Pavelka a syn, Pezinok

Za týmto vinárstvom stojí Milan Pavelka, ktorého duša žije najmä pre vinohrady. Pod Malými Karpatmi ich obhospodaruje viac ako päťdesiat hektárov. Svoje vína sa snaží robiť v duchu známeho hesla: Život je príliš krátky na to, aby sme pili zlé víno.

 

K vínu a vinohradom si privoňal už ako malý chlapec, keď pomáhal v rodinných viniciach. Najkrajšie spomienky však má na oberačky, pri ktorých v malom vedre pomáhal zberať úrodu. Aj teraz sa mu živo vybavujú chvíle, keď potajme ochutnával čerstvo vylisovaný mušt. Štyri generácie Pavelkovcov vyrábali víno a vinice považovali za rodinný poklad. Dorobený zlatý mok predávali vo viechach. Na pezinskej Cajle boli dve, jedna na hornom a druhá na dolnom konci. Niektorú z nich si prenajímali na jeden či dva týždne v roku a popri víne tu ponúkali aj miestne zabíjačkové špeciality. Jeho púť začala vo viniciach Počas dospievania si mladého Milana Pavelku zobral otec do rodinných vinohradov a spýtal sa ho, či by chcel pokračovať v starostlivosti o tento rodinný poklad. Dobre vedel, že syn má vzťah k prírode a nemýlil sa. Teenager Milan Pavelka prikývol a stredoškolské časy strávil na „vinárke“ v Modre. Po jej ukončení nastúpil na družstvo v Pezinku ako robotník a po dvoch rokoch sa rozhodol, že diaľkovo začne študovať vysokú školu v Brne. Počas štúdia sa stal najskôr skupinárom a od roku 1985 agronómom v jednom z najvýznamnejších družstiev, čo sa vinohradníckej výroby týkalo, v JRD Pezinok. Na starosti mal štyristo hektárov vinohradov v Pezinku a Viničnom, z ktorých ročne dokázali pozberať aj tristo vagónov hrozna. Okrem toho pod jeho vedením bolo aj oddelenie výroby viničových štepov, ktorých ročne vyrobili viac ako milión. Ponovembrová neistá spoločenská situácia sa dotkla aj pezinského družstva. Smerovanie družstva nedávalo nádej na plnohodnotné uplatnenie, preto sa v roku 1995 rozhodol odísť a založil si vlastné vinárstvo.

Začiatky neboli jednoduché
Začínal s piatimi hektármi prenajatých viníc. Bolo mu jasné, že iba z pestovania hrozna nevyžije, tak začal vyrábať víno. Nemal to však vôbec jednoduché. V tej dobe bolo na trhu už dobre etablovaných niekoľko zabehnutých, ale aj novovybudovaných vinárstiev. Napriek tomu sa dokázal presadiť. Ako všetky vinárstva, aj to jeho sa sústreďovalo hlavne na výrobu sudového vína, ale na rozdiel od ostatných hneď od prvého ročníka aj fľašoval. Pamätný pre neho boli Rizling rýnsky, Pesecká leánka a Rulandské biele z ročníka 1995, ktoré kvasili ešte na dvore jeho rodinného domu a zreli v pivnici pod ním. Už od začiatku sa zameral na kvalitu. Nebál sa ju premietnuť aj do ceny. Pýtať sto korún za fľašu bolo v tej dobe dosť trúfalé. Vedel však, že neponúka len tak hocijaké víno. Zákazníci to zistili, a preto nemal problém s predajom. Zo začiatku sa venoval iba bielym vínam, ale dobre vedel, že skôr či neskôr sa bude musieť dostať aj k červeným. Aj keď vycestoval do viacerých vinárskych krajín a veľa červených vín „prekoštoval“, s pokorou priznáva, že pred ich výrobou mal trochu rešpekt. Vsadil všetko na jednu kartu, kvalitu, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi dobrý krok. V priebehu niekoľkých rokov sa dokázal vypracovať medzi absolútnu slovenskú špičku v ich výrobe. Dokonca v roku 1999 uviedol na náš trh ako prvý značkové barikové červené cuvée. Nazval ho Paves a v dobrých ročníkoch ho vyrába dodnes. Práve toto víno bolo servírované nielen počas návštevy anglickej kráľovnej Alžbety II. a holandskej kráľovnej Beatrix, ale aj na summite Georga Busha a Vladimíra Putina, či stretnutí dvadsiatich prezidentov Strednej Európy a iných oficiálnych štátnych návštevách. „Iné víno, ktoré by sa u nás podávalo pri návštevách takýchto významných štátnikov, snáď ani nie je. Aj takéto veľké dokážu byť vína spod Malých Karpát,“ dodáva s hrdosťou Milan Pavelka.

Priekopník a inovátor
Milanovi Pavelkovi môžeme pripísať aj niekoľko ďalších významných míľnikov v slovenskom vinárstve. Okrem spomínaného Pavesu vyrobil u nás v roku 2000 ako prvý ľadové víno. A hneď z dvoch odrôd, Rizlingu vlašského a rýnskeho. Výrazne predbehol aj módnu éru ružového vína. Už v roku 1997 vyrobil z Frankovky modrej prvých päťsto fliaš ružového vína. Vtedy však náš trh ešte na takéto víno nebol pripravený, a tak ho predával skoro dva roky. Priznáva, že na tento štýl vína na niekoľko rokov zanevrel. Od začiatku nového milénia však registroval zmenu chutí Slovákov. Počkal ešte zopár sezón a v roku 2006 vyrobil takmer desaťtisíc fliaš roséčka. Dokázal ho vypredať za pol roka. Bolo absolútne suché a v tejto podobe ho, ako jedno z mála vinárstiev, vyrába dodnes. Éra šumivých vín zažíva u nás boom najmä posledných pár rokov. Milan Pavelka však začal s jeho výrobou pred viac ako desiatimi rokmi. Skúšal rôzne kombinácie a kým prišiel na tú správnu, ubehlo zopár kampaní. Nakoniec však premiérovo oficiálne predstavil svoj prvý sekt pred štyrmi rokmi. Asambláž Chardonnay, Pinotu blanc a Rizlingu rýnskeho tak konečne uzrela svetlo sveta. Odvtedy ich v limitovaných sériách s počtom okolo dvetisíc fliaš vyrába pravidelne. Ako prvé vinárstvo na Slovensku uviedol na trh vína z odrôd Pálava či Neronet. Ako jeden z prvých sa venoval aj Dunaju a mal u nás ako prvý vysadenú ucelenú štyridsaťárovú parcelu tejto odrody.

Staral sa o vinohradnícky poklad
V osemdesiatych rokoch, keď pracoval Milan Pavelka na družstve v Pezinku, sledovali na tomto pracovisku aj plasticitu odrôd. Preto sa zúčastnil aj pri uznávaní odrôd Neronet či Muškát moravský. Prvenstvo toto dužstvo viedlo aj vo výsadbách odrôd Dornfelder či Domina, ale aj vybraných klonov Chrupky, Bacchusu a Kerneru. „ V súčasnosti sa najďalej z týchto odrôd dostal Dornfelder, ktorý si v slovenských viniciach našiel pevné miesto. Konzumenti, ale aj vinári ho majú radi nielen preto, že dáva stabilné úrody, ale má aj výbornú kvalitu a fantastickú farebnosť. Navyše aj pomerne skoro dozrieva,“ opisuje túto nemeckú odrodu Milan Pavelka. Práve pod jeho vedením dokázali na pezinskom družstve zhromaždiť najlepšie klony Silvánskeho zeleného, Veltlínskeho zeleného, Rizlingu vlašského, Rulandského bieleho či Muškátu Ottonel. Jeho postavenie na družstve mu otvorilo dvere a mohol sa zoznámiť s takými vinohradníckymi kapacitami bývalého Československa, ako bol pán Ing. Křivánek, Ondrej Korpás, Miroslav Petrech či Vilém Kraus. Tí ho postupne zasvätili do tajov vína. Ukázal aj svoj organizačný talent. Písal ho úspešne, lebo si vybudoval postavenie našej najrešpektovanejšej súťaže. Ako jeden zo spoluzakladateľov oprášil zašlú slávu tzv. Pezinskej koštovky a pod názvom Vínne trhy Pezinok začali písať svoju novodobú históriu.

Základom sú vinice
V súčasnosti Milan Pavelka obhospodaruje viac ako päťdesiat hektárov vinohradov, ktoré, až na niekoľko parciel, aj vlastní. Na týchto parcelách zrekonštruoval alebo nanovo vysadil viac ako sedemdesiat percent vinohradov. Nemožno si nevšimnúť, že sú jeho veľkou láskou. Ako skúsený vinohradník sa častokrát zamýšľal nad tým, prečo vinice, ktoré sú neobrábané, odolávajú lepšie hubovým ochoreniam, najmä múčnatke a peronospóre ako vinice, ktoré sa pravidelne striekajú. Dlho hľadal odpoveď na túto otázku, až sa k nej nakoniec prepracoval. Vo svojich viniciach robil niekoľko pokusov, ktoré ukázali, že používanie bio prípravkov je z jeho pohľadu tá správna cesta. Jedným dychom však dodáva, že ani bioprípravky nie sú žiadnym absolutóriom. Jedno je však isté, ich používanie nie je také drastické k prírode. Po rokoch skúšania sa rozhodol, že úplne vylúči herbicídne postreky a v mladých viniciach počas prvých rokov bude príkmenné pásy jednoducho poctivo okopávať. Šetrný prístup k pôde posunul ešte ďalej. Každé druhé medziradie vysial zmesou až sedemnástich rôznych druhov bylín. Tie zabezpečujú prísun živín a pôda sa aj neprehrieva. Vďaka vikovitým rastlinám sa zvyšuje podiel viazaného dusíka v pôde. Kondične to pomáha viniciach udržať sa na lepšej úrovni a tak dávať kvalitnú úrodu. Skúškou správnosti mu bol aj ostatný vinohradnícky rok, počas ktorého dokázal takýmto spôsobom obrábania na väčšine svojich parciel udržať dobrý zdravotný stav.

Chateau Zumberg
Pod touto značkou fľašuje Milan Pavelka líniu akostných vín určenú pre retailových zákazníkov. Je postavená na veľmi slušnej kvalite v porovnaní s cenou. Jednoducho povedané, žiadne víno z tejto línie nesmie sklamať a musí byť viac ako dobré. Navyše nie je ničím výnimočným, keď sa v nej s času na čas objavia aj prívlastkové vína. Používa sa pri nej iba skrutkový uzáver, ktorý v posledných rokoch získava čoraz viac na obľube. Názov dostala podľa kopca Zumberg, na ktorom má pán Pavelka vysadených desať hektárov vinohradov. Dôvod bol však ešte jeden. Na prelome storočí bola pod nim obec s rovnomenným názvom, ktorá kompletne vymrela kvôli morovej epidémii, a tak jej chcel takýmto spôsobom vzdať hold. Okrem toho tento krásny bridlicový kopec vytvoril na pestovanie vínnej révy viac ako ideálne podmienky. Okolo osemdesiat percent hrozna, z ktorého sa vyrába táto línia, je dopestovaná v Pezinku alebo jeho blízkom okolí. Milan Pavelka je nielen pri nej, ale všetkých svojich vínach silne zameraný na to, aby sa vplyv terroir mohol v čo najväčšej možnej miere odzrkadliť vo víne. Napriek tomu, že sa Slovensko nachádza na severnej hranici pestovania viniča, a tak tu skoro každý rok zažívame rôzne klimatické nuansy, robí všetko preto, aby jeho vína boli podľa možností každý rok približne rovnaké. Snaží sa vštepovať svojim zákazníkom, že Alibernet z Bajzlov či Chardonnay z Dolných Koklov sú každý rok také dobré práve kvôli lokalite, na ktorej sa urodia.

Jedinečný projekt MVC
Koncom deväťdesiatych rokov prebral vedenie už dva roky fungujúceho združenia Malokarpatská vínna cesta a stal sa jej predsedom. Podujatie na dva roky prerušili a kompletne postavili na nových základoch. Už to viac nebola akcia, o ktorej sa iba písalo v médiách, ale pozornosť upriamil najmä na vinárov a milovníkov vína. V prvom ročníku Dňa otvorených pivníc predali viac ako štyristo lístkov a svoje priestory sprístupnilo sedemnásť vinárov. Dnes víta milovníkov vína skoro stopäťdesiat vinárov a vopred vypredaných je skoro osemtisíc lístkov. Ku dnešnému dňu sa pod hlavičkou MVC rozbehlo niekoľko ďalších projektov. Vďaka MVC sa začala písať história podobných akcií aj v iných vinárskych obciach nielen pod Malými Karpatmi. „Som veľmi rád, že v súčasnosti sa počas roka organizuje viac ako sto rôznych akcií s vinárskou tematikou. Keď sme zostavovali kalendár podujatí v prvých ročníkoch MVC, pri niektorých mesiacoch sme nevedeli čo tam napísať. Trochu ma však trápi, že väčšina z týchto akcií je zameraná hlavne na propagáciu vína, ale nemali by sme zabúdať ani na vinohrady, pretože kvalita vína sa rodí práve v nich,“ dodáva Milan Pavelka. V súčasnosti je vinárstvo Milana Pavelku ozajstnou rodinnou firmou. Manželka Alena zastáva od roku 2010 funkciu hospodárky a riadi všetky záležitosti ohľadom objednávok a vývozu a sám Milan Pavelka ju nazval aj dušou podniku. Dcéra Katka je zodpovedná za firemné projekty a okrem práce asistentky vybavuje aj mailovú komunikáciu. Syn Michal je podľa otca ako taký hasič. Hasí všetky problémy. Najviac času trávi vo viniciach, ktoré má na starosti, ale dohliada aj na chod pivnice. S vinárstvom sú však spojené aj mená Róbert Adámek, Matej Nižňan, Martin Ochaba, či Ivona Minarovičová, ktorý tu pracujú viac ako desať rokov. „A ja to všetko spájam a som zodpovedný za všetko,“ dodáva s úsmevom Milan Pavelka.