Anton Uhnák, Čajkov

Anton Uhnák sa nepovažuje za naturálneho vinára, ale má rád prírodu a preto sa snaží pri výrobe svojich vín do nej čo najmenej zasahovať.

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o výrobe vína v rodine Uhnákovcov pochádza zo začiatku tridsiatich rokov. Vinárske žezlo sa však u Uhnákovcov odovzdáva už dvanástu generáciu. Pradedko Antona Uhnáka Jozef bol legionár v I. svetovej vojne. Ako zajatec strávil niekoľko rokov v Rusku, odkiaľ sa pod velením M.R. Štefánika dostali po putovaní cez celú Sibír domov.

Štát mu ako odmenu umožnil založiť živnosť a bol oslobodený od platenia daní. Začal gazdovať na statku v centre Čajkova. Bolo to približne na mieste, kde sa dnes nachádzajú potraviny. Z jednej budovy si spravil krčmu. Zakrátko zistil, že o víno je celkom slušný záujem, tak sa rozhodol, že si v Čajkove vysadí vinicu.

Tak sa aj stalo a v roku 1932 nad obcou Čajkov vyrástla ucelená jeden a pol hektárová vinica vysadená na hlavu. V rodinnom biznise pokračoval aj jeho syn Mikuláš. Po II. svetovej vojne však prišlo znárodnenie a väčšinu majetku mu zoštátnili. Vinice im však nejakým zázrakom ostali. V tej dobe tu museli žiť šikovní gazdovia, pretože dokázali vybaviť, aby sa nerealizovali terénne úpravy svahov, ako tomu bolo v iných vinohradníckych oblastiach. Podarilo sa im to posunutím hranice chránenej krajinnej oblasti bližšie k obci.

S vínom v srdci

Dnes má vinárstvo v rukách jeho vnuk Anton Uhnák. Ako každé dieťa, aj on nerád trávil čas vo vinici, ale v takomto veku je to úplne prirodzené. Jeho otec koncom osemdesiatych rokov dorábal viac ako dvanásťtisíc litrov sudového vína. V tom čase pracoval ako chirurg a táto práca nebola ohodnotená tak, ako teraz.

S úsmevom tvrdil, že do práce chodil kvôli tomu, aby mal na benzín a vinicu obrábal, aby mohol ísť na dovolenku. Vtedy dokázal na hrozne ročne zarobiť aj trojnásobne viac ako v nemocnici. Možno sa to bude niekomu zdať neuveriteľné, ale také vtedy boli časy. Keďže väčšinu hrozna odovzdával do výkupu, tak k tomu mal aj prispôsobený spôsob vedenia.

Záclona dokázala dať bez problémov aj dvadsať ton z hektára. Z týchto viníc už ostalo iba mizivé percento. Najväčší rozmach, čo sa rozširovania svojich viníc týka, zaznamenali Uhnákovci pred dvadsiatimi rokmi. V tom čase sa vinice kupovali veľmi ľahko. Výkupná cena hrozna atakovala historické minimum a ľudia strácali o vinice záujem.

Ak však máte vzťah k nim zapísaný v genetickej výbave, vinicu schátrať nikdy nenecháte. A nielen to, budete sa snažiť, aby sa ani susedova nedostala na psí tridsiatok. To bol dôvod, prečo Uhnákovci skupovali všetky vinice, ktoré im ich možnosti dovoľovali. Za ostatnú dekádu stihli nanovo vysadiť takmer celú výmeru, o ktorú sa starajú.

Je to viac ako osem hektárov. Gro výsadby zaberá Pesecká leánka. Portfólio dotvára aj Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, ale aj Rulandské biele a Devín. Z modrých odrôd sa tu odnepamäti pestuje Frankovka modrá, ktorá sa nachádza aj vo viniciach Vinárstva Anton Uhnák. V menšej miere tu dozrieva aj Cabernet Sauvignon a Alibernet. Sólo víno sa na trh zakrátko bude uvádzať červené víno z odrody Hron. Zatiaľ ho môžete v tomto vinárstve ochutnať iba v ružovom prevedení.

Cesta hľadania

Pred približne dvadsiatimi rokmi, keď sa na trh dostali prvé vína z tohto vinárstva, boli striktne reduktívne. Svetlejšie odtiene vo farbe, veľmi intenzívna aromatika a tenšie telo boli ich hlavné atribúty. Od roku 2015 však prišla radikálna zmena. Pri výrobe vín prestal Anton Uhnák používať selektované kvasinky a túto prácu ponechal autochtónnym, ktoré si hrozno prinesie z vinice.

Jednoducho nadišiel moment, kedy objavil čaro sekundárnych a terciárnych vnemov vo víne, ktoré vznikajú dlhším zrením. To pri striktne reduktívnych vínach možno zažiť iba veľmi zriedkavo. To neznamená, že s výrobou reduktívnych vín skončil úplne. Do dnešného dňa sa venuje ich výrobe, ale špecializuje sa na spontánne kvasené vína. Pristupuje k nim však po svojom.

Najhrubší kal pred začiatkom alkoholovej fermentácie odstraňuje. Zvyšok usadenín dokáže zabezpečiť, aby takto vyrábané vína mali bohatšie telo a boli štruktúrovanejšie. Navyše vydržia dlhšie vo vrcholnej kondícii a hlavne dokážu nazrievať do krásy. Jasným príkladom sú jeho rizlingy, veltlíny či biele rulandy. Z červených odrôd sa zatiaľ venuje Frankovke modrej, Alibernetu a Cabernetu Sauvignon. Sólo ich uvádza na trh iba v najlepších ročníkoch, inak z nich každoročne dorába podarené cuvée Fralibernet.

Všetky červené vína necháva spontánne rozkvášať a síru vidia až po dokončení jablčno-mliečnej fermentácie. Kvôli zachovaniu odrodových vlastností a hlavne prejavu miestneho terroiru necháva vyzrievať v drevených sudoch iba tretinu z nich. Výnimkou sú aromatické odrody a ružové vína. Tie ostal vyrábať s prihliadnutím na vyzdvihnutie primárnych vôní. Napriek tomu, že skôr inklinuje k chuťovo a aromaticky plnším vínam, reduktívne berie ako súčasť svojej histórie. A koniec koncov stále sa nájde dostatok zákazníkov, ktorí na jednoduchšie svieže vína nedajú dopustiť. Netreba nejako kategorizovať milovníkov vína, veď predsa najlepšie víno je to, ktoré vám chutí.

Vinice sú základ

Úpätie Štiavnických vrchov je známe tufovým podložím, ktoré sa v trochu obmenenej podobe nachádza aj na Tokaji. Hrozno dopestované v takýchto podmienkach má jedinečné vlastnosti, ktoré sa následne dostávajú aj do vína. Prevteliť ich do vín v čo najvernejšej podobe chce nielen roky skúseností, ale aj poriadny kumšt, najmä pri obrábaní viničových krov vo vinohradoch. Anton Uhnák je veľmi pragmatický a otvorený človek.

Roky dôveroval systémovej ochrane viniča. Pred pár rokmi si však vyskúšal aj úplne naturálny spôsob a skončilo to tak, že v ten rok musel hrozno dokupovať. Po tejto skúsenosti sa opäť čiastočne vrátil k overeným metódam. V termíne pred kvetom a po odkvitnutí používa výlučne systémové prípravky. Ak to ročník a klimatické podmienky dovolia, vo fáze pred zberom siahne aj po biopreparátoch.

Najdôležitejšie preňho je, aby sa na spracovanie dostala, podľa možností, čo najzdravšia surovina. Vína sa nesnaží nijako prikrášľovať. Je toho názoru, že musia odzrkadľovať najmä miestny čajkovský terroir postavený na vysokej minerálnosti a charaktere daného ročníka. Navyše určite treba podotknúť, že podľa rozborov z akreditovaných laboratórií takmer všetky vína z vinárstva Anton Uhnák majú podlimitné obsahy histamínu a tak isto sa pri výrobe nepoužívajú žiadne prípravky na živočíšnej báze, a tak všetky vína môžeme označiť ako vegánske.