Preklenieme hranice

V rámci malého projektu DUNAVIN „Rozvoj spolupráce medzi vinárstvami pozdĺž Dunaja v slovensko-maďarskom pohraničí“ sme sa rozprávali s Istvánom Turayom, majiteľom rodinného vinárstva Turay a predsedom Združenia vínnej cesty Neszmély, o tom, ako vidí potenciál spolupráce vinárov oboch strán Dunaja.

Má vinársky región Neszmély vinársku marketingovú stratégiu?

V súčasnosti na tom pracujeme, v rámci výberového konania sa zakladá nový webový portál a vyvíjame aplikáciu pre smartfóny, ktorá pomôže ľuďom zorientovať sa vo vinárskom regióne. Pre oblasť cestovného ruchu pripravujeme publikácie, ktoré pomôžu návštevníkom zorientovať sa v meste, ďalej knižnú publikáciu, letáky a mapy.

V čom vidíte silné stránky, potenciál a v čom slabé stránky a hrozby vášho vinárskeho regiónu?

Jeho silnou stránkou je jeho poloha, pretože sa nachádza na významnej a frekventovanej trase medzi Budapešťou, Viedňou a Bratislavou. Široká škála našich vysokokvalitných vín, od reduktívnych ovocných vín, až po vína prémiovej kategórie, umožňuje ponúknuť našim návštevníkom pestrú paletu. Jeho slabinou je jeho malá rozloha, keďže sa tu nachádzajú len tri veľké vinárstva: Hilltop Neszmély, Szöllősi Winery a Kősziklás Winery.

Je tu jedno alebo dve stredne veľké vinárstva a ostatné sú veľmi malé. Tie menšie sa zaujímajú o gastronómiu, nie o zásobovanie supermarketov a hypermarketov. Preto majú špecifickú predajnú a marketingovú stratégiu. Hlavným zdrojom ich príjmov je miestny predaj a cestovný ruch. Problémom je, že vo vinárskej oblasti je málo ubytovacích zariadení a väčšina z nich je sústredená v Tate.

Spolupráca je vynikajúca, najmä vďaka Združeniu vínnej cesty Neszmély. Spoločne sa zúčastňujeme na festivaloch a organizujeme rôzne podujatia, na ktorých zastupujeme záujmy vinárov. Ďalšou silnou stránkou je, že komunita je veľmi súdržná.

Čo a ako by bolo potrebné vylepšiť a kedy by sa to malo realizovať?

Často sa hovorí, že na marketing by sa vždy malo nájsť viac zdrojov. Mesto Tata je aj vďaka cyklotrase na tom veľmi dobre, je vždy plné turistov. Keď sa začne sezóna, sú plne obsadené aj ubytovacie zariadenia v okolí. Ponuka ubytovania na vidieku by sa však mohlo zlepšiť. Aj mi pripravujeme penzión pre šesť osôb v našom vinárstve.

Potrebujeme aj ubytovanie v obci, bolo by to dobré, aby sme mohli ubytovať celý autobus ľudí. V Neszmélyi sa to už podarilo realizovať. Počas pandémie je to obzvlášť dôležité, pretože sa zvýšil domáci cestovný ruch.

Aké je medzinárodné uznanie vášho vinárskeho regiónu?

Zahraniční turisti k nám stále prichádzajú a vyvážame pomerne veľa vína, najmä z troch veľkých vinárstiev. Menšie z nich majú odberateľov napríklad aj z Dánska a Spojených štátov. Tento rok získame certifikát ekologického poľnohospodárstva a potom sa nám otvoria dvere do Japonska.

Na Slovensko neexportujeme, ale niektoré vinárstva z oblasti Neszmély by mali záujem. Skôr sa ale dovážajú k nám vína z Južného Slovenska ako naopak. V deväťdesiatych rokoch, keď sa začalo propagovať maďarské víno a vínna turistika, dostali sme sa do povedomia, ale potom nastal útlm a v oblasti prírodného a organického vína nás predbehli Slováci, ktorí si môžu pýtať lepšie ceny.

Často nakupujú hrozno z vinárskej oblasti Neszmély a spracúvajú ho. Dávajú za hrozno lepšiu cenu ako maďarskí nákupcovia, ale zároveň ho dostávajú lacnejšie, ako keby ho kupovali na Slovensku. Mnohí na Slovensku predávajú aj burčiak, pretože im to umožňuje tamojší zákon o víne a môžu ho predávať s vysokým ziskom.

Máte konkrétnu cieľovú skupinu, pre ktorú sú vína z Neszmély známe?

Najväčšie vinárstvo vo vinárskej oblasti, Hilltop Neszmély, dodáva víno najmä do Anglicka. Zahraničný záujem je silný aj o naše rodinné vinárstvo. Pre nás ako malých producentov bola prelomovým bodom príprava biovína, pretože na Západe je po ňom dopyt. Certifikácia stojí veľa peňazí, stotisíc forintov ročne, aj preto tu nekúpite víno za menej ako šesť eur.

Do veľkoobchodných cien sme započítali aj náklady na ekologické poľnohospodárstvo, čo bránni presadiť sa v miestnej gastronómii. Ale na Západe spotrebitelia sú ochotní zaplatiť za organické vína viac. Môj syn Kamill začal vyrábať prírodné vína napriek tomu, že som ho varoval pred rizikami. Vo vyspelejších krajinách si môžu dovoliť drahšie vína a spotrebitelia očakávajú, že potraviny budú bez konzervačných látok, prísad a pesticídov.

Japonci si tiež potrpia na konzumácie iba prírodných vín čo je s úzko späté z ich stravovacími návykmi. Prírodné vína sú menej drsné a oveľa zdravšie. Na Kréte sme navštívili tri alebo štyri vinárstva a už viac ako polovica ich vín bola tiež organická. Zsolt Sütő to vyjadril tak, že pitie organického alebo prírodného vína prináša úplne iný pocit komfortu ako pitie klasického.

Ako sa vyvíjal váš predaj pred Covidom, ako sa odvtedy zmenil a čo z toho plánujete zachovať aj v budúcnosti?

Začali sme rozvíjať online predaj, v ktorom vidíme perspektívu aj v budúcnosti. Rozvíjajú ho aj iní, ale predaj priamo z vinárstva je zatiaľ najdôležitejší. To, že sme mohli znovu otvoriť naše terasy, je pre nás záchranou.

V ktorej oblasti turizmu vidíte najväčší potenciál?

Neustále sa rozvíjajú cyklotrasy, ktoré pretínajú kraj. Nová sa buduje v Baji. Pomerne rozvinutá je aj rybárska a jazdecká turistika. Do Gereče prichádza veľa turistov a mohla by sa tu rozvíjať vodná turistika. Začína ožívať aj pútnický turizmus. Cez vinársku oblasť Nesmély vedie Mariánska cesta, na ktorej obnove pracujeme. Aj medzi pútnikmi sú rôzne typy ľudí, ale hlavné by bolo, aby mohli rozjímať a nájsť miesta, kde sa môžu duchovne odreagovať.

Aké možnosti spolupráce vidíte medzi vinárskymi regiónmi pozdĺž Dunaja (Šopron, Pannonhalma, Neszmély, vinársky región Etyek-Buda, Južné Slovensko)?

Môžeme sa len učiť jeden od druhého. V ostrihomskej oblasti je súdržnosť o niečo väčšia, napríklad vinársky spolok Ister Granum združuje vinárov z Južného Slovenska a z ostrihomskej oblasti. Navzájom sa pozývame na naše podujatia a táto spolupráca medzi vinármi z Južnoslovenského regiónu a Podunajska by sa mohla ešte viac posilniť.