Korbaš – rodinné vinárstvo

Jaroslav Korbaš sa výrobe fľašových vín začal venovať iba pred tromi rokmi. Za taký krátky čas však stihol so svojimi vínami dosiahnuť významné ocenenia.

Jeho vinársky príbeh je trochu netradičný, ale veľmi zaujímavý. Na mieste, kde teraz stojí jeho vinárstvo, mal prastarý otec vysadený vinohrad. Vtedy bývalo zvykom mať vo vinici aj viac odrôd. U nich ich bolo dokonca vyše tridsať. Každú bolo treba proti hubovým chorobám chrániť v inom termíne, tento boj bol ale vo väčšine rokov už vopred prehraný. Napriek tomu sa vždy urodilo dosť hrozna, z ktorého robili víno a Jaroslav Korbaš si tak mohol osvojiť základné technologické postupy.

Osudový Karibik
Pár rokov po skončení strednej školy začal pracovať na výletných lodiach v Karibiku, kde sa zoznámil aj so svojou manželkou. Okrem nej sa bližšie zoznámil aj so svojou druhou láskou, vínom. Na lodi si urobil aj someliersky kurz. Počas dvoch mesiacov, pod vedením hlavného someliera, venoval každú voľnú chvíľu štúdiu a poznávaniu vinárskych oblastí, ale aj vína samotného. Dva týždne pred záverečnou skúškou prišli na loď traja prednášajúci s titulom Master of Sommelier, s ktorými si účastníci kurzu všetko zopakovali. Test nakoniec úspešne absolvoval. To ho tak nakoplo, že aj po návrate na Slovensko sa vínu chcel ďalej venovať. Na chemicko-technologickej fakulte si urobil senzorické skúšky na hodnotenie vína.
Pri hľadaní pracovného miesta mal aj trochu šťastia. Novovznikajúca bratislavská reštaurácia Liviano práve vyhlásila konkurz na personál, kde získal pozíciu someliera. V kuchyni vtedy šéfoval známy slovenský kuchár Marcel Ihnačák. Ten predtým zberal skúsenosti v londýnskej reštaurácii Fifteen, ktorá patrí aj u nás veľmi obľúbenému Jamiemu Olivierovi. Vďaka Marcelovi sa podaril vybaviť výmenný pobyt a tak sa Jaroslav Korbaš dostal na niekoľko týždňov do Londýna, kde zbieral cenné skúsenosti. Po návrate si ešte urobil somelierske skúšky aj na Slovensku.

Túžil po vlastnom víne
Sám však cítil, že by chcel dosiahnuť trochu viac. Kúpil si preto necelú tonu Rulandského bieleho z grobského družstva a vyrobil víno. Bolo to v roku 2009 a to bol aj začiatok. Z Liviana odišiel a v Ivanke pri Dunaji začal prevádzkovať útulnú vínotéku. Vína bral od viacerých vinárov, ale iba tie, ktoré mu chutili. Prvé pokusy zaradiť do ponuky aj vlastné vína skončili veľkým úspechom. V tej dobe už študoval diaľkovo „vinárku“ v Lednici na Morave a získané vedomosti sa snažil použiť aj pri výrobe vlastného vína. Podarilo sa mu to na výbornú. Zákazníkom sa zapáčili, a tak postupne začal zvyšovať produkciu.
Jeho vinárske smerovanie významne ovplyvnil vedúci katedry Vinohradníctva a vinárstva doc. Mojmír Baroň, ktorý nezastával super reduktívny, ale ani prudko autentický štýl výroby vína. „Víno netreba zbytočne číriť vysokými dávkami v štádiu muštu a neskôr doňho pridávať enologické prípravky, pretože základom je zdravé a správne vyzreté hrozno. Víno potom už potrebuje iba jemné a správne enologické zásahy a dostatok času. Treba mu dať šancu, aby sa rozvinulo a ukázalo, čo je v ňom a nie ho dokopať do fľašky čo najskôr,“ vysvetľuje Jaroslav Korbaš, čo sa naučil.
Pri výrobe vína dbá hlavne na to, aby bolo po technologickej stránke dobre zvládnuté. Primárnu aromatiku príliš nerieši, veď po roku je aj tak jedno aké kvasinky boli použité, pretože víno sa aj tak preklopí do svojej prirodzenej identity. Skôr sa sústredí na kupážovanie. Odrody spracováva viacerými spôsobmi a následne ich scelí. Víno tak v každom vývojovom stupni dokáže zaujať iným, ale vždy čistým senzorickým vnemom a poskytnúť nevšedný zážitok. A to platí nielen pre biele, ale aj pre červené vína, ktoré po alkoholovej fermentácii putujú do barikových sudov, kde prebieha aj jablčno-mliečna fermentácia. Následne sa pravidelne kontrolujú a na jemných kaloch vyzrievajú minimálne jeden rok.
O tom, že toto mladé vinárstvo je v rukách správneho lodivoda svedčí aj šampión za ružový Cabernet Sauvignon 2014 z ostatného ročníka súťaže Vínne trhy Pezinok.