Južné Slovensko v projekte Dunavin

S Attilom Geönczeölom, predsedom o.z. SZKALA, slovenským partnerom malého projektu „Rozvoj spolupráce podunajských vinárstiev v slovensko-maďarskom pohraničí“ (DUNAVIN), sme sa rozprávali o vinárskom regióne južného Slovenska, dôsledkoch krízy a ich rozvojových plánoch.

Ako by ste opísali vinárstva pozdĺž Dunaja?

Podľa oficiálnej klasifikácie vinárskych oblastí pozdĺž Dunaja sa Južné Slovensko nachádza v Južnoslovenskej vinárskej oblasti. 4170 hektárov vinohradov je rozdelených medzi tisíce malých výrobcov, niekoľko väčších. Registrovaných je 115 vinohradníkov. Keď hovoríme o pohraničných regiónoch južného Slovenska, môžeme v zásade rozlíšiť dva typy vinárstiev: malé rodinné vinárstva s niekoľkými hektármi a kapitálovo silné nové vinárstva, zamerané skôr na kvalitu.

Niektoré majú aj medzinárodné väzby. Do tejto skupiny patrí napríklad Château Belá, ktorej spolumajiteľom je známy rýnsky vinár Egon Müller, Château Rúbaň a Világi Winery v Chľabe. Medzinárodný úspech si však získal aj zakladateľ prírodného vinárskeho štýlu Zsolt Sütő (Strekov 1075) alebo Frigyes Bott, ktorý je v Maďarsku z tohto regiónu najviac známy. Dnes však existujú aj desiatky celoštátne uznávaných rodinných vinárstiev, ktoré majú zvyčajne vinice s rozlohou od 2 do 15 hektárov. Okrem toho sa zachovali aj bývalé družstevné vinohrady. Ich rozloha sa pohybuje od 70 do 300 hektárov.

Väčšina menších vinohradníkov sa snaží rozvíjať samostatne z vlastných zdrojov, krok za krokom, pretože je ťažké získať grantové prostriedky. Výhodou je možno to, že administratíva u nás je oveľa jednoduchšia ako v Maďarsku.

Aké je medzinárodné uznanie regiónu a jeho hodnotenie?

Ťažko hovoriť o vinárskej oblasti, len tretina regiónu, ktorý je dlhý asi 150 kilometrov, je skutočne vhodná na pestovanie hrozna. V trojuholníku Komárno – Strekov – Štúrovo sa nachádza 80-90 % vinohradov. Môžeme sa pochváliť najmä individuálnymi úspechmi. Egon Müller bol prvý, kto preslávil víno z tejto oblasti rizlingy rýnsky z Mužly- Po ňom nasledoval už spomínaný Zsolt Sütő, ktorému sa podarilo preniknúť na medzinárodnú scénu so svojimi prírodnými vínami.

Ich vína nájdete v mnohých uznávaných reštauráciách a u obchodníkov v Európe, Japonsku a Severnej Amerike. Vzniklo tu združenie Autentista Slovakia, združujúce producentov prírodných vín. Ak sa opýtate svetových znalcov prírodných vín, s najväčšou pravdepodobnosťou dokážu južné Slovensko zaradiť na vinársku mapu, ale bežný znalec vína o nej nemusí nič vedieť.

Dajú sa v Maďarsku zohnať slovenské vína?

Meno Frigyes Bott bolo v Maďarsku dlho synonymom južnoslovenského vinárstva. Donedávna poznalo okrem neho iných výrobcov len veľmi málo milovníkov vín. V poslednom čase sa však naša vinárska oblasť stáva čoraz populárnejšou a čoraz viac obchodníkov s vínom pridáva naše vína do svojej ponuky. Nie je to pre nás jednoduchý trh, pretože nás charakterizujú vyššie ceny ako má väčšina maďarských vinárstiev.

Je možné kúpiť maďarské vína na Slovensku?

Hlavne medzi Bratislavou a Komárnom nájdete maďarské vína vo vínotékach a reštauráciách a sú mestá ako Dunajská Streda, kde sa v gastronómii a vínotékach predávajú najmä stredne drahé alebo lacnejšie reduktívne vína z Maďarska, zatiaľ čo vína, ktoré sa považujú za miestne – keďže aj tento región je súčasťou našej vinárskej oblasti – takmer nenájdete. Naopak, v východne od Komárna sú typickejšie miestne vína a maďarské výrobky sú menej rozšírené.

Maďarské vína sú v Bratislave vzácne, v severných oblastiach ešte vzácnejšie. Pomerne vysoký je však odber hroznového, muštového a sudového vína z Maďarska, pretože je veľmi lacno dostupné pre obchodníkov a väčšie slovenské vinárstva. Značná časť vína v kontajneroch pokračuje v ceste do Českej republiky, zatiaľ čo časť hrozna, muštu a kontajnerového vína sa „transformuje“ na slovenské, alebo, ešte lepšie, na fľaškové víno vyrobené v EÚ.

Aké príležitosti vidíte v online predaji?

Slovensko je v tomto smere veľmi pozadu, rovnako ako Maďarsko. Zatiaľ čo napríklad americké vinárstva dokázali rýchlo zvýšiť online predaj, aby čelili covidovým obmedzeniam, nám sa podarilo zvýšiť podiel z možno 1 percenta na 3 až 5 percent. Vinárstva nemajú databázy svojich stálych zákazníkov, nevedia dobre využívať online platformy. Nedávno som o tom napísal článok do maďarského časopisu Bor és Piac (Víno a trh).

Vidím sotva jedno alebo dve vinárstva, ktoré dokážu inzerovať. Totiž nie je reklama, ak na Facebooku napíšem, že som si vyšiel na pohár vína do vinohradu. Ale chápem, prečo to je tak. Väčšina vinárov má vinohrad, pivnicu, administratívu, či predaj na vlastných pleciach. Starať sa o online predaj je pre nich ďalšia úloha, navyše mnohý na to nemajú znalosti. Nemajú tisíce eur na zriadenie a spravovanie potrebnej stránky. Navyše samo o sebe to nestačí, treba pridať marketing a služby.

Vymenoval som problémy, ale stále vidím v online veľkú príležitosť, pretože ľudia sú kvôli obmedzeniam stále na internete, na sociálnych sieťach. Malo by sa to však robiť profesionálne, za účasti odborníkov. Potom sa náklady vrátia a otvorí sa nový trh.

Aká bola situácia v predaji pred Covidom a v súčasnosti?

Tí, ktorí sa presadili na medzinárodnom trhu, majú svoj vlastný jedinečný štýl a dokážu predávať za pomerne vysoké ceny. Menšie vinárstva predávali lokálne a pre gastronómiu, tím sa predaj úplne zastavil. Preto sa snažíme osloviť priamo spotrebiteľov, našich existujúcich zákazníkov. Táto skupina v skutočnosti nemá exportné kontakty. Je tu veľa turistov. Pred Covidom tu bolo veľa festivalov a iných podujatí, ktoré teraz tiež chýbajú.

Ako sa to zmenilo počas epidémie Covidu? Ktoré predajné kanály by sa mali teraz rozvíjať?

Čo sa neprepadlo je odbyt cez obchodné reťazce. Málo z miestnych výrobcov však v nich víno predáva. Dokonca aj v menších miestnych obchodoch s potravinami nie je takmer žiadne regionálne víno. V súčasnej situácii existuje určitý potenciál v predaji z dvora a online predaji. Tým, ktorí majú rozsiahlejšiu sieť kontaktov, sa teraz darí. Pred niekoľkými mesiacmi som sa rozprával s jedným francúzskym vinárom, ktorý povedal, že sa im počas Covidu darí prekvapivo dobre.

Prešli svoje záznamy, vizitky, lístočky a obvolali svojich predchádzajúcich zákazníkov, ktorí boli radi, že ich kontaktujú priamo. Dokázali sa udržať nad vodou napriek tomu, že vypadli miestne stravovacie služby. Ako protipól uvediem malého výrobcu z južného Slovenska, ktorý mi povedal, že v roku 2020 nepripravil žiadne víno, namiesto toho všetko hrozno predal.

Existuje konkrétny cieľový trh, na ktorom sú vína z južného Slovenska už známe?

Nemáme prioritný cieľový trh, pretože vinársky región nie je organizovaný tak, aby mal jednotné smerovanie. Už som spomenul, že na úrovni vinárskeho regiónu neexistuje organizovaný systém ani žiadna marketingová organizácia. Existujú však pokusy o samoorganizáciu a samozrejme máme plány, ktoré by sme chceli v blízkej budúcnosti realizovať. Vinársky región nemá dobre komunikovateľný názov. Termín „Južnoslovenská vinohradnícka oblasť“ nie je dostatočne presný, preto by sme chceli vytvoriť údernejší názov, systém ochrany pôvodu, alebo aspoň ochrannú známku.

Čo by mohlo byť prelomovým bodom pre tento región?

Namiesto rozvoja vinárskeho regiónu, spoločného marketingu, vzniklo spontánne množstvo vínnych festivalov, napríklad festival vína v Strekove, ktorý každoročne láka tisíce ľudí. Ale takmer každá obec organizuje svoj vlastný festival. Problémom je, že v skutočnosti nie sú o víne. Často postavia niekoľko drevených chatiek okolo jedného alebo dvoch pódií a nazvú to festivalom vína.

Nemyslím si, že je to najvhodnejšia forma, hoci kvalitné podujatia môžu prilákať veľa turistov k miestnym vínam. Veľa energie by sa malo investovať do rozvoja vínnej turistiky, keďže sme plní termálnych kúpalísk, prírodných a historických zaujímavostí. Región každoročne navštívia státisíce turistov. Zaujímavé je, že len v Štúrove, malom mestečku so sotva 10 000 obyvateľmi, bolo vďaka obľúbeným termálnym kúpeľom pred Covidom zaznamenaných 300 000 prenocovaní.

Ktoré združenia sú referenčné?

Vo viacerých obciach, ktoré sú dôležité pre vinohradníctvo a vinárstvo, boli založené miestne občianske združenia. Občianske združenie maďarských vinárov na Slovensku bolo založené v roku 2018 a jeho členmi je 35 registrovaných vinárov (t. j. tých, ktorí oficiálne uvádzajú na trh fľaškové víno) vrátane najznámejších miestnych výrobcov. Nie je to regionálna, ale národnostná organizácia, hoci väčšina našich členov pracuje v tomto regióne.

Práve v týchto dňoch sme začali vypracovávať akčný plán na obdobie po skončení Covidu. Zahŕňa vínnu turistiku, zber databáz, ochranu pôvodu, ochrannú známku, spoločný marketing. Do projektu DUNAVIN sme zapojení ako profesionálny partner. Som predsedom tohto združenia a tiež združenia SZKALA v Kamenici nad Hronom. SZKALA vznikla ako združenie miestnych vinárov, ale dnes sú našimi členmi vinári z viacerých obcí vrátane Štúrova, Nány, Mužly, a Kamenína.

Organizujeme najväčšiu slovensko-maďarskú vinársku konferenciu, Novoročný vinársky kurz Antala Gyürkyho, na ktorom sa zúčastňuje 120-150 vinohradníkov a vinárov. Organizujeme tiež sériu podujatí Dolnohronské otvorené pivnice a náš každoročný program zahŕňa súťaže vín, odborné exkurzie, ochutnávky a oberačkové prehliadky.

Pokiaľ viem, vediete aj vinársky klub.

Spolu s reštauráciou Platán v Štúrove a dvoma mojimi kolegami vinármi organizujeme miestny Klub vína. Jeho cieľom je rozvíjať miestnu vinársku kultúru a propagovať víno medzi miestnymi spotrebiteľmi. Organizujeme zábavné súťaže vín, kupáže, duely vín a tematické vínne večere (jahňacina, grilovanie, husacie hody, syrové špeciality atď.) a pravidelne pozývame hosťujúcich vinárov. Naša skupina na Facebooku má približne 500 odberateľov.

Do vinárskeho klubu pozývame aj vinárstva z Maďarska, niekedy aj z väčších vzdialeností, ale skôr z oboch brehov Dunaja, t. j. z našej vinárskej oblasti a z oblasti Neszmélyi. Zorganizovali sme však aj dunajskú párty v lodenici v Štúrove. Ak všetko pôjde dobre, budeme usporiadame aj vínne pikniky v okolitých vinohradoch a vinárskych osadách, akonáhle to umožní covidová situácia.

Okrem toho som aj členom predstavenstva Viničného spoločenstva Mužla (nenechajte sa oklamať, aj to je občianske združenie), s ktorým organizujeme Vinársku túru v Mužli, zvyčajne posledný májový víkend. V tomto čase môžu hostia nielen ochutnať víno, ale aj vystúpiť na viničný kopec a vychutnať si krásnu scenériu.

Existujú dotácie EÚ, ktoré môžu výrobcovia využiť?

Na slovenskej strane je málo tendrov na pestovanie viniča. Sú nejaké na vybavenie, na rekonštrukciu vinohradov, ale je ťažké získať tieto grantové peniaze.

V čom vidíte silné a v čom slabé stránky vášho vinárskeho regiónu?

Máme územia s veľmi dobrými danosťami, myslím, že to je naša najväčšia sila. V minulosti som v maďarských odborných kruhoch počul niekoľko zábavných predsudkov, napríklad: Ste príliš na severe, kde hrozno sotva dozrieva… Asi sa však nepozreli na mapu, ktorá ukazuje, že sme južnejšie ako napríklad Eger a Tokaj. Okrem toho máme Dunaj a rieky Hron a Ipeľ a teplejšie vinice ako vinárske oblasti 50-100 kilometrov južnejšie.

Máme tiež rôzne pôdne podmienky, Chľaba – Kamenica nad Hronom – Vŕšok je andezitovo-vulkanická, Mužla je hlinitá a ílovito-hlinitá a piesok pozdĺž Dunaja tiež vytvára zaujímavé terroui pre vína. Charakterizujú ho najmä južné a juhozápadné vinohrady a svahy vysoké 150-300 metrov. Medzi naše ďalšie silné stránky patrí už spomínaný potenciál cestovného ruchu. Každých 20-25 km pozdĺž Dunaja sa nachádzajú termálne kúpaliská.

Do Dunaja sa tu vlievajú rieky Váh, Hron a Ipeľ, takže sa tu mieša pešia, vodná a cykloturistika. Mohol by som však spomenúť aj blízkosť Ostrihomu a Vyšehradu, ktoré k tomu všetkému pridávajú historické pamiatky. Dúfame, že most cez rieku Ipeľ bude čoskoro dokončený, rovnako ako cesty a cyklotrasy, ktoré nás spoja priamo s druhou stranou Dunaja (Szob – Nagymaros – Vác).

Ako sa vyvíja gastronomická ponuka?

V Štúrove sa nachádza niekoľko kvalitných gastronomických zariadení, ale masový cestovný ruch sa podpísal aj na gastronómii. Je absurdné, že zatiaľ čo slovenskí a českí turisti vyhľadávajú maďarské špeciality, maďarskí návštevníci hľadajú halušky a knedle. Tieto vôbec neboli typickými jedlami tohoto regiónu. Ja som napríklad až do puberty nevedel, čo sú to halušky a knedle som jedol len v jedálni.

Ale turista z Maďarska by bol prekvapený, keby pred neho postavili pravé strapačky, pretože to nie sú noky s bryndzou, ale s kapustou… Takže je ťažké hovoriť o miestnej gastronómii, ale niečo sa začalo diať. Išlo o poľnohospodársky región, takže typická bola maďarská roľnícka kuchyňa a meštianske a medzinárodné chute sa vyskytovali skôr na šľachtických stoloch alebo vo väčších mestách (Ostrihom, Komárno, Nové Zámky, Levice).

Hlavnými surovinami by mohli byť ryby z Dunaja a Hrona, miestne ovocie, zelenina a zverina (napríklad v Kamenici nad Hronom je mimoriadne veľká populácia muflónov). Už teraz sú tu je v ponuke miestne mäso z ekologických farmiem, syry, med, tekvicový lej a ďalšie potraviny.

Ako je to s vínnou turistikou?

Až na niektoré výnimky je v plienkach. Našou výhodou je však nedotknuté, autentické prostredie. Nájdete tu veľa malebných vinárskych osád z hajlochmi. Mal by sa vyvíjať tak, aby sa vytvorili kvalitné služby, ale aby sa zachovala čo najväčšia miera originality. Na podujatia prichádza čoraz viac vinárskych turistov z Maďarska, ktorí poznajú čoraz viac miestnych vinárov. Sme vzdialení len 50 km od Budapešti. Obe strany ohybu Dunaja sa pekne rozvíjajú, veľa ľudí tam chodí na víkend a potom môžu prísť aj o kúsok ďalej.

Ako veľmi je rozšírená vodná turistika?

Keď som bol dieťa, vodná turistika bola na Hrone veľmi aktívna a v súčasnosti ožíva, rovnako ako sa stáva populárnym Ipeľ. Z Maďarska prichádza čoraz viac skupín vodákov, ktorí sa plavia po rieke Hron a potom zostupujú po Dunaji do Szobu a Zebegényu. Prichádzajú aj českí a slovenskí turisti, ale nie je tu dostatok kempingov a miest na táborenie, čo by sa mohlo zlepšiť. Nedávno sa začalo uvažovať o vytvorení vodáckeho prístavu a kempu v Kamenici nad Hronom a bolo by dobré, keby sa nám to podarilo uskutočniť.

V čom vidíte potenciál spolupráce medzi podunajskými regiónmi?

Kedysi sme tvorili jeden vinársky región s vinárskou oblasťou Neszmély, ktorá na začiatku 20. storočia zahŕňala územie dnešného Štúrova, okolie obcí Strekov, Mór a Etyek. V porovnaní s dnešnou rozdrobenosťou to bola oblasť s niekoľkými desaťtisíckami hektárov. Je nepravdepodobné, že by sa tento vinársky región v blízkej budúcnosti obnovil, preto je možné rozvíjať predovšetkým odbornú spoluprácu a organizovať spoločné podujatia pre odborníkov aj spotrebiteľov.

Mohli by sme využiť skutočnosť, že sme si blízki a máme spoločný jazyk. Samozrejme, stále sme v kontakte, pozývame porotcov na naše súťaže vín a takéto pozvania tiež dostávame. Organizujeme spoločné ochutnávky vín, napríklad v Kestúci (Kesztölci) už viac ako desať rokov organizujeme v decembri medzi dvoma sviatkami ochutnávku mladých vín, na ktorej sa zúčastňujú vinári z oboch strán. Pivnica Prímás Pince je tiež dobrým magnetom v Ostrihome (Esztergom), ktorá priťahuje aj vinárov zo zahraničia.

Ostrihom bol v minulosti jedným z najvýznamnejších centier a vstupných brán do Južného Slovenska a väčšina bývalého územia ostrihomského arcibiskupstva dnes patrí Slovensku. Okrem odborných programov sme mohli využiť aj možnosti turistiky, keďže obe strany majú svoje vlastné špeciality: historické pamiatky v Ostrihome, termálne kúpalisko, turistické chodníky, vodnú turistiku a samozrejme skvelé vína.