furdíková katarína

furdikova05Dáma, ktorá zasvätila život kvasinkám a vínu

S vínom sa Katarína Furdíková vážnejšie zoznámila až počas štúdia na univerzite, pretože jej detstvo ani rodinná história si s ním dôvernejšie nepotykali. Niet sa čo čudovať, veď sa narodila dvom ľuďom, ktorí boli posadnutí botanikou, mykológiou a biológiou.

Obaja jej rodičia vyštudovali prírodovedeckú fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave. Biológia im pretkávala nitky osudu aj po jej absolvovaní. Matka viedla diagnostické laboratórium klinickej mykológie, v ktorom sa vyhodnocovali vzorky od pacientov z kožného oddelenia nemocnice v Ružinove, školila nových doktorov – dermatológov a a popri tom sa venovala klinickému výskumu kvasiniek a vláknitých húb . Otec vyše štyridsať rokov pracoval na Katedre mikrobiológie a biochémie Chemickotechnologickej fakulty STU, kde sa venoval základnému i aplikovanému výskumu v oblasti biotechnológií, no najmä pedagogike.

Jablko nepadlo ďaleko od stromu
Ako to už vo väčšine prípadov býva, aj Katarína sa pri výbere štúdia snažila ísť inou cestou ako jej rodičia. Aj keď už od malička mala naočkovávané informácie o najnovších vedeckých poznatkoch, patentoch a celkom dobre rozumela aj najrôznejším mikrobiologickým debatám, chcela ísť študovať medicínu. Lákala ju najmä plastická chirurgia, patológia a medicínsky výskum. Prijímacie skúšky sa tesne nevydarili, a tak medicínu zavesila na klinec a rozhodla sa ísť druhou, viac-menej predurčenou, cestou. Jej Alma Mater sa stala Chemickotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Biochémia, mikrobiológia a biotechnológia ju úplne dostali. Už od druhého ročníka ju otec, ktorý tu pôsobil ako vedec a pedagóg, pomaly začal zasväcovať do jej tajov. Učil ju zvládať rôzne laboratórne techniky. Pri takomto spôsobe štúdia bola samotná škola iba doplnkovým vzdelávaním. Už vtedy sa začala venovať kvasinkám, preto, keď si po treťom ročníku mala vybrať špecializáciu, voľba padla práve na biotechnológiu a ne. „V tom čase sa problematike kvasiniek venoval profesor Fedor Malík, a tak som sa dostala pod jeho ochranné krídla. Z hľadiska aplikovateľného využitia ma zaujali najmä vínne kvasinky,“ spomína na začiatky Katarína Furdíková.


Jej prvou úlohou bolo udržiavať zbierku kvasiniek, ktorá sa profilovala na tejto katedre už niekoľko rokov. Založili ju jej otec a prof. Malík. Obsahovala aj kmene, ktoré sa už podarilo zaradiť do technológie výroby čistých kultúr aktívnych vínnych kvasiniek. Keď za pár rokov jej otec odišiel do dôchodku, celú agendu po ňom prebrala mladá Katarína Furdíková (vtedy ešte Volleková). Preto sa vo svojej bakalárskej práci venovala práve kvasinkám a ich vplyvu na kvalitu šumivých vín. V pivnici na katedre mali vtedy niekoľko stojanov, v ktorých sa striasal obsah hrubostenných fliaš so vzácnym mokom. Na zmrazovanie ich hrdla po usadení kalov používali zmes vody, ľadu a soli. Pri degorzáži to však nie vždy vyšlo, ako si predstavovala, preto ešte aj dnes sú na strope zaujímavé vínne fresky. Omnoho dôležitejšie však bolo víno, ktoré ostalo vo fľaši. V ňom (spolu so staršími kolegami) stanovovala a sledovala rôzne látky, ktoré by mohli byť nápomocné pri vytváraní senzorického profilu šumivých vín. Podstatnú časť svojej práce venovala jednotlivým aminokyselinám, ktoré počas autolýzy kvasiniek najviac ovplyvňujú senzorické vlastnosti šumivého vína.

(viac sa dočítate v čísle 3/2015)