Pereg, Modra

Vinárstvo Pereg sa dostalo pod kožu najmä milovníkom ovocných vín. V jeho útrobách sa však rodia aj ďalšie vínne moky.

Pri kolíske vinárstva Pereg stáli traja muži, vinári Igor Uher, Gustáv Voda a Juraj Košťál. Ako tri sudičky, či skôr traja králi? Písal sa rok 1991. Vinárstvo rástlo pod ich rukami ako vymodlené dieťa. Vyvíjalo sa ako ľudský život. Malo veľmi pekné detstvo, ale nevyhlo sa mu ani ťažké obdobie dospievania. S dvadsiatkou na krku bolo vinárstvo na prahu dospelosti, rozhodnuté opustiť rodné hniezdo.

Neľahké rany osudu

Práve vtedy do jeho života vstúpil Mário Hrozek. „Nebol som náhodný okoloidúci, už dlhšie som Pereg pozoroval pre jeho obrovský skrytý potenciál. Vždy bol trochu iný ako ostatné vinárske spoločnosti, a to nás k sebe začalo priťahovať. Pereg bol svojím názvom naviazaný na históriu, nosil v sebe zmysluplnú myšlienku, menil zaužívané názory, nebál sa ísť vlastnou cestou.“ Začal sa v ňom vidieť. Išlo o osudovú príťažlivosť a počas nasledujúcich rokov sa vinárstvo Pereg dostávalo do povedomia ľudí čoraz viac, značka silnela, víno lahodilo.

Bol to opäť ale nezvratný osud, ktorý zasiahol, tentoraz v podobe zákernej choroby a na čelo vinárstva sa tak trochu nechtiac, no o to viac odhodlane postavila manželka Mária Hrozeka – Marcela, ktorá pokračuje nielen v práci, ale aj posolstve značky vinárstva tak, ako ju vnímal a cítil dlhé roky jej milovaný manžel. Ten viedol vinárstvo v duchu nadviazania na tradície predkov, ktoré pokladal až za posvätné. Práve tie prepojil a doplnil o nové poznatky a moderné technológie. Spojenie invenčného myslenia a túžby zdokonaľovať sa v tom, čo robia ich aj dnes posúva neustále vpred.

Prečo práve Pereg?

Už samotný názov Pereg je veľmi úzko spätý s vinárskou tradíciou a históriou slovenského vinohradníctva. V minulosti každé vinohradnícke mesto, v ktorom sa vinič pestoval a vyrábal sa z neho nápoj, malo svojho perega – viničného richtára, ktorý riadil práce vo viniciach. Volali ho však aj hôrnym richtárom, pretože vinice v tých časoch boli situované oveľa hlbšie v lesných masívoch Karpát, než sú dnes. Tichými svedkami vinohradníckej histórie sú dodnes rúny, hŕby kameňa, ktoré povynášali vinohradníci na medze svojich pozemkov. Vinice boli obkolesené týmito hradbami z kameňa, vďaka čomu vznikol nádherný pojem vinohrad, zaužívaný dodnes.

Ale vráťme sa k samotnému peregovi. Optikou tretieho tisícročia to bol multifunkčný a šikovný manažér, ktorý okrem iného bol aj technológom, agrotechnikom a vykonával aj tzv. viničné právo. Prvé historické pramene, zachytávajúce funkciu perega, sú známe zo začiatku 15.storočia. Práve vtedy sa objavujú aj prvé správy o založení cechu vinárov a o ustanovení viničného úradu Malokarpatskej oblasti, ktorá sa postupom času sformovala do podoby, akú ju poznáme dnes.

Po nástupe Márie Terézie na trón bola táto funkcia právoplatne potvrdená cisárskym dvorom, a to najmä z toho dôvodu, že peregovi okrem iných pribudla ešte jedna dôležitá povinnosť – odvod vína a daň pre cisársky dvor. Treba však jedným dychom dodať, že v tom čase naše vinohradníctvo a vinárstvo stálo na vrchole svojej vtedajšej produkcie. Slovensko-uhorské vína sa pili nielen na bratislavských, ale aj na viedenských a budapeštianských dvoroch a všade slávili obrovský úspech.

Liek vo fľaši

Spoločnosť Pereg kladie najväčší dôraz na kvalitu vstupnej suroviny, a to nielen drobného ovocia, ale aj hrozna. Tú pre vinárstvo zabezpečujú rokmi overení pestovatelia, s ktorými rodina Hrozekovcov nadviazala spoluprácu pred viac ako dekádou. Za ten čas jedna strana pochopila požiadavky a tá druhá možnosti. Dnes vďaka tomu môže toto vinárstvo spracovávať naozaj kvalitné ovocie.
Najdôležitejšou surovinou sú čierne ríbezle, ktorých gro pochádza zo Slovenska, konkrétne zo sadov pri Michalovciach, Nitre a Zlatých Moravciach. Časť však pochádza aj spoza rieky Morava a v ročníkoch, keď je to potrebné a v Peregu uznajú za vhodné, si pomáhajú aj s dodávkami z okolitých krajín.

Pravdepodobne najväčšou raritou z ponuky tohoto vinárstva je víno z arónie čiernoplodej. Výhradný pestovateľ je z Michaloviec a celú výmeru má v biokvalite, čo každý rok aj dokladuje certifikátom. Arónia má veľmi pozitívne účinky na ľudský organizmus. Posilňuje hlavne imunitný systém, obsahuje veľa jódu, ktorý stimuluje funkciu štítnej žľazy, zmierňuje účinky po chemoterapii, priaznivo pôsobí na hormonálnu rovnováhu a vo väčšom množstve má laxatívne účinky. V Peregu ju uvádzajú na trh samostatne a aj ako súčasť Cuvée Čierny Pereg, kde v kombinácii s vínom z čiernych ríbezlí tvorí dvadsať percent. Okrem vínoték sa víno z arónie čiernoplodej predáva aj v lekárňach.

Ďalšie dobroty

Víno z čiernych ríbezlí je vlajkovou loďou produkcie Peregu. Práve z takého vznikol pred niekoľkými rokmi aj jeden zaujímavý produkt, v ktorom časť vína z čiernych ríbezlí nechali vyzrievať v barikových sudoch. U zákazníkov sa to stretlo s veľkým úspechom, preto sa po dokončení potrebných miestností, určených pre barikové sudy, opäť vracajú k jeho výrobe.

Pokračovanie cuvée s názvom Dorota by malo byť uvedené na trh na jeseň tohto roka. Úplnou novinkou však bude nová etiketa. Súbežne s týmto vínom sa objaví aj nové hroznové víno. Obe budú nafľašované pod novou etiketou, ktorá bude mať viacero spoločných znakov. Obe vína strávili počas výroby určitý čas v barikových sudoch, takže sa dá predpokladať, že motív sa bude uberať týmto smerom, ale na finálnu verziu si ešte budeme musieť chvíľu počkať.

Z čiernych ríbezlí už dlhé roky vinárstvo vyrába aj ružové víno. Z ostatného ovocia sa zameralo aj na výrobu trnkového, slivkového či višňového vína. Skutočnou raritou je však Bazulienka. Ako už názov napovedá, ide o vínový nápoj obohatený o macerát z bazového kvetu. Samotná výroba je náročná z viacerých pohľadov. Najskôr sa musia ručne naoberať kvety bazy, ktoré sa kvôli rýchlej oxidácii musia do jednej hodiny zmraziť a potom následne prepraviť do vinárstva. Tu sa macerujú v mladom hroznovom víne, ktoré je kupážou odrôd Irsai Oliver, Müller Thurgau a Rizling vlašský. Toto obľúbené víno sa predáva aj jemne nasýtené.

Hroznové vína

Okrem ovocných vín sa v Peregu venujú aj výrobe hroznových vín, ktoré tvoria v ich produkcii približne desať percent. V rámci nich sa sústreďujú hlavne na odrody, ktoré sa v Modre a jej okolí rokmi osvedčili.
Ostatnou novinkou v tomto segmente vín je cuvée Mladý Presher. Slovo mladý v názve nie je odvodené od spôsobu výroby. Toto pomenovanie dostal kvôli tomu, že dovtedy takéto víno ešte nevyrábali. Pri tvorbe jeho názvu sa v Peregu nechali inšpirovať miestnou históriou.

Pereg, od ktorého je odvodený aj názov tohto vinárstva, mal kedysi kontrolovať kvalitu vína. Ako majster určoval, ktoré víno môže byť určené na predaj, a ktoré sa nesmie pre nízku kvalitu predávať v mestskom výčape. Pereg však nemal právomoc zjednávať cenu pre vinohradnícku obec u preschera.

V Modre boli v 17. storočí šiesti, ale iba dvaja boli členmi vinohradníckej obce. Malý počet prescherov bol daný tým, že lis, v tej dobe nazývaný preš, bol drahý a iba veľmi málo vinohradníkov si mohlo dovoliť jeho kúpu či výrobu. Cenu za prešovanie si museli vinári dohodnúť s prescherom samostatne. Mali však právo kontrolovať čistotu a spôsobilosť vykonávať túto činnosť.
Surovina, nielen na Mladý Presher, ale aj na ostatné hroznové vína sa rodí výhradne v Modranskom regióne, na čo sú v Peregu patrične hrdí.

Celú ponuku ovocných aj hroznových vín si môžete vychutnať nielen priamo vo vinárstve v Modre, ale aj v ich novootvorenej vínotéke, ktorá sa nachádza v Bratislave na Ružinovskej 40., kde ponúkajú aj možnosť riadenej degustácie.
Za ostatné roky musíme konštatovať, že rastúci trend popularity zaznamenali nielen hroznové, ale aj ovocné vína a tie z Peregu sa vyznačujú vysokou a stabilnou kvalitou už niekoľko rokov.