Koronakríza vs. Vinohradníctvo a vinárstvo Skovajsa

Celospoločenskú situáciu, v ktorej sa momentálne nachádzame zažívam, aj keď v trochu inej forme,v podstate každoročne. Dôsledkom tej terajšej sú navyše straty na ľudských životoch, čo nás veľmi mrzí.

Vinohradníctvo a vinárstvo je viacgeneračné podnikanie a osobne ho vnímam ako životný štýl. Moji rodičia a aj starí rodičia za bývalého režimu nemohli robiť, čo chceli takmer päťdesiat rokov a navyše im bola odňatá aj časť majetku. Takže to, že ja a moja rodina môžeme robiť to, čo nás baví a sme zdraví vnímam ako veľký dar. Nie je až taká katastrofa fakt, že naše podnikanie má niekoľko týždňov, možno mesiacov, určité obmedzenie.

Poľnohospodárstvo je všeobecne rizikové podnikanie, pretože každý rok musíme čeliť nástrahám prírody. Či už je to ľadovec, útoky divej zvery, mráz, sucho, prívalové dažde, vždy prichádzam o určité percento úrody. Takže momentálnu situáciu vnímam ako smutnú, ale podobné rany naše podnikanie dostáva každý rok. Napríklad v roku 2010 som kvôli ľadovcu prišiel o sto percent úrody, nevyrobil som ani fľašu vína a prežili sme.

Riadim sa sedliackym rozumom a veci robím s rozvahou. Púšťam sa iba do takých investícií, na ktoré mám. Preto moja špajza teraz nezíva prázdnotou. Možno pár týždňov budem teraz menej pracovať, ale budem aj menej míňať. Kvôli tomu však moju stratégiu podnikania určite neplánujem meniť, jednoducho sa prispôsobím.