Karpatská Perla, Šenkvice

Harmónia prírody a poctivej výroby, rodiny, tradície malokarpatského kraja a vinohradov je motto vinárstva Karpatská Perla už viac ako tridsať rokov.

 

Začiatkom osemdesiatych rokov čerství manželia Ladislav a Margita Šebovci začali pomáhať s výrobou vína u Zárubovcov, rodičov Margity Šebovej. Popri práci sa mohli dokonale zoznámiť nielen s vínom, ale aj vinicami. Počas niekoľkých rokov tak nadobudli potrebné skúsenosti. Na prelome deväťdesiatych rokov sa odhodlali osamostatniť a založili si vlastné vinárstvo.

Pekne od podlahy

Mladá rodina nemala síce peniaze nazvyš, ale mala odhodlanie. Prvé víno pod vlastnou značkou uzrelo svetlo sveta v pivnici pod novopostaveným rodinným domom. Vtedajšia doba bola naklonená sýteným vínam, ktoré vychádzali aj z pivnice manželov Šebovcov.

Po troch dekádach sa vinárska módna vlna vracia späť. Okrem sýtených či šumivých vín, vyrábaných klasickou metódou, pantajú zmysly milovníkov bubliniek aj vína typu Pét-nat, ktoré nájdete aj v tomto vinárstve.

Okrem sýtených vín sa manželia Šebovci venovali aj výrobe odrodových, čo začiatkom deväťdesiatych rokov nebola až taká samozrejmosť. Vtedy sa začali písať kapitoly ich prvého odrodového vína Muškátu moravského.

Nadšenie a odhodlanie mladej dvojice, spolu s poctivou prácou, žalo úspechy. Každou nasledujúcou oberačkou zisťovali, že nádrže na víno im zaberajú čoraz viac miesta. Zlomovým bol rok 1994, kedy sa už museli presťahovať do väčších priestorov. Prenajali si pivnice v Pezinku po strýkovi Štefanovi Zárubovi, ktorého rodine po reštitúcii vrátili majetok. Tam dokázali fungovať nasledujúce štyri roky.

Z Pezinka do Šenkvíc

V roku 1997 sa manželom Šebovcom, po úspešnom rokovaní s obcou Šenkvice, podarilo odkúpiť budovu bývalého družstva NUPOD v obci Šenkvice. Národné úverové, potravinové a obchodné družstvo sa zaoberalo najmä pestovaním ovocia. Aký podiel z neho tvorili čerešne sa dnes už asi nedozvieme, faktom však je, že obyvateľov tejto malebnej obce nazývajú „čerešňári“.

Zhodnocovanie ovocia robili v NUPODe rôzne. Dôkazom sú aj betónové kvasné jamy, ktoré boli súčasťou pôvodnej pálenice. Budova z roku 1942, ktorú projektoval významný československý architekt Emil Beluš, bola za plnej prevádzky postupne zrekonštruovaná a upravená pre potreby vinárstva.

Toto obdobie bolo pre Karpatskú Perlu dôležité vo viacerých smeroch. Začali používať nové technológie, či už pri riadenom kvasení alebo vinifikácii. Novinkou v tom období bolo aj vyzrievanie vín v barikových sudoch. V tej dobe sa zmenil nielen charakter výroby, ale bola aj snaha vyrábať vysoko kvalitné vína. Na to však potrebovali nové a väčšie priestory. Na dlho plánovanú radikálnu a v tej dobe už nevyhnutnú prestavbu sa manželia Šebovci podujali po takmer desiatich rokoch.

Roky 2006 až 2009 boli veľmi náročné. Prestavba výrobných, skladovacích, administratívnych a prezentačných priestorov trvala od 13. marca 2006 až do 21. marca 2009. Dňa 21. marca 2009 bola slávnostná kolaudácia nových priestorov, ktorá bola zároveň aj prvým ročníkom akcie Pekné víno s rozhľadom. Bodkou za všetkým bolo otvorenie majestátnej dvadsaťjedenmetrovej rozhľadne s panoramatickým výhľadom na Malé Karpaty.

Deň pred akciou bola firma aj slávnostne posvätená.
Karpatská Perla sa neustále vyvíja a rozrastá. Napriek tomu, že patrí medzi väčšie vinárstva, udržiava si rodinný charakter. Do jej ďalšieho smerovania už má čo povedať aj nasledujúca generácia. Dcéry Mária a Kristína a zať Peter Likavec sú zárukou ďalších úspešných kapitol tejto firmy.

 

Rozumne a s citom

Charakteristickou črtou manželov Šebovcov je, že každý krok majú veľmi dobre premyslený. Výnimkou nebolo ani také dôležité rozhodnutie, ako spomínaná komplexná prestavba vinárstva. Tá zahŕňala radikálnu zmenu priestorov na výrobu a skladovanie, preto oslovili odborníkov a vypracovali s architektami Sadeckým a Piterkom štúdiu projektu. Pri realizačnom projekte potom nadviazali spoluprácu s architektom Marcinkom, ktorý sa venoval prezentačnej a skladovacej
časti.

Práve na podnet pána Marcinka sa pôvodne naplánovaná budova v supermodernom štýle zmenila a pri prestavbe boli využité aj prvky pôvodnej architektúry. Dnes budovu vinárstva Karpatskej Perly zdobia typické delené okná, skladané drevené stropy a veľa ďalších prvkov, ktoré citlivo poukazujú na históriu tejto krásnej budovy.

Vkusná rekonštrukcia s prihliadnutím na pôvodnú architektúru, dokonale integrovaná do prostredia, bola v roku 2009 ocenená aj nomináciou na cenu ARCH. Spojenie prvkov architektúry a grafického dizajnu vín sa tiež dočkalo veľkého úspechu pri príležitosti výstavy vín VINUM SUPERBUM, kde vinárstvo Karpatská Perla získalo cenu Spolku architektov Slovenska za najlepšiu Corporate Identity.

Etikety píšu vlastný príbeh

V roku 1995 získal Muškát moravský z Karpatskej Perly na Vinofore v Pezinku cenu za najlepšie mladé víno. Keďže mali priniesť víno na recepciu po súťaži, museli dať vyrobiť etiketu. V tej dobe sa manželia Šebovci rozhodli vydať sa viac umeleckou cestou. Spoznali sa s výtvarníkom Mariánom Komáčkom, ktorý organizoval Medzinárodné sympózium grafikov. Pri tejto udalosti bol vydaný bulletin výtvarných diel, odkiaľ si vybrali pre ich novú etiketu grafiku Karola Félixa.

Odvtedy takmer desať rokov používali na etiketách grafiky viacerých slovenských umelcov. Táto spolupráca trvala až do roku 2006, kedy prešli na nový dizajn etikiet.

Pri príležitosti tridsiateho výročia založenia Karpatskej Perly prichádza na trh limitovaná edícia ich známeho cuvée 4Živly. Zámer je vzdať hold všetkým umelcom, s ktorými doteraz spolupracovali, a ktorých diela roky zdobili etikety ich vín. Na šiestich rôznych grafikách budú diela Karola Felixa, Daniela Brunovského, Stanislava Černého, Igora Bencu a Mariána Komáčka.

Všetci sú žiakmi svetoznámeho umelca Albína Brunovského. Šiestu fľašu bude zdobiť dielo Ex Libris L. Šebo, ktoré pre Karpatskú Perlu vytvoril Dušan Polakovič.

Vinice sú ich pýchou

S jednoznačným rozhodnutím vyrábať vysoko kvalitné odrodové vína si manželia Šebovci uvedomili, že hrozno musia dorábať vo vlastných viniciach. Získať pod Malými Karpatmi väčšiu ucelenú plochu na výsadbu viniča sa rovná takmer malému zázraku. Zanietenosť manželov Šebovcov však priniesla svoje ovocie.

Koncom deväťdesiatych rokov si najskôr prenajímali približne desať hektárov od družstva vo Vištuku. Postupne začali v Modre skupovať výberové viničné plochy. Dnes tu obhospodarujú takmer dvadsať hektárov, z ktorých podstatnú časť tvoria lokality s vysokým, niekde skoro stopercentným podielom kameňa v pôde.

Ďalším zásadným krokom bolo odkúpenie pozemku pri osade Svätý Martin, kde sa dovtedy pestoval tabak. Oddýchnutá pôda poskytla veľmi dobré podmienky na pestovanie viniča. Na hone Suchý vrch, na ucelenej ploche dvadsaťosem hektárov, bola na prelome milénia vysadená vinice. Ílovo-sprašová pôda odovzdáva vínam osobitý charakter. V rámci rozloženia pestovateľského rizika, ale aj kvôli rôznorodosti podložia sa usilovali manželia Šebovci získať parcely aj na iných miestach.

Jednou z nich je tiež štvorhektárová výsadba Veltlínskeho zeleného na hone Noviny, ktorý sa nachádza medzi Šenkvicami a Modrou. Ktorá časť tejto parcely patrí Karpatskej Perle zistíte veľmi jednoducho. Takmer v jej strede je majestátna, skoro storočná čerešňa. (Viď. Vinotéka 2/2020, strana 26)

Milovaný veltlín

Ak by sme v Karpatskej Perle mali označiť odrodu, ktorá tu hrá prím, určite by to bolo Veltlínske zelené. Trvalo dlhšie obdobie, kým prišli na to, aký spôsob výroby mu vyhovuje. Z rozprávania Ladislava Šeba vieme o ročníkoch, v rámci ktorých spracovával Veltlínske zelené niekoľkými odlišnými spôsobmi. Nakoniec síce aj tak skončili v jednom víne, ale skúsil si, ako mu ten ktorý spôsob vyhovuje.

Od roku 2017 robia pri tejto odrode iba spontánne kvasenie. Následne časť vína vyzrieva v agátových a ďalšia časť v dubových sudoch, aby potom vytvorili po kupáži jedno víno. Okrem spomínanej lokality Noviny fľaškujú samostatne aj víno z honu Ingle. Dôvod je jasný. Sú to úplne odlišné lokality, ktoré pri rovnakom spôsobe spracovania zanechávajú vo víne osobitý senzorický prejav.

Kým Noviny sú vysadené na zvetralej žule, lokalita Ingle sa vyznačuje vysokým podielom kameňa. Na jeseň počas dažďov to má obrovský význam, pretože takéto podložie dokáže veľmi rýchlo odviesť vodu.

V lete sa však musí vysporiadať s nedostatkom vlahy. To však núti ker hlbšie zakoreniť, čím sa prirodzene dostávajú korene do hlbších vrstiev. Vďaka tomu sa do vína výrazne prenáša typický prejav lokality.

Nielen tieto dve, ale aj ostatné parcely poskytnú každý rok neopakovateľnú surovinu. Pri väčšine z nich už tušia, čo môžu očakávať, ale niektoré iba začínajú rodiť. Tento ročník napríklad zažije premiéru Tramín červený. Tak či onak, vinice manželov Šebovcov každý rok napíšu nový diel vinárskej knihy nazvanej Karpatská Perla.

Nový smer

Každé vinárstvo si rokmi prechádza rôznymi etapami. Tri dekády Karpatskej Perly tiež napísali veľa zaujímavých kapitol. Všetky hovoria o snahe neustále poskytovať kvalitu, ako ju v daný moment manželia Šebovci vnímali.

Na ostatný významný počin dozreli v roku 2019, kedy vo svojich viniciach prestali používať chemickú ochranu. Zmeny nastali aj v pivnici, kde na čistenie začali viac využívať napríklad benefity horúcej pary a vody ošetrenej ozónom.

Keď budú vinice spĺňať parametre bio režimu, o tri roky zažiadajú o pridelenie certifikátu ekologický pestovateľ. Momentálne sa nachádzajú v období konverzie. Koncom budúceho roka tak už budú môcť podať žiadosť o registráciu.

V kvalite vína sa prechod na ekologickejší spôsob pestovania ešte neprejavil vo významnejšej miere, ale vo vinici zmeny už badať. Ošetrované plochy majú preukázateľne dlhšie zelenú listovú plochu. Takto vitálny viničový ker dokáže lepšie zvládať nielen ataky hubových patogénov, ale aj nástrahy počasia.

Napriek tomu, že takýto spôsob obrábania viníc je časovo a finančne náročnejší, je to hlavne o presvedčení. Ten, kto ho robí dúfa, že z takto dopestovaného hrozna sa následne dostane do vína viac toho dobrého a tiež pozitívnej energie, ktorá bude mať vplyv aj na konzumentov.