pd vinohrady, bratislava

Toto vinárstvo bolo kedysi pýchou vinárstva a vinohradníctva nášho hlavného mesta. Včasoch jeho najväčšej slávy sa tešilo veľkej popularite. Odvtedy zažilo niekoľko turbulentných období av súčasnosti sa opäť snaží dostať do povedomia milovníkov slovenských vín.

pd vinohrady, bratislava

Zrod stál na pevných základoch
História tohto vinárstva sa datuje do čias povojnového obdobia, do roku 1948. Vtej dobe to bolo ešte klasické poľnohospodárske družstvo so živočíšnou aj rastlinnou výrobou. Časť rastlinnej tvorilo aj vinohradníctvo. Ukážkových vyše tristo hektárov sa rozprestieralo od Krasňan, kde jedna parcela patrí ešte do Račianskeho vinohradníckeho rajónu, až po Ahojku vNovom Meste, ktorá sa nachádza nad hlavnou železničnou stanicou. Pohľad na tieto vinohrady musel pohladiť dušu každého Bratislavčana či návštevníka nášho hlavného mesta a naopak, zterás niektorých parciel ste mali Bratislavu ako na dlani.
Až do deväťdesiatych rokov minulého storočia produkovali skoro milión litrov vína každý rok. To bolo treba niekde uskladniť, preto okrem hlavnej pivnice, kde sa dorábalo všetko víno, mali jednu obrovskú pivnicu snádržami aj na Pražskej ulici. Tá sa využívala hlavne na skladovanie vína. Ajzlogistického hľadiska bol tento priestor, keďže bol skoro priamo vcentre, oveľa výhodnejší.
Ako jednému zmála vinárstiev, ktoré vznikli za bývalého režimu, sa im podaril husársky kúsok, a to udržať jednu zich pôvodných prevádzok až dodnes. Je ňou Viecha USedliaka na Obchodnej ulici, ktorá bola ich majetkom od začiatku a dokázali ju zachovať po celé roky až dodnes. Nielen budovu ako takú, ale hlavne jej funkčnosť, pretože od otvorenia až dodnes slúži ako vináreň, kde sa stále ponúka víno zich vinárstva.

Transformácia
Poľnohospodárske družstvo Vinohrady sa po zmene režimu vdeväťdesiatych rokoch pretransformovalo na čisto vinohradnícko-vinársku spoločnosť. Napodiv nebolo sprivatizované, ale zmenilo sa na podielnícke družstvo. Viac ako deväťdesiat percent zpodielnikov boli pôvodní zamestnanci. Samozrejme, že si prizvali aj iných ľudí, ktorí im pomohli prekonať zmenu režimu anabehnúť na nový systém podnikania. Pri ich výbere to nie vždy bol zásah do čierneho, preto sa niekoľkokrát museli spamätávať znesprávnych rozhodnutí.
Veľký zlom nastal nielen zmenou riadenia firmy, ale nová doba poriadne očesala aj ich vinohradnícke parcely. Niet sa čo čudovať, veď sa nachádzajú skoro vcentre nášho najrýchlejšie sa rozvíjajúceho mesta. Za ostatných niekoľko rokov sa preto výmera ich vinohradov scvrkla zpôvodných vyše tristo na dnešných päťdesiat hektárov. To bol hlavný dôvod, prečo sa vo výrobe museli zamyslieť ako ďalej. Len zo sudového vína, ktorého už nedokázali vyprodukovať dostatočné množstvo, by totiž nedokázali pokryť náklady. Logickým vyústením bolo začať víno fľašovať. Všetci si však boli veľmi dobre vedomí, že to nebude až také jednoduché. Prví si to odskákali vinohradníci. Desiatky rokov boli zvyknutí rezať kry bežne aj na tri ťažne, a tak si museli uvedomiť, že ztakto dopestovaného hrozna sa dá iba ťažko vyrobiť víno vhodné na fľašovanie. Zavedenie rezu na jeden ťažeň so záložným čapíkom sa uniektorých zamestnancov stretlo snepochopením, ba až rebelstvom. Neskôr však pochopili, prečo to tak musí byť.
(viac sa dočítate v čísle 3/2015)