víno levice

Zakladateľ vinárstva Ing. Jozef Jablonický st. stavia svoj úspech na kvalitnom produkte, svedomitej práci ľudí a vôli neustále sa zlepšovať.

Víno Levice

Traduje sa, že vinič hroznorodý priniesli na Slovensko Rimania ešte v roku 176. Prvá zmienka o práci vo vinici v Levickom okrese však pochádza až z roku 1526. Z tohto obdobia sú dokumenty dokladujúce budovanie hradných pivníc, v ktorých ukrývali vinári svoje poklady. Pivnice, vytesané do tufu slúžili, a dodnes pod vinárstvom Víno Levice slúžia, na skladovanie a zretie vína. V minulosti boli využívané aj ako sieť podzemných komunikácií, dostatočne veľkých pre povoz s koňmi a končiacich až v niekoľko kilometrov vzdialených dedinách.
V Leviciach sa dorábalo víno vysoko cenené a lahodné. Miestni vinári boli dodávateľmi pre Banskú Štiavnicu, v tej dobe významné kráľovské mesto celoeurópskeho významu a údajne aj na cisársky dvor do Viedne. Nitrianska vinohradnícka oblasť sa právom považuje za najrozmanitejšiu, s najväčším množstvom vzájomne odlišných, ale výrazne miestne charakteristických viníc. Geografická poloha, špecifické podmienky na severnej hranici pestovania viniča v strednej Európe a expozícia viníc na južných svahoch Štiavnického pohoria s podložím sopečného pôvodu vytvárajú priaznivý terroir pre jedinečné vína z tejto oblasti.
Typickými odrodami pre Levický región sú Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Frankovka modrá, ale hlavne Feteasca regala.

Z úcty k histórii
Vinárske závody v Leviciach boli vybudované v roku 1960 ako prevádzka vinárskych závodov v Nitre. Na rozdiel od mnohých iných je to levické zasadené do kopca Kalvárie v obytnej zóne. Nebýva to zvykom, ale v tomto prípade bolo vybudované netradične v centre mesta kvôli pokladu, ktorý sa ukrýva pod vinárstvom. Sú ním hradné pivnice zo 16. storočia, ktoré miestni ľudia nazývajú Schoellerovské.
Pán Schoeller bol uznávaný podnikateľ, ktorý v Leviciach a okolí pôsobil niekoľko desaťročí. V roku 1867 kúpil panstvo pod Levickým hradom. Pôvodom bol Nemec a veľkou mierou sa pričinil o rozvoj nielen Levíc, ale aj ich blízkeho okolia. Založil charitu na pomoc najchudobnejším, podporoval školstvo a významne pozdvihol miestny priemysel a poľnohospodárstvo. Jeho príbeh však skončil smutne. Po II. svetovej vojne ho vyhlásili za nepriateľa štátu, ktorý údajne vyciciaval chudobný slovenský národ. Skonfiškovali mu jeho impérium a bol vysťahovaný do Nemecka. Miestny ľud však na jeho počesť pomenoval pivnice v centre mesta, nad ktorými bola stará lisovňa.
V roku 1960 na tomto mieste vyrástli nové vinárske závody, s dôrazom na zachovanie pivničných priestorov. Až do príchodu tretieho milénia fungoval závod kontinuálne. Potom prišla temnejšia časť histórie, ktorá sa skončila dražbou. Najlepšiu ponuku dal pán Jozef Jablonický st., ktorý Levické vinárske závody získal v roku 2001.

Druhý nádych
Rodina Jablonických sa pustila do boja s veternými mlynmi. Aspoň vtedy to tak vyzeralo, pretože zdevastované zariadenia, nekonečné dlhy, veritelia a pošramotená reputácia im uberala poriadne síl. Pán Jablonický napriek tomu ponechal pôvodný názov. Po prebratí vinárstva si naivne mysleli, že prevádzka bude plne funkčná na výrobu vína. Realita však bola úplne iná a krutá. Zistili, že okrem ventilov na nádržiach im chýba aj časť technológie. Jednoducho, čo nebolo prizvárané, to bolo ukradnuté. Samotné sfunkčnenie výroby si preto vyžiadalo nemalé finančné prostriedky.
Po vyriešení tohto problému bolo treba doriešiť ďalší, omnoho dôležitejší, a to hrozno. Okolité družstvá o vzájomnej spolupráci nechceli ani počuť, pretože všade boli dlhy, ktoré napáchali predchádzajúci majitelia. Vyjednávania boli náročné a platiť sa muselo vopred. Záchranu našli v PD Mojmírovce, ktoré ako prvé s nimi uzavrelo zmluvu. Tak sa prelomili ľady aj u ostatných dodávateľov hrozna. Na základe toho sa podarilo obnoviť vzťahy s družstvami z Levíc, Malých Ludiniec či Kukučínova, ktoré trvajú dodnes.

Konečne aj vlastné vinice
Už od získania vinárstva v dražbe nosil pán Jablonický v hlave myšlienku o vlastných vinohradoch. Firma sa však musela trochu spamätať z počiatočných nečakaných investícií. Musel čakať sedem rokov, ale nakoniec sa to podarilo. Na základe dlhodobej nájomnej zmluvy získal v obci Malé Kozmálovce a Nový Tekov 47-hektárovú vinicu vo vekovej skladbe 6 až 30 rokov, ktorej časť obhospodarujú v systéme integrovanej produkcie. Na tejto parcele majú okrem Pálavy, Alibernetu a iných odrôd vysadený aj Modrý Portugal, ktorý doteraz tvoril súčasť červeného sudového vína. Na apel obchodnej riaditeľky, dcéry pána Jablonického, Ingrid Jablonickej sa vo Víno Levice rozhodli, že ho budúci rok nafľašujú a uvedú ako novinku v ich portfóliu výberových vín.
V neďalekých Ludaniciach založili v roku 2012 úplne nový, 35- hektárový vinohrad. Pôdu sa im podarilo získať do dlhodobého prenájmu od rímsko-katolíckej cirkvi. Celá vinica so skladbou odrôd ako Devín, Dunaj, Tramín červený, Veltlínske zelené, Frankovka modrá a Cabernet Sauvignon je obhospodarovaná v systéme integrovanej produkcie. Spôsob pestovania viniča s ohľadom na životné prostredie je im veľmi blízky a postupne by sa chceli dopracovať k tomu, aby bol zavedený vo všetkých ich vinohradoch. Zatiaľ posledný sa im podarilo získať v obci Devičany. Viac ako dvadsaťhektárová plocha síce vyžaduje kompletnú obnovu, ale svahovitý terén je priam ideálny na pestovanie viniča.

Fľašové aj sudové
Nová výrobná riaditeľka pani Andrea Hrabinská sa v roku 2006 zhostila svojej funkcie veľmi dobre, no jej zámery potrebovali ďalšie významné investície. Vynaložené prostriedky na nové technológie pre spracovanie hrozna, riadenú fermentáciu a zretie vína či fľašovaciu linku však padli na úrodnú pôdu. Za všetko hovoria významné ocenenia nielen z domácich, ale aj zahraničných vinárskych súťaží. Začiatkom tohto roku posilnili výrobný tím uznávanou odborníčkou - enologičkou Ľubou Liškovou.
V roku 2009 zakúpili, ako jedni z prvých na Slovensku, aj bag in boxovú (BIB) linku. Niektorí sa na tento spôsob plnenia pozerajú s dešpektom, ale tí informovanejší vedia, že je to jeden z najpraktickejších spôsobov plnenia. Austrália, krajina pôvodu tohto balenia, plní do BIB až 70% produkcie vína. V BIB nájdete aj vína z renomovaných vinárskych oblastí Francúzska, ako Cotes du Rhone, Bordeaux či Chablis.
Stále však ostali verní aj produkcii sudového vína, ktorým sa im darí osloviť široký okruh zákazníkov. Tento typ je častokrát sprofanovaný a nedocenený, ale aj takéto víno može byť kvalitné. Na Slovensku stále rastie skupina zákazníkov, ktorá si môže dovoliť kupovať denne vína za päť a viac eur, ale ešte stále je dosť početná aj tá, ktorá by si chcela pochutnať na dobrom víne, ale peňazí nemá nazvyš. Práve tej druhej skupine dokážu vo Víno Levice ponúknuť dobré víno za dobrú cenu.
Po investíciách do technológie a vlastných vinohradov bol ďalší krok k zvýšeniu kvality ich vín, nákup tradičných drevených sudov. Ideálny priestor pre ne našli v historickej pivnici pod vinárskymi závodmi.
Do klenbových pivníc umiestnili štyritisíclitrové dubové sudy s rôznym stupňom vypálenia z dielne popredného výrobcu Franza Stockingera. Ani v modernej veľkovýrobe nestratili drevené sudy svoj význam a bezpochyby ani svoje čaro. Vďaka jemnej mikrooxidácii, prebiehajúcej cez mikroporózny povrch dreva, získavajú červené vína správnu štruktúru a zamatovosť. V súčasnosti v nich zreje ich najkvalitnejšie červené víno.

Marketing na jednotku
Napriek vyše päťdesiatim maloobchodným predajniam, plošne rozmiestneným po celom Slovensku, sa ich počet stále snažia zvyšovať. Ich zriaďovanie je síce finančne náročné a s neistým výsledkom, ale vedia tak zabezpečiť svoj produkt od zrodenia vo vinohrade až priamo k zákazníkovi.
Pán Jablonický chcel vždy zachovať väzbu k historickým pivniciam, a preto nikdy neuvažoval presťahovať vinárstvo inde. Jeho areál sa však nemôže ďalej rozrastať, pretože je situovaný v obytnej zóne. Nedostatok priestorov vyriešila mladšia generácia novým, priestorovo veľkorysým odbytovým strediskom v bývalej sušiarni tabaku v Leviciach. Hneď po nafľašovaní či nabagovaní vo výrobe, naskladňujú všetky výrobky a odtiaľ distribuujú po celom Slovensku. V rámci budovy sa nachádza aj útulná podniková predajňa, v ktorej je v ponuke celý sortiment Vína Levice.
V roku 2012 prešli etikety kompletným redizajnom. Je za ním syn pána Jablonického, Jozef Jablonický ml., ktorý do nich dokonale premietol svoj vzťah k minimalizmu. Sú jednoduché, no zároveň veľmi pekné, úderné, ale hlavne sa veľmi ľahko pamätajú. Hlavným motívom je abstrakcia kalicha, ktorá znázorňuje oslavu života a víťazstva.
V minulosti ľudia pili z jedného kalicha na znak súdržnosti, družby a priateľstva. To, čo spája ľudí v prípade Vína Levice, je nepochybne hlavne dobré víno. Ich cieľom je pokračovať v trende výroby špičkových odrodových a výberových vín z hrozna dopestovaného v Nitrianskej vinohradníckej oblasti a naďalej udržiavať pestrú ponuku kvalitných sudových vín, cenovo dostupných širokému okruhu zákazníkov.