Repa winery, Šenkvice

Striktný prístup k výrobe, postavený na poctivosti, pravdepodobne najlepšie charakterizuje Jozefa Repu. Tvrdí, že víno vyrába z presvedčenia.

 

Jozef Repa pochádza z klasickej vinárskej rodiny, kde sa výrobe tohto slastného moku venovalo niekoľko generácií. Okrem rodičovskej záhumienky dosť času trávil aj v dedkovom vinohrade. V tomto kraji vína to nie je nič výnimočné. Ako dieťa si určite vedel predstaviť aj príjemnejšiu činnosť, ale prácu vo vinici bral ako samozrejmosť.

Veľkému rešpektu medzi vinármi sa tešil dedko z maminej strany. V štyridsiatych rokoch minulého storočia patril v Dubovej k veľmi uznávaným vinohradníkom. Už v tej dobe vyrábal aj víno. Za jeho úspechmi však bola práca celej rodiny. Každý pomáhal, ako mohol. Niektorí cez týždeň po práci, iní cez víkend, ale iba v sobotu, pretože v nedeľu sa u nich nikdy nepracovalo. Tento deň bol vyhradený na oddych a načerpanie nových síl.

Chcel ísť vlastnou cestou

V takomto prostredí bolo ľahké podľahnúť omamným vôňam vína a Jozef veru nebol výnimkou. Ešte pred strednou školou mu v hlave vŕtali myšlienky, prečo sa hrozno zberá pri určitej cukornatosti a nie pri optimálnom obsahu kyselín a pH, či by sa namiesto sudového nemohlo robiť radšej víno fľašové, ktoré by vydržalo dlhšie ako do nasledujúcej oberačky. Už vtedy si vedel predstaviť, že profesia vinára by mohla byť tá, ktorej sa bude venovať celý život. Voľba Strednej odbornej školy vinársko-ovocinárskej v Modre bola teda celkom logickým riešením. Na rozdiel od mnohých tam chodil naozaj rád, lebo ho to bavilo.

Rozhodovanie, kam pôjde po skončení strednej školy ovplyvnila aj láska. K priateľke chcel byť čo najbližšie, a pretože sa mu škola v Lednici na Morave zdala byť ďaleko, rozhodol sa pre nitriansku SPU. Zavážil aj fakt, že na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva sa práve otváral nový odbor, špecializovaný na vinohradníctvo a ovocinárstvo.

Oponentom jeho diplomovej práce, v ktorej sa venoval mrazuvzdornosti nových klonov klasických odrôd viniča hroznorodého, bol Tibor Ruman. Vtedy ešte netušil, ako osud prepojí jeho život so Šľachtiteľskou stanicou v Šenkviciach, kde jeho školiteľ vtedy pracoval.

Do správnych rúk

Tesne po zmene režimu sa Jozefov otec rozhodol, že začne podnikať. Otvoril si malú tlačiareň. Na rodinné vinice mu zrazu ostávalo čoraz menej času, a preto si jedného dňa zavolal Jozefa a spýtal sa ho, či by sa o ne chcel starať. Neváhal ani chvíľu, veď kto zo spolužiakov sa mohol pochváliť vlastným vinohradom. Na rodinnej záhumienke bolo vysadené Veltlínske zelené a vo vinohrade starých rodičov na kopci nad Častou sa zase vypínal Rizling vlašský.

Hneď od prvej oberačky sa rozhodol, že z dopestovaného hrozna bude robiť odrodové vína, z ktorých väčšiu časť aj nafľašuje. Darilo sa mu veľmi dobre a už ako mladý stredoškolák bol od rodičov finančne nezávislý. Primerane svojmu veku časť peňazí míňal pre potešenie, ale nie všetky. Jozef Repa už vtedy myslel na budúcnosť a postupne si vybavoval vinárstvo potrebnou technológiou.

Cesta k splneniu sna

Po absolvovaní vysokej školy sa zamestnal u Jozefa Mikuša v Doľanoch. Gro jeho práce tvorila výroba akostných vín. Našťastie si mohol vyskúšať aj to, ako prichádzajú na svet vína s prívlastkom vo väčších objemoch.

Jeho precíznosť a zmysel pre poriadok vytvorili dokonalý predpoklad pre vznik niekoľkých úžasných vín, ktoré získavali ocenenia ešte niekoľko rokov. Po šiestich sezónach dospel do štádia, v ktorom sa chcel profesne posunúť ďalej a prestúpil do pezinského Vitisu. Na novej pozícii šéfa prevádzky destilátov a brandy však pobudol iba krátko. Supermoderný projekt vinárstva Elesko bol tesne pred dokončením a majitelia obsadzovali všetky potrebné pozície, vrátane technológa. Práve na túto dostal ponuku, ktorú nakoniec prijal. Tu mohol svoje skúsenosti konfrontovať so štýlom práce enológa Nigela Davisa z Nového Zélandu, ktorý tomuto vinárstvu robil poradcu.

Títo dvaja vinárski nadšenci si porozumeli, čo sa však už nedá povedať o vtedajšom vedení. Jozef sa určitú dobu snažil premáhať, ale v roku 2009 mu došli sily a rozhodol sa, že z Eleska odíde a založí si vlastné vinárstvo. V lete toho istého roka oficiálne založil Repa Winery a pod novou značkou vyrobil prvých dvadsaťtisíc fliaš vína. Sám sa čudoval, keď sa nasledujúceho leta nedožila ani jedna z nich. V tom čase sa jeho vína rodili v pivnici krstných rodičov a o budúcom navyšovaní výroby mohol iba snívať.

Keď šťastie zaúraduje

Potom sa stalo niečo, s čím vôbec nerátal. Iní by vraveli o splnení najtajnejšieho sna, či o malom zázraku, ale Jozef Repa ostáva skromný a hovorí skôr o šťastnej náhode.
Firma Anja, v ktorej pracuje Jozefov švagor, kúpila v Šenkviciach celý areál bývalej šľachtiteľskej stanice. Bola mu ponúknutá jedinečná príležitosť prerobiť jednu z budov, v ktorej sa nachádzajú aj pivničné priestory, na svoje nové vinárstvo. Jeho rozhodovanie, či ju prijať alebo nie by sa dalo rátať na sekundy. Vedel však, že ho čaká veľmi tŕnistá a náročná cesta. Pri predstave, že tu každý jeden kút dýcha skutočne bohatou vinohradníckou a vinárskou históriou nabral dostatok síl, aby prišiel do cieľa s vavrínovým vencom.

Dnes sú obe podzemné pivnice po kompletnej rekonštrukcii. Pribudli nové priestory, určené na degustácie menších, ale aj väčších skupín. Pýchou vinárstva je útulná predajňa, v ktorej si nemožno nevšimnúť originálny, ručne vyrobený nábytok zo starých veľkoobjemových drevených sudov. O tom, že ste na výnimočnom mieste sa však presvedčíte hneď po vstupe do areálu vinárstva. Vysoké stromy, ukážkovo upravená záhrada s detským ihriskom, prístupným aj pre zákazníkov, vás okamžite akoby preniesú do iného sveta.

Vinice základ vína

Ako sme už spomínali, majiteľ firmy Anja Andrej Jankuliak dal Jozefovi Repovi nepriamo možnosť rozšíriť si vlastné vinárstvo. Jozefov zápal a odhodlanie ho utvrdili v tom, že pri debate o nejakej ucelenej parcele vinohradov mu opäť podal pomocnú ruku. V Hontianskych Moravciach kúpil celé družstvo, kde bolo aj dvadsať hektárov pôdy, registrovanej ako vinohrady. Z tejto výmery zatiaľ nanovo vysadili štvrtinu. Odrodová skladba, spon i vedenie však už boli podľa požiadaviek Jozefa Repu. Ten si dáva záležať, aby všetky práce počas vegetácie boli urobené v správnom termíne. Táto vinica bola z pohľadu Jozefa z núdze cnosť, pretože vinohradnícka pôda pod Malými Karpatmi je neúmerne predražená a kúpiť tu nejakú väčšiu ucelenú plochu je v tejto dobe prakticky nemožné. Našťastie sa však tento krok s kúpou viníc na Honte ukázal ako veľmi dobrý.

U svojich zákazníkov sa snaží robiť osvetu a zdôrazňuje im, že prívlastok na etikete ešte nezaručuje kvalitu. Ako príklad im ukazuje vína bez prívlastku, ale zato z dvoch odlišných polôh. Z Malých Karpát sú vína minerálne, pikantné a postavené na šťavnatých kyselinách. U tých z Hontu je prejav tiež minerálny, ale iným spôsobom. Sú navyše plnšie a pri určitých odrodách je dokonca minerálny prejav ešte intenzívnejší. Je to spôsobené tufickými usadeninami a andezitmi, ktoré sa nachádzajú v pôdach v okolí Hontu vo veľkom množstve.
Jozef nám prezradil aj to, že nasledujúci krok budú vlastné vinice pod Malými Karpatmi, možno nie na takej výmere ako v Hontianskych Moravciach, ale bude sa snažiť, aby to bolo aspoň zopár hektárov.

Jozef Repa vníma víno ako veľmi špecifický produkt, preto vyvíja veľkú snahu, aby osobne poznal prevádzkarov a majiteľov všetkých gastro zariadení či vínoték, s ktorými spolupracuje. Príbeh každého jedného vína v jeho podaní vyznie predsa len najlepšie. To isté platí aj o zákazníkoch, ktorí prídu priamo do vinárstva. Všetci potom vedia sprostredkovať osobitý prístup tvorcu týchto vín. Repa Winery však nie je iba o jeho majiteľovi, je aj o zamestnancoch, ktorých prácu si Jozef veľmi váži. Uvedomuje si, že iba s nimi a všetci spolu dokážu, aby vinárstvo fungovalo tak, ako má.