Vinárstvo Bognár, Svätý Jur

Róbert Bognár je síce rodený Bratislavčan, ale vinárske korene má vo Svätom Jure, kde obrába vinice a vyrába svoje vína.

 

Matka pána Bognára pochádza zo Svätého Jura. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa vydala a presťahovala do hlavného mesta. Rodinné väzby s Juranmi však neprerušila, a tak tu pán Bognár ako dieťa mohol tráviť počas prázdnin dostatok času.

V tom čase sa tu víno dorábalo snáď v každom dvore. Bolo to obdobie, keď si privoňal nielen k vinárskemu, ale hlavne k vinohradníckemu chlebíku. Nerozumel mu príliš, ale to sa v detskom veku aj dalo očakávať.

Hrdí vinári

Prastarý otec pána Bognára odišiel po I. svetovej vojne za veľkú mláku do Ameriky. Tam zarobil peniaze, za ktoré si po návrate kúpil dva hektáre viníc. V tej dobe z toho žila celá jeho rodina. Vyrábali víno, ktoré následne predávali. Ešte v roku 1948 stále obrábali spomínané dva hektáre.

Onedlho však o ne prišli. Neprávom boli znárodnené. Ako veľmi slabú náplasť za to dostali dva malé záhumienky, na ktorých sa pán Bognár prvýkrát zoznámil s vinohradom.

Zo spomienok mu utkveli v pamäti aj výlety s káričkou a kosákom na Jurskom Šúre, kde s dedkom zberali pánt. V tej dobe túto trávu využívali vinohradníci na viazanie viniča. Pred použitím sa oblievala horúcou vodou, aby sa s ňou ľahšie robilo.

Detské spomienky vystriedala o niekoľko dekád pravá vinárska realita. Ako štyridsaťročnému sa mu spolu s manželkou podarilo dostavať dom vo Svätom Jure. Netrvalo dlho a dostal sa do miestnej vinárskej komunity. Zo začiatku ešte nie s vínom, ale vďaka vyzrievaným syrom, ktorých predajom sa vtedy živil. Na rôznych vinárskych akciách robil ich ochutnávky, vďaka ktorým bližšie pochopil, o čom je vinársky život. Ten mu natoľko učaroval, že o pár rokov neskôr sa stal jedným z nich.

Začiatky

Do roku 2012 si vyrábal iba víno pre vlastnú spotrebu. Až v tom roku sa rozhodol, že vyjde takzvane s kožou na trh a vyrobil prvých tisíc litrov, ktoré aj nafľaškoval.

Keď staval rodinný dom, nezabudol ani na pivnicu. V tej dobe však netušil, že sa výrobou vína raz bude živiť. Prvé ročníky sa do nej ešte dokázal vtesnať, ale ako produkcia rástla, dostal sa na vinársku križovatku. Bolo mu jasné, že najbližšiu oberačku už bude musieť spracovať v nových priestoroch. Začal ich intenzívne hľadať.

Mal šťastie, zaúradovala náhoda. Po niekoľkých rokovaniach sa dohodol s rehoľou Piaristov a prenajal si od nich krásne priestory priamo v centre Svätého Jura. Sú súčasťou historického komplexu, kde v minulosti až dvesto rokov sídlilo slávne slovenské gymnázium. Absolvovalo ho niekoľko významných osobností. Za všetkých spomeňme aspoň kráľa Madagaskaru Mórica Beňovského, či jedného z najslávnejších slovenských skladateľov Eugena Suchoňa.

Zapálený pre správnu vec

Po prvých troch ročníkoch sa pevne rozhodol, že predaj syrov zavesí na klinec a plne sa bude venovať iba vínu. Už vtedy si uvedomoval, že bez viníc to robiť nechce. Začal preto hľadať nejaké voľné vo svätojurskom chotári.

Blízkosť Bratislavy mu to však vôbec neuľahčovala, práve naopak. Majitelia potenciálnych parciel, hlavne tých neobrábaných, v nich prednostne videli stavebné pozemky. Akoby zázrakom sa mu podarilo nejaké menšie vinice predsa len kúpiť, alebo dohodnúť sa na ich prenájme.

Posledný krásny vinohradnícky úlovok sa mu podaril minulý rok. Dostal sa k bývalým viniciam vajnorského družstva, ktoré sa nachádzajú ešte v katastri Svätého Jura. Neboli síce v ideálnom stave, ale opravil opornú konštrukciu a podsadil ich. Na jeden a pol hektárovej ploche je takmer rovnakým dielom vysadený Tramín červený, Rulandské šedé a Sauvignon. Viac ako obnova tejto plochy mu dali zabrať nájomné zmluvy, ktoré riešil s viac ako päťdesiatimi vlastníkmi.

Neľahký boj sa mu podarilo doviesť do úspešného konca. Touto výmerou sa dopracoval na osemdesiatpercentnú sebestačnosť v produkcii hrozna. Momentálne obhospodaruje viac ako päť hektárov.

Poklad vo vinici

Do tejto výmery patrí aj hektárová poloha, ktorú miestni volajú Hofweingarten. Rokmi zanedbaná pred pár rokmi pripomínala skôr šípkovú plantáž než vinohrad. Rozprestiera sa kúsok za mestskými hradbami na niekoľkých terasách.

Po mesačnej úmornej práci ju pán Bognár oslobodil a vinohrad sa mu patrične odmenil. Vysadený je tu Rizling rýnsky, na ktorom sa v ideálnom ročníku tvoria cibéby. Neďaleký Jurský Šúr má na tom určite svoj podiel. V Jurskom chotári sú lokality, kde aj dnes po zotmení prúdi studený vlhký vzduch, ktorý napomáha tvorbe cibéb.

Hneď v roku 2015, prvý rok po revitalizácii tohto vinohradu, sa v masívnom množstve vytvorili cibéby. Takto obdarené strapce boli selektívne zozbierané a dorobilo sa z nich samostatné víno. Najbližšie postretlo túto vinicu podobné šťastie o dva roky neskôr. Víno z neho má pán Bognár ešte stále aktuálne v ponuke.

Zo začiatku sa venoval hlavne výrobe vín so zvyškovým cukrom. Postupne ale do výroby zaraďoval aj vína suché, ktoré dnes tvoria gro produkcie.

 

Živí aj neživí pomocníci

Celú starostlivosť o vinice a výrobu vína má na svojich pleciach. Pomáha mu iba najbližšia rodina. Podľa jeho názoru iba takto dokáže mať vinicu a víno pod kontrolou. To je aj dôvod, prečo jeho kapacitná expanzia už dosiahla maximum.

Veľkého pomocníka našiel nielen v synovi Martinovi, ktorý tento rok dokončil vinársku školu v Modre, ale aj v moderných technológiách. Tie mu významne uľahčujú prácu, preto každý rok pribudne v tomto vinárstve nejaký nový pomocník. Za ostatné roky to bola okrem pneumatického lisu a šetrného čerpadla aj triediaca linka, kvalitný mlynkoodstopkovač či dopravný pás. Tento rok už s napätím očakáva nerezový vinifikátor, ktorý by mal doraziť ešte pred začiatkom oberačiek.

Neobyčajne zaujímavou z tohto pohľadu je aj spolupráca niekoľkých vinárov zo Svätého Jura, ktorí sa spojili a českému debnárovi dali vyrobiť dubové sudy. Stromy, ktoré sa použijú na ich výrobu, rastú v lesoch v chotári Svätého Jura. Momentálne sa pripravuje výrub vybratých dubov a približne o tri roky by tieto sudy mali byť hotové.

Róbert Bognár už teraz vie, že v niekoľkých z nich určite bude vyzrievať na jemných kaloch rizling rýnsky.

Má svoj repertoár

Odrodu Rizling rýnsky spracováva každý rok na niekoľko spôsobov. Koľko typov v danom roku vyrobí závisí od charakteru ročníka, ale minimálne je to klasický reduktívny a vyzrievaný v barikových sudoch. Ak to situácia dovolí, ponuku obohatí aj sur lie a cibébový s vyšším zvyškovým cukrom. Aj ten najmladší z nich fľaškuje najskôr po roku, niektorý aj po dvoch.

Ako jeden z prvých Juranov vyrobil víno z málo vídanej odrody Cserszegi fűszeres. Prvé roky ju nakupoval z južnoslovenskej obce Marcelová. Neskôr od vynikajúceho vinohradníka z Doľan pána Horvátha. Zo začiatku nevedel, čo môže od tejto odrody očakávať, nakoniec s ňou však slávil úspechy nielen na domácej, ale aj na medzinárodnej scéne.

Podobne sa mu darí aj s odrodou Cabernet Sauvignon v ružovom prevedení. Perfektný klon našiel vo vinici pána Bariča v Gbelciach. Svoje kvality potvrdzuje už niekoľko rokov. Dôkazom je aj jeho umiestnenie v najlepšej stovke vín v tohtoročnom Národnom salóne vín.
Pán Bognár viac inklinuje k bielym a ružovým vínam, ktoré tvoria viac ako osemdesiat percent jeho produkcie.

Tento rok však vysadil aj modrú odrodu Dunaj. Je to zatiaľ jediná modrá odroda, ktorú pestuje. Zvyšné nakupuje, ale iba v dobrých ročníkoch. Frankovku modrú však každý ročník, bez ohľadu na jeho priebeh, spracováva s ohľadom na ovocnosť. To je aj dôvod, prečo vyzrieva iba v nerezovom tanku.

Úplne inak to je s odrodou Alibernet a Pinot noir. Tie vyzrievajú v barikových sudoch minimálne šesť mesiacov a v niektorých ročníkoch aj viac ako rok. Všetko závisí od toho, ako rýchlo sa vyvíjajú.

Róbert Bognár dokonale zapadol medzi jurských vinohradníkov a vinárov, ktorí vínom žijú celé stáročia. Podľa historických prameňov sa v stredoveku, v tomto kedysi kráľovskom meste, dorábalo viac ako dva milióny litrov vína. Dnes je to násobne menej, ale kvalita sa za ten čas posunula určite násobne vyššie.