vvd-dvory nad žitavou

Vinohradnícko vinárske družstvo Dvory nad Žitavou. Nadpriemerne dlhý názov tohto podniku akoby napovedal jeho dlhú a pestrú históriu pestovania viniča a výroby vína v tejto oblasti.

VVD-Dvory nad Žitavou

Víno aj pre Máriu Teréziu
Pestovanie hrozna a jeho premena na zlatistý mok má v Dvoroch nad Žitavou, tak ako vinič samotný, poriadne hlboké korene. Už za čias panovania Márie Terézie putovalo odtiaľto víno na kráľovský dvor. Muselo byť výnimočnej kvality, keď syn Márie Terézie, Jozef II., odpustil miestnym vinárom a vinohradníkom platenie dane za hrozno a víno. Na počesť tejto udalosti tu bola postavená a vysvätená kaplnka sv. Urbana. Zachovala sa až dodnes a nachádza sa iba niekoľko desiatok metrov od hlavnej budovy, priamo vo vinohradoch. Toto miesto preto nazvali Viničný vrch a celá plocha bola uznaná Jozefom II. ako vhodná na pestovanie viniča. Takto to fungovalo niekoľko generácií až do prvej polovice dvadsiateho storočia. Vtedy zdravý sedliacky rozum zatienila nezdravá vidina združstevňovania a po II. svetovej vojne sa celý vinohrad zlikvidoval a pestovali sa tu bežné poľnohospodárske plodiny. Až začiatkom osemdesiatych rokov predsa len „múdri páni“ prišli na to, že Viničný vrch dostal meno preto, aby sa tu nepestovala kukurica či pšenica, ale hrozno.

Nový začiatok
Za desať rokov, až do roku 1983, sa tu vysadilo vyše sto hektárov nových vinohradov a Viničný vrch mohol byť opäť hrdý na svoje meno. Vyše dvadsať odrôd bolo z väčšej miery vysadených na moserovom jednoramennom alebo dvojramennom kordóne, ktorý niektorí ľudovo nazývajú aj záves alebo záclona. Na menšej parcele vyskúšali aj vtedy menej používaný typ vedenia vertiko, ktorý presadzoval aj moravský majster prof. Vilém Kraus. Až o pár desiatok rokov neskôr postupne prešli na rýnsko-hesenské vedenie, ktoré aj hlavný vinohradník František Czifra považuje z agrotechnického hľadiska za najprijateľnejšie. Z úcty k tradíciám pred pár rokmi pod hlavnou budovou založili vinohrad vysadený kedysi najpoužívanejším spôsobom „na hlavu“.
Zmeny v štýle vedenia vo vinohrade akoby kopírovali turbulentné zmeny v podniku samotnom, pretože družstvo prešlo rôznymi transformáciami. Pôvodné JRD Aurora sa zmenilo na poľnohospodárske družstvo a to zase na Združenie agropodnikateľov. V roku 2004 sa ale rozhodlo, že aj toto združenie zanikne a v rámci delimitácie vznikli z pôvodného družstva štyri samostatné subjekty. Jedným z nich bolo aj Vinohradnícko vinárske družstvo.
Ešte pred vstupom do EÚ v rokoch 1999 až 2000 využili poslednú možnosť výsadby a pôvodných sto hektárov rozšírili o ďalších štyridsaťpäť. Po delimitácii družstva v 2004 prišlo k zisteniu, že spodná časť vinohradov už pomaly dosluhuje, tak sa rozhodli, že jej prinavrátia život. Vyklčovali dvadsať hektárov vinice a vysadili na nej Tramín červený, Pinot Gris, Rizling rýnsky a Alibernet.

Tu sa fľašoval prvý Alibernet
Posledne menovaná odroda sa v novej výsadbe neocitla náhodou. Veľkou perličkou je fakt, že práve oni boli v rámci bývalého Československa prví, ktorí začali Alibernet aj fľašovať. Bolo to na začiatku deväťdesiatych rokov. Odvtedy ubehlo už niekoľko rokov a Alibernet s úspechom vyrábajú naďalej. Doba sa však trochu zmenila a držať s ňou krok sa ukázalo ako nevyhnutnosť. Pivnica aj s hlavnou budovou bola postavená ešte v roku 1985, a tak po vyše dvadsiatich rokoch služby si zaslúžili nový šat. V roku 2011 prešli kompletnou rekonštrukciou. Pôvodná klenbová pivnica dnes slúži na spoločenské akcie, ostatné výrobné priestory boli vybavené najmodernejšou technológiou, čím sa mohla navýšiť aj kapacita z pôvodných štyristo na šesťstopäťdesiattisíc litrov. Novú tvár dostala, samozrejme, aj samotná budova. Okrem vynovených priestorov pribudlo pod strechou vinárstva päť útulných izieb. V nich si môžu po náročnej degustácii alebo rodinnej oslave oddýchnuť štrnásti milovníci vína.
Obnove sa nevyhla ani kaplnka. Tá si ju zaslúžila asi najviac, pretože prežila všetky ťažké obdobia. Aj kvôli tomu tvorí na etikete hlavný motív. Zaujímavosťou je aj medzi dvoma viničovými listami nenápadne zašifrovaný nápis ÉÓS, ktorý pochádza z gréckej mytológie. V latinčine to znamená Auróra. Odtiaľto pochádzal aj názov ich prvého družstva a voľne preložené do slovenčiny to znamená bohyňa rannej zory.

Viac ako integrovaná produkcia
Ako jedna z mála vinohradnícko-vinárskych firiem majú to šťastie, že všetky odrody majú vysadené na jednej ucelenej ploche. Je to výhodné nielen z hľadiska agrotechniky a ochrany, ale aj kvôli zberu, keď hrozno dokážu dopraviť na spracovanie v podstate okamžite. Celá plocha je obhospodarovaná podľa pravidiel integrovanej produkcie, ale v niektorých prípadoch to páni Tóth a Czifra posunuli aj ďalej. V ich vinohradoch nepoužívajú žiadne insekticídy. Proti akarinóze im pomáha bojovať dravý roztoč Typhlodromus pyri a populáciu obaľovačov úspešne držia v prijateľných počtoch vďaka feromónovým odparníkom, ktoré mätú samčekov a samičky ostávajú neoplodnené. Takýmto spôsobom ochrany viniča spĺňajú kritériá ešte vyššieho stupňa, bio-ochrany. V plnej miere si tento systém ochrany minulý rok vyskúšali na menšej, šesťhektárovej parcele. Výsledok bol veľmi dobrý. Sčasti za to mohol asi aj priaznivý ročník, počas ktorého neboli vytvorené priaznivé klimatické podmienky pre rozvoj hubových ochorení, ale najpodstatnejší bol ľudský faktor. Počas vegetácie nie je dňa, keď by František Czifra či Jozef Tóth neboli vo vinohrade aj niekoľkokrát. Denne sledujú zrážky, minimálnu aj maximálnu teplotu a na základe týchto údajov a skúseností vyhodnocujú potrebu použitia ochrany. Nesnažia sa ísť do porastu s postrekom za každú cenu. Nie je to len kvôli financiám, ktoré nie sú pri takej výmere, ako majú oni, zanedbateľné, ale každý prejazd ťažkou technikou medziradím zhutňuje pôdu a viniču to určite nepomáha.
Dôležitým krokom bolo aj vykonanie protierózneho opatrenia. Keďže skoro na celej výmere majú piesočnaté pôdy, ktoré sa pri návalových dažďoch veľmi rýchlo splavovali, každý druhý rad zatrávnili. Okrem toho všetku biologickú hmotu vracajú späť do vinohradu. Aj zvyšky po reze neodnášajú, ale po mulčovaní ich jemne zapravia do pôdy. Výsledok je fascinujúci. Už dvadsať rokov si dávajú robiť listové aj pôdne rozbory a výsledky doteraz vždy ukázali, že hnojiť netreba.
Nemalou mierou k tomu prispievajú aj hektárové výnosy, ktoré sa snažia udržať na rozumných hodnotách, aby sa kry zbytočne nepreťažovali a boli v plnej vitalite čo najviac rokov. Preto úrodu redukujú už zimným rezom tak, že pri minimálnych zelených prácach počas vegetácie úrody dosahujú v priemere osem ton z hektára, pri niektorých rodivejších maximálne do desať ton.
Ing. Jozef Tóth charakterizoval ich filozofiu veľmi výstižne: „Všetka naša snaha je smerovaná najmä ku generácii našich detí a vnúčat. Preto sa snažíme pristupovať k vinohradom a prírode tak, aby sme si vína z týchto viníc mohli vychutnávať nielen my, ale aj naše deti.“