Vinárstvo Kopeček

Manželia Peter a Renáta Kopečkovci si založili vlastné vinárstvo v roku 2002. Zo strany pána Kopečka to bolo akýmsi logickým vyústením jeho nadšenia pre vinárstvo. Tomuto dôležitému kroku v jeho živote predchádzalo niekoľko desiatok rokov, počas ktorých sa s vínom priatelil.

Už jeho starý otec František vysadil v roku 1939 v lokalite Novosady vinohrady, ktoré tu vydržali až do osemdesiatych rokov. Potom však prišla zvláštna doba, keď v rámci socializácie poľnohospodárstva bola nielen táto ich vinica, ale aj ostatné v okolí zrovnané so zemou. Nebol to veru najšťastnejší krok vládnucej garnitúry, pretože hneď najbližšiu jar prišli búrky a z holej pláne stiekla voda priamo až do centra Skalice, kde spôsobila záplavy.

S odstupom času nám pán Kopeček rozprával, že práve na tomto vinohrade pomáhal ako malý chlapec. Od roku 1975 sa oň staral už iba s otcom. Vtedy mu práca vo vinici príliš nevoňala, a keď im ho neskôr znárodnili, aj sa potešil. O pár rokov neskôr, keď dospel, sa mu na to pozeral úplne z iného uhla.

Vychádzal z rodinných zásad

Dohodol sa s otcom, že si vysadia nový vinohrad. Trochu im aj priala šťastena. V lokalite Žebráky, kde už aj z názvu vyplýva, že sa tu naozaj poľnohospodárskym plodinám príliš nedarilo, získali ako náhradu za vinohrad v Novosadoch, novú parcelu. Dohodli sa, že tu vysadia iba Frankovku modrú.
V roku 1987 si dal vynútenú dvojročnú pauzu, pretože si išiel odkrútiť základnú vojenskú službu. Keď sa vrátil, pokračoval popri zamestnaní vo výrobe vína. Vtedy ešte podľa zásad starých otcov. Hrozno sa najskôr, aj so strapinou pomlelo a niekoľko dní sa nechalo nakvášať v kadi.

V polovici deväťdesiatych rokov si už ale od známeho požičal po domácky vyrobený odstrapkovač a o rok neskôr si už zadovážil vlastný.
V tej dobe sa už pri červených vínach začal vážnejšie zaoberať aj cieleným odbúravaním kyseliny jablčnej. Nefungovalo to bez problémov, pretože ešte nemal zariadenie na reguláciu teploty, a keď náhodou počas odbúravania klesla teplota v pivnici, proces sa dokončil až na jar.

Od začiatku vedel, akým smerom sa chce uberať

Prvé roky viac ako deväťdesiat percent hrozna nakupoval, ale iba od rôznych vinohradníkov z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Snažil sa získať hrozno najmä zo Skalického rajónu. Výborného partnera našiel v Roľníckom družstve Skalica, ktoré v tej dobe ešte pestovalo hrozno. Preňho to bolo dôležité, lebo od prvej kampane sa snažil vyzdvihnúť charakterové črty, ktorými oplývajú skalické vína.

K vlastným viniciam sa dostal až v roku 2009. Mesto Skalica na svojich pozemkoch vysadilo jedenásťhektárovú parcelu, z ktorej on obhospodaruje takmer polovicu. Boli tu vysadené odrody, ktoré sa v tejto lokalite vyselektovali rokmi. Zmienka o miestnych viniciach pochádza už z 15.storočia, ale nikde sa nespomína, aké odrody tu boli vysadené. Pravdepodobne to boli rôzne samorodáky.

Po skaze spôsobenej fyloxérou sa tu udomácnila hlavne Frankovka modrá a Modrý Portugal. Po II. svetovej vojne sa však začali vysádzať aj súvislé plochy odrody Müller Thurgau. V menšom sa sem dostalo aj Rulandské šedé či Svätovavrinecké. Z rozprávania starých vinohradníkov sa zachovalo, že Modrý Portugal tu volali opeľovač frankovky. Výsadba sa preto robila tak, že za každým tretím koreňom frankovky sa vysadil jeden koreň Modrého Portugalu. Pri zbere sa selekcia príliš neriešila a to bol pravdepodobný spôsob, ako vznikol slávny Skalický rubín.

Skalický rubín

Prvé oficiálne zmienky o Skalickom rubíne sa datujú k roku 1924, ale vyrábal sa omnoho skôr. Ide o kupáž spomínaných dvoch odrôd, ku ktorým sa časom pridalo aj Svätovavrinecké. Názov tohto vína vraj vymysleli ešte Kráľovské vínne sklepy Praha a.s., ktoré nakupovali víno od miestnych vinárov a vozili ho nielen do Prahy, ale celej Českej republiky. Po II. svetovej vojne spadala výroba Skalického rubína pod Vinárske závody Bratislava. V roku 1967 vznikla potreba túto značku chrániť, a tak bola zaregistrovaná na Úrade priemyselného vlastníctva.

Keď v deväťdesiatych rokoch boli bratislavské Vinárske závody v konkurze, ochrannú známku Skalický rubín si odkúpila a zaregistrovala fyzická osoba. Dokonca to bol maličký skalický vinár, ktorý ale žil v Bratislave. Od tohto momentu nemohol používať na vínach toto označenie nikto, iba on. Dlhé roky nechcel uvoľniť značku aj pre ostatných vinárov zo Skalice a okolia a nebolo možné sa dohodnúť ani s mestom, ktoré ju od neho chcelo odkúpiť. Nakoniec si Skalica prenajala právnikov a po rokoch vyjednávaní sa v roku 2010 vrátila ochranná známka pod mesto Skalica.

Miestni vinári si okamžite urobili špecifikáciu na Skalický rubín. Zo všetkých bodov vyberáme aspoň tie najdôležitejšie: Toto víno musí tvoriť minimálne zo sedemdesiatich percent Frankovka modrá, zvyšné percentá môžu byť Modrý Portugal a Svätovavrinecké. Hrozno pri zbere musí dosiahnuť minimálnu cukornatosť 16°NM. Pri jeho výrobe sa nesmú používať žiadne dubové ani iné drevené čipsy a hotové víno sa nesmie nechávať vyzrievať v barikových sudoch. Finálny produkt nesmie obsahovať viac ako šesť gramov zvyškového cukru.

ajdôležitejší bod však je, že hrozno na výrobu Skalického rubínu musí byť dopestované iba vo vinohradníckych obciach Vrádište, Prietržka, Popudinské Močidľany, Radošovce, Mokrý Háj a Skalica. A nielen to, víno musí byť aj vyrobené vo vinárstve, ktoré sa nachádza v týchto obciach.
Muselo prejsť ešte ďalších niekoľko rokov, kým 5. januára 2018 získal Skalický rubín v rámci Európskej únie ochrannú známku CHOP.

Má svoj vlastný štýl

V roku 2010 investoval pán Kopeček do najmodernejšej vinárskej technológie. Nakúpil nový lis, nerezové tanky, ktoré sa dajú nielen chladiť, ale aj ohrievať. Na dosiahnutie kvality neváhal použiť časť svojich prostriedkov aj na nákup olivového čerpadla, ktorý je k rmutu veľmi šetrný.
Biele vína po vylisovaní staticky odkaluje a čistý mušt zakváša kultúrou čistých kvasiniek. Samotná fermentácia prebieha pri regulovanej teplote, ktorá sa pohybuje okolo 15°C a ku jej koncu sa trochu zvýši.

Hrozno z modrých odrôd sa po odstrapení necháva niekoľko dní nakvášať v plne automatizovanom vinifikátore, ktorý má funkciu vrchného sprchovania. Rmut tu trávi zvyčajne týždeň. Poväčšine to vždy stačí, pretože hrozno z polohy Novosady, odkiaľ spracováva všetky modré odrody má špecifické vlastnosti a stačí mu na vyextrahovanie dostatku farbiva aj niekoľko dní. Táto poloha je zaujímavá tým, že pôdu tvorí ílová hnedozem s frakciami bridlice.

Minulý rok schválilo mestské zastupiteľstvo Skalice na tejto lokalite novú výsadbu ďalších dvadsiatich hektárov vinohradov. Po konzultácii s vinohradníkmi, ktorí budú túto parcelu obhospodarovať sem mesto plánuje vysadiť okrem osvedčenej Frankovky modrej a Modrého Portugalu aj Rulandské šedé, Devín, Dunaj, Sauvignon, Chardonnay, tiež a iné odrody podľa požiadaviek nájomcov. Z tejto parcely by mal pán Kopeček dostať do užívania šesť hektárov, čím by sa dostal na jedenásť hektárov a v produkcii hrozna by sa stal sebestačný.

Jablko nepadlo ďaleko od stromu

Pán Kopeček má šťastie, pretože pokračovateľa rodinného vinárstva našiel v mladšej dcére, ktorá momentálne študuje vo štvrtom ročníku odbor vinohradníctvo a vinárstvo v Lednici na Morave. S otcom sa už od štrnástich rokov pravidelne zúčastňovala rôznych ochutnávok. Svet vína, hlavne ten skalický, jej učaroval natoľko, že ako tému bakalárskej práce si vybrala Skalický rubín.

Do zabehnutého vinárstva vniesla trochu nového vzduchu. Otec jej necháva voľnú ruku na rôzne experimenty. Vyskúšala si jeden z najstarších spôsobov výroby vína, v dnešnej dobe stále viac populárne oranžové víno. Krásne zdravé biele hrozno nechala po oddelení strapiny spontánne rozkvasiť v kadi, kde si za stáleho miešania pobudlo niekoľko dní. Po dokvasení sa vylisovalo, oddelili sa hrubé kaly a za pravidelného miešania vyzrievalo tri mesiace v drevenom sude.

Novinkou v ich vinárstve bolo aj biele víno vyzrievané v barikovom sude. Na tento pokus si vybrala Chardonnay a Rizling rýnsky. Hotové vína sa scelili a pobudli si v nových barikových sudoch takmer šesť mesiacov. Cit mladej vinárky sa osvedčil, pretože toto víno získalo veľkú zlatú medailu na súťaži v Texase. Z ostatného ročníka ešte stále vyzrieva na jemných kaloch podobné víno, ale tentokrát iba z odrody Chardonnay.

Pod taktovkou dcéry Lucie uzrelo svetlo sveta aj červené víno. Nazvala ho Rodinné tajomstvo. Ako hlavný motív na etiketu poslúžila stará rodinná fotografia z roku 1970, ktorá bola urobená vo vinohrade na Vinosadoch. Starý otec pána Kopečka je v strede s pohárom vína a sám pán Kopeček ako malý chlapec úplne vľavo dolu. Aby sme toto víno naozaj nechali pod rúškom tajomstva, neprezradíme z akej odrody je vyrobené. Prezradiť však môžeme, že vyzrievalo v drevených sudoch takmer štrnásť mesiacov, a že časť hrozna na jeho výrobu sa urodila v starej rodinnej vinici v lokalite Žebráky.

Nielen toto, ale každé červené víno, predtým ako uvedie na trh, si určitý čas pobudne v sude. Momentálne je v štádiu, že ho dokáže uviesť na trh už ako dvojročné, a preto ho už nemusí filtrovať, lebo za ten čas sa dostatočne vyčírilo aj prirodzene.
Uvidíme, ako dopadne minuloročná frankovka. Tá sa začiatkom októbra začala zberať pri cukornatosti 25°, ďalšia dokonca ešte o dva stupne viac a posledná mala až neuveriteľných 29°NM. Takže o niekoľko rokov sa môžeme tešiť na veľmi zaujímavé červené vína tohto skalického vinára.