šebová margita

margita-sebovaDuša vinárstva Karpatská Perla

„Víno pre mňa znamená všetko. Je to úžasný fenomén, ktorý dokáže spájať najrôznejších ľudí.“

Milovníkom slovenských vín určite nijako zvlášť netreba toto úspešné vinárstvo zo Šenkvíc predstavovať. Za ostatné tri roky získalo na Slovensku dvakrát ocenenie Vinárstvo roka.
Majiteľmi sú manželia Margita a Ladislav Šebovci. Ich prirodzené a krištáľovo čisté vína každoročne žnú úspechy doma aj v zahraničí, každý rok sa na ne tešia priaznivci vína. Kým Ladislav má na starosti vinohrady a výrobu vína, Margita celý chod a organizáciu firmy. Mnohí vinári ich berú ako vzor a niektorí z nich to ani neskrývajú. Na tomto úspechu má leví podiel aj Margita Šebová.

Vzor mala v rodine
S vínom sa stretáva prakticky od malička. Jej stará mama mala päť detí. Traja synovia vyštudovali vinársku školu, z toho dvaja vysokú. Takto odborne podkutá rodina bola pripravená zvládať vinohradnícky rozvoj po druhej svetovej vojne. Avšak socializmus prekazil ich plány. Najstaršiemu synovi Štefanovi vinárstvo v Pezinku v roku 1949 znárodnili.
A s ním akoby odletela aj jedna zlatá vinohradnícka éra. Z vinohradníkov zrazu boli kulaci, ubúdalo viech a pribúdalo družstiev. Druhý brat Peter po absolvovaní Lednickej vysokej školy musel nastúpiť do zamestnania do najvzdialenejšej vinohradníckej oblasti – do Tokaja. Zárubovci však zanovito dorábali svoje víno, síce z oklieštených, ale predsa vlastných vinohradov. Takto to vydržali bez prestávky až do chvíle, kým mohli ich potomkovia slobodne prebrať rodinnú tradíciu a opäť budovať firmu.
Za domom mali Margitini rodičia aj po združstevnení malú, tridsať árovú viničku. Otec sa zamestnal ako šofér sanitky, aby mohol robiť na smeny a cez deň mal čas na svoj vinohrad. Takéto malé vinice mali aj ostatní členovia rodiny. Preto pri rodinných návštevách sa debata veľmi často točila práve okolo vína. Deti, vrátane pani Šebovej, takéto rodinné spolčovanie brali skôr ako hru, ale už vtedy sa im víno podvedome dostávalo pod kožu.


Jej mama bola pri piatich ratolestiach na seba dosť prísna, a preto disciplínu vyžadovala aj od nich. Práce v dome a okolo neho mali pekne podelené. Už v tomto detskom veku pani Šebová radšej uprednostnila práce vo vinici pred tými v domácnosti. Okopávanie, čistenie kmienkov či vylamovanie letorastov ovládala perfektne. Počas oberačiek jej predĺžili páku na lise, aby ho vládala obslúžiť. Samozrejme, že ťažšie práce ostali na dospelých, no nielen ona, ale aj ostatní súrodenci asistovali.
Život rodičov, ich názory a láska k vinárstvu tak poznačil ich vlastné rodiny, že sa na cestu vinárstva dali aj oni. A tak dnes sestra Margity Šebovej Eva má rodinné vinárstvo Vinkor, Andrea vinárstvo Ratuzky, brat Peter Veritas at Sanitas. Iba Jojka je zamestnaná - kde inde ako vo vínotéke.

Ekonóm ge konom
Žiť od mala v prostredí nasiatom úctou k vínu bola veľká devíza, ktorú pani Šebová mohla neskôr zúročiť vo vlastnom vinárstve. Skúsenosti, ktoré získala v mladosti, dnes považuje za základ ich úspechu.
Napriek tomu, že ju to k vinici ťahalo viacej, prihlásila sa na ekonomickú školu. Keď sa to dozvedel jej strýko, humorne to komentoval: „Ekonóm ge konom.“ Doba bola taká. Po absolvovaní strednej ekonomickej školy úspešne zvládla aj vysokú rovnakého zamerania a promovala ako odborník na vnútorný obchod. Vtedy možno ani netušila, ako sa jej to neskôr zíde.
Po škole išla pracovať do, v tej dobe vychýreného, obchodného domu Dunaj. Popri práci však ešte aktívne hrala volejbal. Na jednom z turnajov sa zoznámila so svojím terajším manželom Ladislavom. Spojili sa tak dve vinohradnícke rodiny a Margita s Lacom založili nielen rodinu, ale neskôr aj vinárstvo Karpatská Perla. Po rokoch strávených výchovou dcér Márie a Kristíny sa zamestnala na krátko v Pezinskej tehelni. Tu sa jej však nepáčilo, preto sa rozhodla odísť. Jej novou zastávkou bolo Modranské družstvo. V tej dobe to bolo najväčšie vinohradnícke družstvo v celom Československu. Tiahlo sa od Vinosád až po Horné Orešany.

Nová doba
Dlho sa tu neohriala, pretože prišla zmena režimu, prišiel november 1989. S novou dobou sa zaviedli aj nové zákony. Keď rodine Zárubovcov v roku 1991 v rámci ponovembrovej reštitúcie vracali pivnicu, na kľúčiku bol stále prívesok s menom Záruba. V národnom podniku prežil 40 rokov a akoby symbolicky čakal na svojich pôvodných majiteľov. Pôvodní vlastníci si mohli vziať naspäť aj pozemky. No mnohí z nových majiteľov k nim nemali vybudovaný vzťah, alebo nemali výrobné prostiedky na ich obrábanie. Roky ich nechali ležať úhorom. Necítili v nich hodnotu predkov. A potom prišli developeri. Ľudia, čo chceli čo najrýchlejšie zhodnotiť svoje financie bez ohľadu na dlhodobé zásahy do krajiny. Zastavali chotár pseudovilami bez záhrad, hospodárskeho zázemia.
A tak aj dnes namiesto obnovených viníc a polí vidieť neobrábanú pôdu. To, čo malo dať zamestnanie ľuďom pod Malými Karpatmi, dnes čaká na „svojho developera“.
Našťastie, v tej dobe vznikali aj nové vinárstva, ktoré potrebovali hrozno. Príležitosti sa preto chytili viacerí vinohradníci a vinice pod Malými Karpatmi začali ožívať.

Karpatská Perla
Margita a Ladislav Šebovci sa rozhodli svoje vinárstvo nazvať Karpatská Perla. Až po rokoch zistili, že ešte za čias monarchie rod Karpátiovcov používal pre svoje vína meno Karpathen Perle. Možno je táto zhoda náhod a možno to dokazuje, ako sú ľudia prepojení s históriou vinárstva pod Malými Karpatmi, Vedia, že na úpätí Malých Karpát sú vinohrady vskutku perlorodé.
Ich prvou a dodnes aj najväčšou ucelenou plochou Šebovcov je vinica Suchý Vrch. Kúpili ju v roku 1994, má dvadsaťsedem hektárov. Okrem tejto majú ďalších štrnásť hektárov viníc v Modranskom chotári. S väčšími či menšími úspechmi sa im darí ich sceľovať. K dnešnému dňu sa ich celková obhospodárovaná výmera viníc blíži k päťdesiatim hektárom.
V ich viniciach nájdete klasické Malokarpatské odrody, ku ktorých hneď na začiatku hospodárenia vysadili odrody Devín, Pálavu, André, Aurélius.

KARPATSKÁ PERLA v súčasnosti využíva pri výrobe vína najmodernejšie technológie. Každým rokom inovuje nielen technologické zariadenia, ale aj zariadenie budovy firmy. Tento rok tak vo firme pribudla nová kuchyňa situovaná vedľa degustačnej miestnosti. A teraz z podkrovia pôvodnej časti budovy, ktorá bola postavená ešte počas vojny (Šebovci kúpili budovu NUPOD v Šenkviciach v roku 1994) budujú „tančiareň“.
KARPATSKÁ PERLA, to nie sú len architektonicky zaujímavé priestory a krásne pivnice, ale aj príjemná rodinná atmosféra.
Vďaka rodinnej atmosfére, ktorú tu do svojej firmy Margita Šebová vnáša, je toto miesto viac ako len pracovný priestor. Má však svoje pravidlá. Keď je čas pracovať, treba pracovať, keď je voľno, môžno sa zabávať. Toto ju učili už jej rodičia, a to vyžaduje aj od svojich zamestnancov. Karpatskú Perlu považuje za svoju rodinu a tá má predsa držať vždy spolu. O to sa snaží od jej vzniku. Margita Šebová to však už tretie desaťročie zvláda bravúrne, veď je dušou Karpatskej Perly.