlovce, ktorá sa nachádza neďaleko Trnavy. Už ako dieťa si spomína, že doma robili rôzne druhy ovocných vín. Okrem toho mali aj malú vinicu, ktorú im však štát znárodnil. Na začiatku šesťdesiatych rokov odišiel študovať na drevársku školu do Zvolena. Tento odbor si zvolil preto, lebo sa chcel zamestnať v pezinskom drevokombináte, ktorý sa v tých časoch ešte len staval. Jeho prvou profesijnou zastávkou však bola Turzovka. Tu sa aj oženil a absolvoval základnú vojenskú službu. Až po jej skončení sa aj s rodinou v roku 1972 usadil v Pezinku.
Už od začiatku si dorábal víno pre vlastnú potrebu. O dva roky neskôr si postavil rodinný dom aj s pivnicou. Za ním mal malú vinicu, na ktorej vysadil Veltlínske zelené. Niekoľko sto litrov vína, ktoré vtedy dorábal, sa postupne znásobilo. Nevzdával sa ani po počiatočných neúspechoch. Tie ho posúvali ďalej. Držal sa motta: Óra et labóra – Modli sa a pracuj. Po rokoch sa mu podarilo dosiahnuť prvé úspechy. Kto pozná cestu, ktorou si musí sladké hrozno prejsť, kým sa stane lahodným dúškom vína vie, že je to ťažká práca. Nedá sa robiť iba vtedy, keď si človek nájde čas.

Náhoda úradovala aj tentokrát
Vinohradníctvo a vinárstvo už od nepamäti dotvára obraz okolia Pezinka. Miestni ľudia si po stáročia zarábali na živobytie pestovaním viniča a výrobou ušľachtilého nápoja vyrobeného z hrozna. Po celý čas sa snažili zlepšovať pestovateľské podmienky pre vinič a kvalitu vína. V priebehu času sa práve vinárstvo spontánne stalo pre človeka osožnou záľubou, ktorej sa každý dobrý vinár či vinohradník venuje s plným nasadením a hrdo sa k nej hlási. Medzi takýchto ľudí určite patrí aj Peter Rajníc.
Jeho začiatky však neboli typicky vinárske. Od roku 1984 pracoval pre nemeckú firmu ako obchodný zástupca. Táto pozícia si vyžadovala časté služobné cesty do Nemecka. Počas jednej z nich priniesol do istej firmy ochutnať svoje víno. Bol prekvapený, aký zožalo úspech. Až taký, že mu spontánne nadšení obchodní partneri vytvorili prvú etiketu. Bral to ako impulz, aby sa snažil vyrobiť víno ešte kvalitnejšie. Bolo to v dobe, keď sa venoval iba výrobe bielych vín. Jeho favoritom bol hlavne Rizling rýnsky.
Na prelome tisícročia bol jeho osobný priateľ, dekan farnosti v Pezinku, Karol Chvála, preložený do farnosti Gbely. Tam sa v roku 2000 konala súťaž, na ktorú prihlásil Rizling rýnsky od Petra Rajníca. A tu sa to začalo. Prvé ocenenie, ktoré získal za šampióna výstavy veľmi potešilo jeho vinársku dušu. Mal nesmiernu radosť, že bol schopný urobiť víno, ktoré dokázalo konkurovať oveľa väčším a známejším výrobcom. Od tohto momentu sa začal stavať k svojej záľube profesionálnejšie. Trpezlivosť sa vyplatila a o tri roky neskôr získal v Rači s Rulandským šedým ďalšie ocenenie, s Cabernetom Sauvignon 2006 sa stal dokonca víťazom Československej ligy. A mohli by sme pokračovať aj s oceneniami zo zahraničných súťaží. Jednoducho pochopil, že kvalita vína sa rodí vo vinici, keďže zo zlého hrozna možno iba ťažko vytvoriť kvalitné víno.

Kvalita prvoradá
Rozhodol sa, že materiál na výrobu svojich vín bude nakupovať od profesionálnych vinohradníkov. Mnoho rokov sa mohol spoľahnúť na šikovnosť pestovateľov z Novej Viesky. Vinohrad, ktorý obhospodarovali však majiteľ predal. Na jednej strane síce prišiel o surovinu, na ktorú bol zvyknutý, ale na druhej sa mu otvorili nové možnosti. Rozhodol sa, že odrody ako Silvánske zelené, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené či Müller Thurgau, ktoré sa odjakživa pestovali pod Malými Karpatmi, bude nakupovať práve odtiaľto. Modré odrody však ďalej nakupoval z južného Slovenska, najmä z parádneho klonu Frankovky modrej, ktorý našiel v obci Dubník. Je to stará výsadba. Minulý rok z nej vyrobil také vynikajúce víno, že vo februári tohto roku už bolo komplet vypredané.
Každý rok sa snaží priaznivcov svojich vín prekvapiť niečím zaujímavým. Ako jeden z prvých našich vinárov v novodobej histórii uviedol na trh víno z odrody Semillon. Z ostatného ročníka vyrobil zase zaujímavé víno z odrody Aletta, ktorá sa radí medzi rezistentné. Či už pri klasických, alebo v našich končinách menej známych odrodách sa snaží striktne zachovať odrodový charakter. Pri výrobe vín do muštu nikdy nepridáva cukor. Radšej sa snaží dohodnúť s vinohradníkmi, aby hrozno podržali na koreni trochu dlhšie. Samozrejme, že sú aj ročníky, ktoré cukornatosti príliš neprajú, vtedy jednoducho vyrobí vína s nižším obsahom alkoholu.
Všetky jeho červené vína zrejú pred uvedením na trh v drevených sudoch minimálne jeden rok. S potešením na tvári nám pri našej návšteve prezradil, že z ročníka 2017 ešte stále v sudoch naberá na kráse veľmi nádejný Merlot, ktorý mal pri zbere cukornatosť 28ºNM, ale aj Alibernet zberaný s cukornatosťou 26ºNM, tak­že o niekoľko mesiacov sa máme na čo tešiť.

Angažuje sa nielen v rytierskom ráde
V roku 2005 mal tú česť a mohol sa stať členom EVIRSu. Toto rozhodnutie s odstupom času vníma ako správne a motivujúce. Vďaka tomu mohol navštíviť mnoho vinárskych destinácií po celom svete, kde sa veľmi veľa naučil.
Možnosť stretávať sa s vinármi, uvažovať o rytierskych zásadách, či hľadať úprimné priateľstvá človeka vždy posúvajú o nejaký ten krôčik vpred. A to aj z hľadiska marketingového, veď podnikanie vo vinárskej oblasti sa aj v minulosti odohrávalo na základe dobrých vzťahov medzi odberateľmi a dodávateľmi. Zároveň v sebe zahrňovali veľmi dôležitý etický princíp. Samotná angažovanosť tak človeka naozaj viaže k zodpovednosti nielen pred sebou samým, ale predovšetkým k zásadám rytierskeho rádu. EVIRS bol navyše aj koordinátorom projektu vzdelávania pri založení Slovenskej vinárskej akadémie v Pezinku. Jedným z jeho dôležitých cieľov je odborné vzdelávanie v oblasti vinárstva a vinohradníctva, čo považuje Peter Rajníc za jednu z ciest profesionálneho rozvoja. Preto bolo preňho veľkou cťou, keď ho oslovili, či by kurzy Vinárskej akadémie mohli usporiadať v jeho vinárstve.
Nezaváhal ani na chvíľu, pretože si okamžite uvedomil, že skutočne rytierskym človekom sa každý stane až vtedy, keď porazí závisť a začne slúžiť iným.