Víno Kmeťo

Rodina Kmeťovcov sa venuje výrobe vína odjakživa, ale toto vinárstvo má v rodnom liste rok 1989. Založil ho Jozef Kmeťo st.

 

 

Tradícia pestovania hrozna a výroby vína má v Modre hlboké korene. Inak tomu nie je ani v rodine Kmeťovcov. Pod rodinným domom v malej pivničke začínal aj Jozef Kmeťo st. Na tom istom mieste spracovával hrozno na lahodný vínny mok aj jeho otec či dedko. Priestory pivničky majú svoje obmedzené kapacity a v drevených súdkoch tu každoročne vyzrievalo maximálne tisíc litrov vína.

V tom čase nebolo obvyklé venovať sa odrodám osobitne, ale úroda sa spracovávala spolu. Okrem klasických malokarpatských odrôd mali Kmeťovci vysadené aj menej známe, ktoré starí modranskí vinári nazývali Malaga či Magdalénka. V obľube bola najmä Malaga a to nielen medzi vinármi, ale kvôli skorému dozrievaniu ju s radosťou navštevovali aj osy. To bol hlavný dôvod, prečo svoju púť v modranských vinohradoch končila medzi prvými. Smutní neostali milovníci burčiaku, v podobe ktorého sa každú jeseň dostala do ich pohárov.

Začiatky

Keď rodinné opraty vinárstva prebral Jozef Kmeťo st., upustil od uniformity a začal sa venovať výrobe odrodových vín. Po pár rokoch ho rôzne starosti s Malagou doviedli k rozhodnutiu, že sa jej vzdá a namiesto nej vysadil Rizling rýnsky a Tramín červený, odrody, ktoré modranskému chotáru veľmi dobre vyhovujú. Obnova viníc však neskončila iba pri nich. Ako rokmi dokupoval väčšie či menšie parcely, postupne ich aj obnovoval.

Z pôvodných si ponechal iba tie, ktoré boli takmer bez výpadkov a každý rok dokázali dať nadpriemernú kvalitu úrody, ako napríklad Veltlínske zelené na hone Grefty. Aktuálne obrábajú viac ako päť hektárov vlastných viníc. Rozdrobené sú na trinástich polohách od desať do deväťdesiat árov, ale všetky iba výlučne v modranskom chotári. Celé roky sa snažia menšie vinice sceliť alebo vymeniť, ale v Modre je toto veru asi najťažšia vinohradnícka úloha.

Pri presune z jednej parcely na druhú majú dlhé prejazdy, ale na druhej strane je to obrovská výhoda pri krupobití, ktoré nikdy nepoškodí všetky vinice naraz.

Výnimočný Folegrund

Jediný vinohrad, ktorý rodine Kmeťovcov ostal aj po zoštátnení a nepretržite sa oň starajú už viac ako sto rokov, je hon Folegrund. Vďačia za to jeho pôdnemu zloženiu, ktoré je z väčšej časti tvorené žulovými frakciami rôznej veľkosti. Takýto vinohrad sa obrába veľmi ťažko a ani v minulosti oň štát nejavil záujem, pretože v tom čase boli hlavným ukazovateľom kvality hektárové výnosy. Kmeťovci však dobre vedeli, aký poklad im ostal, pretože práve takáto poloha poskytuje viniču jedinečné podmienky, charakter ktorých sa nezmazateľne pretavuje do vína a robí ho osobitým.

Nachádza sa na samote úplne pod lesom, odkiaľ je nádherný výhľad na obec Vinosady. Pôvodne tu boli tiež vysadené viaceré odrody, ale v roku 2007 bola celá parcela zrevitalizovaná a vysadený tu bol Rizling rýnsky. Úrody sú tu síce nižšie, ale kvalita vína je skutočne špičková, veď rizling z Folegrundu patrí k najoceňovanejším vínam z tohto vinárstva. Kropaje potu a ťažká práca, ktorú venujú tomuto vinohradu, sa im pravidelne odvďačuje v podobe parádnej suroviny.

Navyše slnečná expozícia a vyšší sklon svahu zabezpečujú, že hrozno dozrieva o týždeň až desať dní skôr ako rizling, ktorý majú vysadený na nižších polohách. Takto sa efektne dokážu vyhnúť atakom divej zveri.

 

Každá je iná

Ak bielym odrodám v Modranskom chotári vyhovujú skôr kamenisté pôdy, modrým zase nížinaté alebo svahy s vyšším podielom hliny. Kmeťovci si nevedia vynachváliť najmä lokalitu Trávniky, ktorá sa nachádza medzi Modrou a obcou Dubová. Výnimočné vína sa tu rodia najmä zo slovenských odrôd Dunaj, Hron, Torysa a najnovším prírastkom je aj Rosa. Torysu si Jozef Kmeťo st. vybral kvôli jej príjemnému paprikovému tónu a plnosti. Na Hrone ho zase uchvátila vysoká farebnosť, plnosť a mohutnosť.

Dôvodov, prečo sa týmto odrodám na Trávnikoch darí, je viacero. Nielen nádherná poloha či agrotechnické práce vykonané v požadovanom termíne, ale aj optimálna redukcia úrody. Tú si sčasti zabezpečuje poloha sama. Dvanásťpercentná svahovistosť ponúka strapce slnku ako na dlani a múdra príroda prirodzene redukuje úrodu tak, že doteraz ešte neprekročila jeden a pol kilogramu z jedného kra.

Kmeťovci si pri tejto polohe všimli aj ďalšiu zaujímavú skutočnosť. Hrozno, dopestované v hornej časti, máva pri zbere cukornatosť atakujúcu cibébový výber, ale na úbočí sa zastaví poväčšine v kategórii neskorý zber. Keď sa však hrozno spracuje spolu, tak má nielen dobrú cukornatosť, ale aj prirodzený obsah kyselín a vína tak oplývajú jednak mohutnosťou a aj šťavnatou ovocnosťou.

Modranský rajón je naozaj rôznorodý, ale Kmeťovci už spoľahlivo zistili, kde sa ktorým odrodám najlepšie darí. Terasovú parcelu Pod troma krížmi vysadili odrodami Irsai Oliver a Chardonnay. Okrem vyrovnanej kvality a krásnej minerality majú vína odtiaľto aj extrémne intenzívny aromatický profil.

Verní starým zásadám

Ostatných niekoľko rokov nechávajú rmut z každej bielej odrody nakvášať od dvanásť hodín do jedného dňa. Pozor si však dávajú na to, aby bol ideálne vychladený, v čom im pomáhajú moderné technológie, najmä chladenie. Mladé víno nechávajú vyzrievať na jemných kaloch, najdlhšie však dva mesiace. Počas tohto obdobia sa mieša každý druhý deň. Vína sa potom nafiltrujú a v nerezových tankoch čakajú na ideálny čas plnenia.

Modré odrody Kmeťovci odstrapujú a nechávajú nakvášať vo väčších kadiach. Ostali verní ručnému ponáraniu matolinového koláča a ku koncu alkoholového kvasenia do červených vín očkujú aj baktérie jablčno-mliečnej fermentácie. Potom každé červené víno putuje minimálne na osem mesiacov do drevených sudov. Čas môže byť trochu dlhší, ale aj kratší, všetko závisí od toho, ako sa dopredáva predchádzajúci ročník, alebo ako sa dané víno javí.

Napríklad Hron si vystačí aj s kratším pobytom v sude a každý rok získa minimálne zlatú medailu a dokonca ani titul šampióna veru nebýva výnimkou. Vo Víno Kmeťo sa rodia aj ďalšie krásne vína s jedinečným rukopisom modranského kraja a modranského vinára.