Mahid

Vinárstvo Mrva & Stanko

Pred dvadsiatimi rokmi spojili cesty osudu dvoch, nielen postavami, ale aj profesne úplne odlišných ľudí, Vladimíra Mrvu a Petra Stanka. Dnes sa im pripisuje veľká zásluha na postavení základov slovenskej vinárskej moderny.

Vinárstvo Mrva & Stanko

Niekoľko rokov predtým, než si v roku 1997 založili spoločné vinárstvo, sa Peter Stanko s Vladimírom Mrvom stretávali iba ako priatelia. V tých rokoch bolo veľmi obľúbeným reklamným darčekom víno. Peter Stanko, ako majiteľ reklamnej agentúry, ho tiež často na tento účel používal. Bolo to v roku 1995, keď sa chystal poslať do Nemecka kartón vína majiteľovi svetoznámej firmy Würth. Deň pred expedíciou však zistil, že víno je zakalené. Času neostávalo veľa a jediné, čo mu napadlo, bolo požiadať o pomoc priateľa Vladimíra Mrvu, od ktorého tiež príležitostne kupoval víno pre svojich zákazníkov. Pán Mrva okamžite identifikoval problém – vláčkovatenie. Tento problém sa ale na počkanie nedal vyriešiť, jedinou radou bolo víno vyliať. Nenechal ho však, ako sa hovorí „v štichu“. Naplnil do fliaš svoj červený Cabernet Sauvignon a do rána bolo víno nachystané a expedované do Nemecka. Po čase sa stalo niečo veľmi zaujímavé. Petrovi Stankovi prišiel od obdarovaného ďakovný list. Bol plný oslavných ód na víno, ktoré mu poslal. Samozrejme, o tieto pochvaly sa podelil s autorom ospevovaného moku. Na túto príhodu spomínajú ako na jeden z hlavných impulzov, ktorý rozhodol o tom, že si založili spoločné vinárstvo.

 

Skromný rozbeh s veľkými ambíciami

V prvom ročníku investovali hlavne do nákupu hrozna. Spracovali ho v pivnici Vladimíra Mrvu v Zelenči. Mušt kvasil v plastových tankoch, víno zrelo v starých drevených sudoch a pred fľašovaním sa filtrovalo na malom doskovom filtri. Začiatky boli síce skromnejšie, ale skutočne na vysokej úrovni bol vinársky kumšt a skúsenosti pána Mrvu. Tie získaval počas štúdia na Strednej odbornej škole ovocinársko-vinárskej v Modre a následne na vysokej škole v Lednici na Morave. Vylepšoval si ich aj niekoľkoročnou praxou v rakúskych vinárstvach. V Rakúsku pochopil, akým smerom sa uberá vinárstvo a po návrate na Slovensko bol priekopníkom moderných trendov. V čase, keď sa u nás vyrábali vína zaužívaným spôsobom to bolo niečo úplne nové. Vniesol do vín takzvanú „modernu“. Vína boli ľahké, svieže, ovocné, s odrodovým charakterom. Uvedenie ich vín na trh vzbudilo nadšené ohlasy. Niektorí kolegovia vinári ich však upodozrievali, že do nich určite musia niečo pridávať. Nechápali, ako môžu mať vína takú intenzívnu a čistú aromatiku. Recept bol pritom relatívne jednoduchý. Stačilo dodržať zopár zásad - priniesť hrozno na spracovanie v dobrej kvalite, odkaliť mušt, chladiť ho počas fermentácie a použiť trochu toho vinárskeho kumštu.

 

Cesta na vrchol

Zo začiatku chodili osobne do rôznych hotelov a reštaurácií ponúkať svoje vína. Takmer všetci prevádzkari sa čudovali, že nie je frankovka ako frankovka. Dokonca niektorí nechceli ochutnať víno ani zadarmo. Dnes to znie možno úsmevne, ale vtedy naozaj povedomie o kvalitnom víne bolo ešte takpovediac „v plienkach“. Zlomový bol rok 1999. V ňom získali niekoľko medailí v zahraničí a ako nováčik aj šampióna na Vínnych trhoch v Pezinku. Zrazu bol o ich vína enormný záujem. Napriek tomu, že každú sezónu zvyšovali produkciu, prvých desať rokov mali vína vypredané skôr, ako prišla nová kampaň. Vystriedali viacero podnájmov, až sa rozhodli vybudovať si vlastné sídlo vinárstva. Na prelome milénia kúpili kvôli tomu na periférii Trnavy pozemok. Určite by si ho vedeli predstaviť aj niekde inde, napríklad vo vinohradoch pod Malými Karpatmi, ale nesmieme zabúdať, že vtedy vychádzali zo svojich finančných možností. Peter Stanko s úsmevom na tvári vysvetlil, že peniaze z predaja jeho reklamnej agentúry vystačili tak akurát na postavenie rotundy na vyzrievanie vín, ktorá tvorí dominantu vinárstva. Z toho dôvodu aj jednotlivé časti areálu stavali postupne. Až pred siedmimi rokmi dokončili poslednú. Tá ukrýva nielen veľkú pivnicu, v ktorej drieme niekoľko stovák drevených sudov plných jedinečných vín, ale aj niekoľko vkusne zariadených izieb, vínotéku či prezentačné priestory. Dôležité sú pre nich aj sklady, kde môžu fľaše v optimálnych podmienkach čakať na expedíciu k zákazníkom. Momentálne majú už k dispozícii všetko, čo si na začiatku predstavovali, alebo si to postupne vyžiadala ich snaha o čo najvyššiu kvalitu.

 

Rast bez straty kvality

Vína pre súkromnú klientelu bolo dostatok, problémy však mali v HoReCa segmente. Žiadny hotelier či majiteľ reštaurácie ich nechválil za to, že hoci má ich víno zalistované, oni ho medzitým vypredali. Urobili preto vážne rozhodnutie a produkciu navýšili o sto percent. Jedným dychom sa však zaviazali, že produkcia bude maximálne tristo tisíc litrov. Dôvod bol jednoznačný. Pri takomto množstve ešte dokážu garantovať kvalitu, na ktorú boli ich zákazníci zvyknutí. Páni Mrva a Stanko veľmi citlivo vnímajú a analyzujú potreby a požiadavky milovníkov ich vín. Je to pre nich veľmi dôležité a zásadné. Ak začnete vyrábať určitý štýl vína a vaši zákazníci nie sú na to pripravení, nemusí to dobre dopadnúť. Je im jasné, že snažiť sa udávať nejaký vinársky smer je potrebné, ale človek musí vycítiť tú správnu mieru. Základ je komunikovať so zákazníkmi a zistiť, čo by privítali. Väčšina ľudí, ktorí sa zaujímajú o víno, sú totiž scestovaní a majú jasnú predstavu o tom, čo by chceli. Takýmto spôsobom sa dozvedia, o čo je záujem, ale zároveň sú aj konfrontovaní s tými najlepšími. Takýto spôsob práce so zákazníkmi je síce náročný, ale páni Mrva a Stanko sa rozhodli rásť a vzdelávať sa spolu s nimi.

 

Inšpirácie a kontakt so zákazníkmi

Inšpirujú sa poznaním svetových vinárstiev, ale nie preto, aby ich kopírovali. Získané podnety využívajú na to, aby milovníkom vín predstavili jedinečnosť našich pôdnych a klimatických podmienok a charakter, ktorý dávajú jednotlivým odrodám. Veď napríklad frankovka spod Malých Karpát je možno trochu „drzá“ a má viac tanínov, ale charakterizuje a odzrkadľuje svoj terroir. Vladimír Mrva vníma slová niektorých kritikov, ktorí tvrdia, že červené víno na Slovensko nepatrí. No oni potvrdili už niekoľkokrát, a to aj na medzinárodnej scéne, že tomu tak nie je. Potrebujú dobrý ročník, čas a priestor na vyzrievanie, preto v ostatnej fáze budovania vinárstva bola postavená sudová pivnica, kde dokážu hlavne červené vína kvalitatívne posunúť ďalej. Kultúra pitia, podávania a víno celkovo sa stáva v dnešnej spoločnosti určitým fenoménom. Naprieč vzdelanostnou či sociálnou štruktúrou spoločnosti by vínu chcel rozumieť každý. Ľuďom, ktorí ho vnímajú ako zážitok, už nestačí kúpiť si fľašu a vypiť ju. Chcú k nej dostať aj nejakú pridanú hodnotu. Chcú zažiť niečo jedinečné, pozrieť sa tam, kde sa víno zrodilo, vypočuť si o tom detaily a zaujímavosti, spoznať tých, ktorí sa na ňom podieľali svojou prácou. Ľudia sú hladní po informáciách, pretože v spoločnosti sa víno nielen popíja, ale sa o ňom aj debatuje. Všetci chcú byť v tejto tematike informovaní, lebo to už jednoducho patrí k spoločenskému bontónu. Preto sa Vladimír Mrva s Petrom Stankom rozhodli, že svoje vína budú prezentovať hlavne počas osobných stretnutí na degustáciách so svojimi zákazníkmi. V minulom roku ich bolo viac ako tristo päťdesiat. Samozrejme, sú obdobia v roku, keď ich je menej, ale od septembra do konca roku nie je žiadnou výnimkou, že absolvujú aj štyri denne. Našťastie, súčasné priestory vinárstva im dovoľujú zorganizovať to tak, že v rovnakom čase môžu navštíviť vinárstvo aj dve skupiny naraz a pritom sa ani nestretnú.

 

Vína šijú hroznu na mieru

Spolupracujú s pestovateľmi z viacerých regiónov, preto spracúvajú hrozno z veľmi rôznorodých typov pôd. Vďaka tomu ich vína z tej istej odrody majú odlišný charakter, ktorý si prinesú zo svojej domoviny. S dôrazom na terroir pri výrobe vín pracujú už dlhodobo. Príkladom sú úspešné Chardonnay alebo Pinot Noir z Čachtíc. Hrozno dozrieva na rendzíne s vysokým podielom vápenca. Dosahuje nielen dobré cukornatosti, ale má vždy aj dostatočné kyseliny. S Frankovkou modrou od Karola Braniša z Dolných Orešian pracujú tiež tak, aby si zachovala svoju osobitosť. Ak je aspoň priemerný ročník na červené vína, je krásne minerálna, korenistá a škoricová, ale zároveň aj ovocná, čerešňovo-višňová, s krásnym prejavom kôstkoviny. Každý rok sa z nej urodí okolo štyridsať ton, preto majú zber rozdelený na tri frakcie. Vrchná a stredná časť zvažujúceho sa vinohradu je určená na výrobu červených vín a spodná časť na výrobu ružových vín. Ak by sa niekto pýtal prečo, odpoveď je jednoduchá. Rozdiel v cukornatosti medzi najvyššou a najnižšou polohou je niekedy dva až tri stupne. Určite sa viacerí z vás pamätajú na najväčší úspech tohto vinárstva. Bol to titul šampióna na Vinalies 2010 v Paríži za ružový Cabernet Sauvignon 2009. Až tak známy ale nie je fakt, že hrozno na toto víno sa urodilo vo Vinodole pri Nitre. Sprašové pôdy tu vytvárajú vynikajúce podmienky na tento typ vína, čo sa v podobe medailí potvrdzuje každý rok. Určite netreba zabudnúť ani na rizling, müller či cabernet z PD Mojmírovce alebo Pinot blanc a Rizling vlašský zo starých, štyridsaťročných viníc vysadených na vyvretých horninách v Kosihovciach, vynikajúci klon Cabernetu Sauvignon z Kamenného mosta pri Štúrove, či fantastickú, až červenú pôdu vhodnú hlavne na modré odrody v Ladmovciach na východe republiky. Vynikajúcou polohou pre Veltlínske zelené sú určite Šenkvice. Z miestneho družstva nakupujú už tretí rok iba túto odrodu. Sprašové pôdy s frakciami žule vytvárajú úžasné podmienky pre veltlín, ktorý dokáže, aj vďaka kryomacerácii, odovzdať vínu veľmi intenzívnu aromatiku. Aj svojimi ostatnými vínami sa zaslúžili o pozdvihnutie slovenského veltlínu. Pred desiatimi rokmi ho vo vinárstve Mrva&Stanko vyrábali približne tritisíc litrov, dnes ho dokážu predať desaťnásobne viac.

 

Vlastné vinice budú

Ako je to zvykom, so slávou prichádza aj kritika. Čoraz častejšie počúvajú z rôznych strán uštipačné hlasy, ktoré hovoria o nich ako o vinárstve bez vlastných vinohradov. Kritici ako keby zabudli, že socializmus, a s ním spojené znárodnenie, prerušili prirodzený vývoj aj vo vinárstve. Tí, čo po zmene režimu budovali vlastný podnik sa museli rozhodnúť, čo bude pre nich priorita. Keď začínate, musíte veľmi rozmýšľať kam investovať peniaze. Vladimír Mrva s Petrom Stankom sa vybrali najskôr cestou vybudovania vlastného vinárstva. Páni Mrva a Stanko však prezradili, že bez vlastných vinohradov nezostanú. Sú už blízko k realizácii výsadby dvadsiatich hektárov vlastných viníc. Polovica by mala byť pod Malými Karpatmi a zvyšok na Južnom Slovensku. Lokalitu zatiaľ bližšie nešpecifikovali. So svojimi terajšími dodávateľmi hrozna majú veľmi dobré vzťahy. Mnohí z nich sú iba pestovatelia, nie výrobcovia vína, a práve preto im vzájomná spolupráca vyhovuje. Potrebujú sa navzájom. S rozvojom vinárstva je to ako s výchovou dieťaťa. V živote máte iba jednu šancu. V tomto prípade sa to podarilo. Ak by ale mali ešte jeden pokus, určite by už od začiatku učili svojich zákazníkov, ako chutí aj dvoj a viacročné víno. Veľa z nich si myslí, že ročné je už staré. Všetci sa tešíme na vína z nového ročníka, plné života a ovocnosti, ale pochopiť aj čaro vyzretejších vín je vyšším stupňom zážitku. A to je jeden z ich cieľov, naučiť toto poznanie svojich zákazníkov.