Bratia Číčkovci, Bratislava

Snažia sa vyrábať také vína, ktoré im chutia a nemali by problém ich vypiť, ak by sa náhodou nepredali. Našťastie sa im doteraz každý rok podarilo predať všetko. A nielen to, s každou novou kampaňou trochu navýšia produkciu. Bratia Radovan, Ján a Daniel Číčkovci síce vyrábajú víno v Bratislavskej Rači, ale v ich srdciach prúdi modranská krv. Nielen preto, že z tohto vinárskeho mesta pochádzajú, ale v jeho chotári majú aj roztrúsených dohromady päť hektárov viníc. Tie od tohto roka obhospodarujú sami a tak môžu poznať každé svoje víno už od bobuľky.

Víno iba z vlastných viníc
Obrábanie viacerých parciel je síce časovo náročnejšie, ale z hľadiska rozloženia rizika je to už iná pieseň. Potvrdilo sa to aj tento rok na jar, keď aj pod Malé Karpaty zavítal neočakávaný mráz, ktorý si prišiel pre úrodu už v apríli. Niekde uškodil viac, niekde menej a to isté platilo aj o krupobití, ktoré prišlo o pár týždňov neskôr. Po ranách prírody našťastie stále ešte ostalo dostatok hrozna, z ktorého budú môcť bratia Číčkovci vyrobiť svoje vína. Okrem Cabernetu Sauvignon a Alibernetu v ich viniciach každoročne dozrievajú aj overené odrody, ako je Müller Thurgau, Irsai Olivér, Veltlínske zelené. Ich vlajkovou loďou je Rulandské biele a „Modranské afrodiziakum“, ako tu miestni vinári nazývajú Feteascu regalu. Priemerný vek ich vinohradov je viac ako štyridsať rokov a to z vinohradníckeho pohľadu možno vnímať ako ozajstný poklad. Momentálne sa snažia dosadiť nové štepy na miestach, kde je prirodzený výpadok. Hrozno z takejto výsadby totiž dokáže dať vínu iný rozmer. „Veľmi nás teší, že nie sme odkázaní na nákup hrozna, spracovávame iba to vlastné a dokonca časť z neho aj predávame,“ konštatuje Ján Číčko.

Začínali u rodičov
Ich rodičia aj v súčasnosti ešte bývajú v Modre. V meste, v ktorom mal kedysi skoro každý niečo spoločné s vinohradom alebo vínom, Číčkovci nevynímajúc. Okrem malého vinohradu za domom sa starali aj o pridelenú záhumienku. V tej dobe si robili víno iba pre seba a hrozno pestovali najmä na predaj, čím si rodina trochu finančne prilepšila. Okrem vína však predávali aj čistú hroznovú šťavu. Tú si podľa slov Radovana Číčka stihli susedia rozobrať za pár dní. Preto každým rokom navyšovali jej množstvo. Od pár desiatok sa prepracovali za niekoľko rokov k niekoľkým tisíckam litrov, ktoré dokážu predať. Zákazníci, ktorí k nim chodili na mušt, mali záujem aj o víno, a tak to v jednom roku vyskúšali. Dopadlo to podobne ako s muštom. Prvý demižón sa predal za pár dní a potom to už nabralo rýchly spád. Problém však nastal s priestorom. Keďže žiadna pivnica sa nedá nafúknuť, ani tá rodičovská, museli bratia Číčkovci začať hľadať nový vinársky domov. Nápad, ako to vyriešiť, skrsol v Danielovej hlave. V bratislavskej Rači si kúpil nový pozemok, kde si síce postavil dom, ale ostalo tu dosť priestoru aj na novú pivnicu. Od nápadu k realizácii ubehol veľmi krátky čas.

Suché či sladké
Pri výrobe vína kombinovali viaceré postupy a tak si vytvorili vlastný štýl, ktorý im vyhovuje. Hrozno sa v Modre nielen urodí, ale aj spracuje. Ručne zberaný poklad z viníc u rodičov na dvore zbavia strapiny a následne vylisujú. Hotový mušt prevezú do Bratislavy, kde prebieha zvyšok procesu výroby vína. Prvé mušty spracovávajú iba na hroznovú šťavu, ktorú nepasterizujú, ale stabilizujú ju chladom. Takto pripravená je k dispozícii celý rok, respektíve dokedy sa nepredá.
Podobne ako naši dedovia, aj oni nechávajú mušt na výrobu vína sedimentovať do druhého dňa. Následne oddelia kaly a nad zvyškom preberie kontrolu čistá kultúra kvasiniek. Tomuto veľmi dôležitému technologickému kroku však pomáhajú aj regulovaním teploty. Potom nastáva podľa nich jedna z najdôležitejších operácií. Musia nasmerovať kvasný proces želanou cestou. Jeho priebeh zastavujú skôr, preto majú na zreteli, že to v ich podmienkach trvá niekedy dva až tri dni. Po dokončení kvasenia sa víno nefiltruje, ale iba stiahne z kvasničných kalov. Samotná hrubá a jemná filtrácia prebieha pred fľaškovaním. To trvá až do jari. Samozrejme, že bez pravidelnej senzorickej kontroly to nejde. Toto vinárstvo sa nebráni rôznym módnym vlnám. Pred niekoľkými rokmi aj bratov Číčkovcov zákazníci bombardovali s požiadavkou na suché vína. Nie každému však vyčarovali úsmev na tvári, preto sa v ostatných rokoch vrátili k výrobe sladších vín. Okrem toho, že ich zákazníkom chutia viac, majú navyše aj nižší alkohol, čo ocenia hlavne ráno. To je vďaka tomu, že do svojich vín nepridávajú cukor dodatočne, ale zastavujú kvasenie skôr, aby nestihol prekvasiť všetok a ostal vo víne v prirodzenej podobe.

Živé etikety
Ako väčšina vinárov, aj bratia Číčkovci sa pri tvorbe etikety, ktorá by mala sčasti vystihnúť aj identitu vinára, snažili byť jedineční. Po dlhom uvažovaní sa im to nakoniec aj podarilo, a my dodávame, že na výbornú. Inšpiráciu pri návrhu čerpali, ako mnohí iní, z vinohradu, ale zvolili iný pohľad. Ich oko sa viac ako na flóru sústredilo na faunu. Zvieracie motívy zaznamenali od prvého návrhu veľký úspech. Na etikety sa dostali iba tie zvieratá, s ktorými sa počas roka stretávali vo vinohradoch. Bažant, diviak, zajac, divá kačka či roháč si našli svojich vínnych partnerov pomerne rýchlo. Problém a veľké diskusie nastali iba s etiketou, na ktorej mal byť znázornený škorec. Jeden z bratov, ktorý má na starosti vinohrady, mal veľký problém s etiketou, na ktorej mal byť vyobrazený škorec, jeden z najväčších nepriateľov vinohradníkov a vinárov. Nakoniec ho ale „zlomili“ a odvtedy sa pri pohľade na túto etiketu vždy iba potmehúdsky usmeje.
Od prvého ročníka si zákazníci na tieto etikety rýchlo zvykli. Niektorí z nich pri objednávke neuvádzajú názov odrody, ale iba jednoducho uvedú koľko kartónov chcú z diviaka, zajaca či bažanta. Na otázku, či vedia aká odroda sa skrýva za konkrétnym zvieraťom väčšina z nich ani nevie odpovedať. S určitosťou ale vedia, že im chutí a to je pre bratov Číčkovcov najpodstatnejšie. Okrem toho im takáto adjustáž pomáha aj v inom smere. Dominantnú odrodu, Rulandské biele, majú vysadenú na rôznych polohách. Nielen na hlinitých a piesčitých pôdach, ale aj na terasách, kde je veľký podiel kameňov. Z každej parcely spracovávajú tento ruland osobitne a vďaka etiketám ho môžu rozlišovať bez väčšieho vysvetľovania.

Srdce, vášeň, pohoda
Týmito slovami by sme asi najvernejšie opísali bratov Číčkovcov. Vlastné vinice sú ich pýchou, najmä Radovan v nich necháva celé svoje srdce a žije s nimi dňom i nocou. Vášeň, s akou sa Ján s Danielom pridávajú pri výrobe ich vín sa len tak často nevidí. Mnohokrát pri zrode vína odchádzajú z pivnice aj v skorých ranných hodinách, aby si boli istí, že všetko je v poriadku.
Bratia Číčkovci sa snažia raziť staronový trend vínnych viech aj v našom hlavnom meste. Niekoľko susedov z okolia už objavilo ich vínny raj, kde sa radi zastavia na pohár poctivého vína, ktorý si môžu vychutnať v pohode. Dnes už viacerí z nich skôr ako putovanie po vinároch uprednostňujú na vinárskych podujatiach radšej príjemné posedenie niekde blízko domu, aby im žiadni príslušníci zákona nemali dôvod na ceste domov pokaziť pekný deň. „Pre chvíle, keď zákazníkom chutí naše víno a cítia sa u nás dobre, v podstate žijeme. Vtedy si môžeme povedať, že to, čo robíme, má skutočne význam,“ dodávajú s pokorou bratia Číčkovci.