Kozara

Šenkvice, najväčšia vinohradnícko-vinárska obec pod malými Karpatmi, ukrýva veľmi zaujímavé vinárstvo. A zaujímavá je aj architektúra jeho budovy.

Príbeh tohto vinárstva sa začal písať pred troma rokmi, keď sa dvaja vinárski priatelia Peter Maček a Branislav Strašiftak rozhodli, že si postavia vlastné vinárstvo. Predchádzalo tomu niekoľko dekád poznávania šenkvického vína. Obaja pochádzajú z rodín, kde sa obrábali vinice a dorábalo víno od nepamäti. Pána Strašiftaka zasvätil do tajov vína jeho otec, ktorý bol aj členom miestneho vinárskeho spolku. Neskôr do neho vstúpil aj Peter Maček. Odvtedy sa začali stretávať pravidelnejšie. Samozrejme, že spoločníka im takmer vždy robila fľaša dobrého vína. Bolo to v čase, keď si každý z nich doma dorábal niekoľko stovák, výnimočne tisíc litrov vína. Ich vinárske cesty sa pretínali na rôznych súťažiach v okolitých obciach či spolkových stretnutiach. Slovo dalo slovo a z týchto dvoch vínomilcov sa stali dobrí priatelia.

Ako to vlastne vzniklo
Nápadu pustiť sa do takéhoto náročného projektu pomohlo odborné vzdelanie súčasného technológa Petra Mačeka, ktorý absolvoval Vinohradnícku školu v Modre a neskôr SPU v Nitre a hlavne jeho úspechy s červenými a ružovými vínami na výstavách. Pred troma rokmi dozrel ten správny čas na otázku, či si spolu postavia nové vinárstvo. Peter Maček nakoniec súhlasil. K spoločnému rozhodnutiu ich priviedla nielen láska k vínu, ale aj triezvy pohľad na budúcnosť. Obaja sa v tej dobe totižto výrobe vína začali venovať vážnejšie, ale priestory v rodinných domoch im už jednoducho kapacitne nestačili.
Banislav Strašiftak mal jeden zaujímavý pozemok neďaleko svojho domu, ktorý sa dokonale hodil pre ich predstavy. Bol síce na ňom starý vinohrad, ktorý musel „padnúť za vlasť“, ale pridaná hodnota v podobe nových priestorov bola vyššia. Tak sa v roku 2014 pustili do vybavovania potrebných povolení a o rok neskôr slávnostne urobili prvý výkop. Nebol to však iba taký, akože výkop, pretože jesenná kampaň toho istého roka bola naplánovaná už v nových priestoroch. Na začiatku odvážny plán sa o niekoľko mesiacov pretavil na skutočnosť.

Nie je vinárstvo ako vinárstvo
S miestnym spolkom precestovali obaja páni niekoľko zaujímavých zahraničných vinárskych destinácií a zovšadiaľ si odniesli rôzne inšpirácie. Obom učarovala moderná vinárska architektúra. Videli, že vinárstvo sa dá postaviť aj moderne aj funkčne. Na jeseň roku 2015 vyrástla z kopca budova s hlbšou myšlienkou ako sme v našich končinách zvyknutí a vyššími ambíciami ako byť iba plášťom budovy.
Podľa slov Branislava Strašiftaka má naša krajina bohatú vinársku históriu, ale za ostatných niekoľko desiatok rokov sa neposunula príliš ďaleko. Vyzerá to skôr tak, že prešľapujeme na jednom mieste. Hlavne propagácia vinárstva ako takého. Preto sa rozhodli, že ich vinárstvo bude akousi lastovičkou. Jedna síce leto nerobí, ale niekde treba začať.
Celý koncept vinárstva vznikal postupne, ale zámer mali od začiatku jasný. Rozhodli sa postaviť budovu, ktorá bude nielen funkčná, ale aj architektonicky zaujímavá. Na finálnom vzhľade sa podieľali nakoniec až traja architekti.
Všetko to začalo názvom samotným. Odvodený je od názvu jedného z katastrálnych území Šenkvíc, Kozare, ktorý mu dali chorvátski prisťahovalci.

Priestor, ktorý nie je iba o víne
Pôvodne mal byť na fasáde vinárstva iba jednoduchý obklad z pieskovca, ale nakoniec to skončilo úplne inak. Ich spoločný priateľ, ktorý ho mal robiť, je sochár a jeho umelecká duša sa jednoducho vzpriečila. Prišiel s návrhom, ktorý po niekoľkých sedeniach predsa len uzrel svetlo sveta. Vymyslel, že z omietky budú vystupovať hrubé kusy pieskovca tak, aby na fasáde vytvárali logo ich vinárstva. Ak sa na ňu pozrieme dnes, hneď pochopíme, že umelecká duša ich priateľa sa vyhrala naozaj do sýtosti. Napriek tomu, že takýto zásah do rozpočtu bol nielen finančne, ale aj časovo náročný, išli do toho, pretože výsledná práca má trváci, nadčasový efekt.
Pochopili, že vinárska značka sa buduje veľmi dlho a postaviť ju na pekných základoch má skutočne význam. Navyše, ak spĺňa najprísnejšie funkčné aj estetické kritériá.

Vinice iba v Šenkviciach
Vinárstvo Kozara obhospodaruje momentálne viac ako dva hektáre viníc, ktoré sú rozmiestnené v Šenkviciach na siedmich rozličných lokalitách. Najvzdialenejšia je od vinárstva dva kilometre ďaleko, takže by sa dalo povedať, že sa nachádzajú v blízkom okolí vinárstva. Ich aktuálny plán je vyrábať okolo dvadsať tisíc fliaš ročne. Na to by potrebovali dať dokopy aspoň štyri hektáre. Získať však nejakú zaujímavú ucelenú parcelu na výsadbu viniča je v tejto obci čím ďalej, tým komplikovanejšie, pretože zo smeru od Bratislavy povieva developerský vetrík.
Napriek tomu sa im podarilo pripraviť jeden hektár pôdy, na ktorej sa budúci rok bude vysádzať vinič. Ich predstava je získať ešte aspoň jeden ďalší, čo by im úplne postačovalo pre ich potreby.  Stali by sa tak v produkcii hrozna sebestační. Urobia, čo bude v ich silách preto, aby sa všetky tieto viničné parcely nachádzali neďaleko ich vinárstva, a tak sa mohli stať čisto šenkvickým vinárstvom. Nateraz ešte časť suroviny kupujú, ale výhradne iba od šenkvických vinohradníkov. Ich zámerom je pritiahnuť do vinárstva čo najviac zákazníkov a nepredať iba samotnú fľašu, ale aj kúsok príbehu jej vzniku.

Nabrali svoj smer
Vo výrobe vína ešte stále hľadajú ich vlastnú cestu. Stále skúšajú rôzne spôsoby. Popri reduktívnom víne majú aj dosť bieleho, ktoré vyzrieva v drevených sudoch. Existuje veľmi veľa vinárskych možností, už len nájsť tú, ktorá bude vyhovovať im a ich zákazníkom. Veria, že sa im podarí dotiahnuť do dokonalosti taký spôsob výroby, podľa ktorého dokážu s menšími výchylkami postupovať každý rok. Ak si takéto víno  zákazníci obľúbia, určite si k nemu cestu nájdu. Niektoré z bežných postupov sa im už osvedčili, ale by chceli pridať aj výrobu naozaj zaujímavej pikošky. Podľa slov Petra Mačeka už jedna taká drieme v pivnici.
Sortiment odrôd plánujú v najbližších rokoch trochu okresať a zamerať sa hlavne na tie, ktorým sa v tejto oblasti historicky vždy dobre darilo. Obohatiť by ich chceli aj o novšie, vyšľachtené hlavne na bývalej šenkvickej šľachtiteľskej stanici. Medzi tými tradičnými určite nebude chýbať Veltlínske zelené, ktoré je pre nich odrodou číslo jeden. Momentálne vyrábajú víno aj z oboch rizlingov. Držia si aj obľúbený Sauvignon. Zo všetkých troch pinotov vyrábajú zaujímavé cuvée. Samozrejme, že v ponuke nechýba ani ružové víno. Vo vinárstve Kozara ho robia netradične z odrody Zweigeltrebe, ale aj Frankovky modrej a ak je vhodný ročník, aj z Cabernet Sauvignonu.
Z červených odrôd si vybrali slovenský Dunaj, ukrajinský Alibernet a francúzsky Pinot noir a Cabernet Sauvignon. Nateraz je ich podľa slov Branislava Strašiftaka celkom dosť a cieľ je zastabilizovať ich na počte osem. Nechajme sa prekvapiť, ktoré to nakoniec budú.
Vinárstvo Kozara je zatiaľ výlučne rodinný podnik, ktorého cieľom je v prvom rade vyrábať kvalitné víno, nemálo úsilia venujú ale aj utužovaniu ľudských vzťahov a rôznymi stretnutiami či posedeniami napomáhajú medziľudskej komunikácii, ktorá v porovnaní s obdobím pred dvadsiatimi rokmi pomaly upadá do zabudnutia. Zber hrozna alebo „koštovanie“ prvých vín je tu stále spoločenská udalosť pre susedov a blízkych kamarátov. Aj vďaka tomu sa okolo vinárstva vytvorila veľmi priateľská komunita. Dvere tohto vinárstva sú otvorené pre každého, kto sem zavíta potešiť či už telo v podobe vína, alebo dušu krásnou architektúrou veľmi citlivo zapracovanou do okolia.