Žembeová Anna

Anna Žembeovázanietená žena s pevnou vôľou

Ak chceme na Slovensku oficiálne vysádzať odrody viniča, najskôr musia prejsť skúšobným pozorovaním. Momentálne u nás funguje už iba jedno na tento cieľ zamerané pracovisko. Je ním skúšobná stanica v Dolných Plachtinciach, ktorej šéfuje zanietená dáma Anna Žembeová.

Kľukatá cesta do Dolných Plachtiniec
Život Anny Žembeovej bol popretkávaný viničom už od jej detských rokov. Jej otec, povolaním vinohradník, zasvätil svoju dcéru do vinohradníckych tajov už ako mladé dieťa. Ktovie, čo bolo na počiatku, či vôňa kvitnúceho viniča alebo jeho chutné plody, ktoré jej učarovali natoľko, že sa po základnej škole rozhodla študovať vinohradníctvo. Osud k nej však nebol prajný. Túžba študovať na ovocinársko-vinohradníckej strednej škole v Modre ostala nenaplnená. Pre nedostatok miesta obdržala, napriek úspešnému zvládnutiu skúšok, zamietavú odpoveď. Sna sa však nevzdala a svoje kroky nasmerovala do Malinova pri Bratislave, kde na Strednom odbornom učilišti aj s nadstavbou študovala nasledujúcich päť rokov.

Po skončení strednej školy si podala žiadosť na vysokú školu do Lednice na Morave. Skúšky spravila na výbornú, ale deja-vu v podobe zamietavej odpovede zažila opäť. V tej dobe prijali na túto školu zo Slovenska iba veľmi málo záujemcov, ale pre vynikajúce výsledky jej prihlášku automaticky preposlali na VŠP do Nitry na fytotechnický odbor. Po úspešnom zvládnutí štúdia nastúpila na Okresnú poľnohospodársku správu vo Veľkom Krtíši. Spočiatku iba na šesťmesačnú skúšobnú dobu, ale nakoniec tu zotrvala skoro osem rokov. Jej pracovná púť ju neskôr zaviedla do Dolných Plachtiniec na miestne poľnohospodárske družstvo, kde zotrvala desaťročnicu. Potom dostala ponuku a po veľmi dlhom zvažovaní predsa len nastúpila na skúšobnú stanicu ÚKSÚP-u v tejto stredoslovenskej obci. Do dnešného dňa tu zažila šestnásť kampaní.

Za výsledkami je veľa mravčej práce
Prechod z klasického pestovania viniča ku skúšobníckemu bol náročnejší ako si pôvodne myslela. Trojhektárová parcela, na ktorej sa v Dolných Plachtinciach robia skúšobné pozorovania nie je síce veľká plocha, ale ak zoberieme do úvahy, že každá odroda na nej vysadená si vyžaduje individuálny prístup, je to kvantum práce. „Kým som sem nastúpila, bola som zvyknutá starať sa o vinič paušálne, ale tu som musela systematiku práce prerobiť od základov,“ vysvetľuje svoje začiatky Anna Žembeová.
Každá odroda, ktorá sa sleduje, je vysadená na štyroch rôznych lokalitách a na každej z nich je vysadených jedenásť krov. Ďalších šesť krov je vysadených v škôlke, pre prípad, že by niektoré pozorované kry nevypučali, alebo sa inak znehodnotili. Predvýsadbovej príprave pôdy sa tu venuje veľká pozornosť. Všetko musí byť čo najlepšie zvládnuté, pretože v druhom roku po výsadbe by mal byť vytiahnutý kmienok a v treťom už panenská úroda, z ktorej sa robí prvé víno. Vo štvrtom a piatom roku sa okrem výroby vína sleduje štyridsaťdva morfologických znakov. Dokonca pred niekoľkými rokmi ich bolo až sedemdesiatdva.

Sleduje sa štyridsaťdva znakov
Pri odrodách z nových šľachtení sa prvý rok sleduje dĺžka nárastu letorastov. Nasledujúci rok sa letorasty zrežú na dve očká a tiež sa meria ich výška. V tomto roku sa robí aj vyväzovanie budúceho kmienka. Sledujú sa aj listy, či majú tvar a žilnatinu ako udáva šľachtiteľ. Tretí rok, na začiatku vegetačného obdobia, sa pozoruje ako sa vytvorí včielka, kedy praskne, kedy sa vytvorí prvý list. Neskôr sa zaznamenáva veľkosť a tvar strapcov, bobúľ a sleduje sa náchylnosť najmä na hubové ochorenia.
Okrem týchto parametrov sa zapisujú podrobné termíny aj o fáze pučania, prvom olistení, začiatku, plnom a konci kvitnutia, zavesovaní strapcov, bobúľ veľkosti hrášku, uzatváraní strapcov, mäknutí bobúľ a zbere.
Okrem fenologických parametrov sa podrobne sledujú aj agrotechnické ošetrenia. V rámci skúšobného sledovania majú povolené používať všetky dostupné prípravky na ochranu proti hubovým ochoreniam. Musia však viesť podrobnú evidenciu ich použitia a termínov aplikácie. „Ošetrenie proti hubovým ochoreniam si musím nastaviť tak, aby posledný postrek bol aplikovaný minimálne štyridsaťdva dní pred zberom, pretože rezíduá môžu významne ovplyvniť priebeh kvasenia,“ vysvetľuje jednu zo zásad aplikácie chemickej ochrany Anna Žembeová.
Evidencia sa vedie aj o spôsobe obrábania pôdy, reze, vyväzovaní, podlome, snímaní letorastov, ale aj termíne, keď letorasty začnú slziť či prípadnom poškodení krov. Hospodárske hodnoty, ako napríklad úroda či veľkosť strapcov, sa spracovávajú veľmi podrobne, pretože sa porovnávajú aj s inými skúšobnými stanicami v rámci krajín Európskej únie, aby sa dalo vyhodnotiť, ktorým odrodám sa kde najlepšie darí.
Pri overovaní svetových, alebo už v iných krajinách uznaných odrôd nebýva problém s kladným výsledkom skúšok. Môžu však nastať pri novo vyšľachtených odrodách. Tie väčšinou vznikajú v ideálnych podmienkach, pod fóliou alebo v skleníku, kde sú chránené nielen pred vonkajšími vplyvmi, ale aj rôznymi chorobami. Keď sa však vysadia do vonkajšieho prostredia stáva sa, že aj odrody, ktoré vykazujú vynikajúce kvalitatívne parametre nemusia prejsť uznávaním, pretože vykazujú nadmernú náchylnosť na niektoré ochorenie, či inú vlastnosť nevhodnú do našich pestovateľských podmienok.

Testovacie vzorky
Pri spracovaní bielych a aj modrých odrôd platí, že sa zberajú ručne do malých debničiek. Pri bielych odrodách sa po oddelení strapiny rmut jemne zasíri a nechá macerovať dvadsaťštyri hodín. Až potom nasleduje lisovanie. Mušt sa necháva spontánne rozkvasiť iba pomocou autochtónnych kvasiniek, ktoré boli na povrchu bobúľ. Hneď po dokvasení, a častokrát už tesne pred jeho dokončením sa víno stiahne z hrubých kalov, aby sa zabránilo možným neželaným aromatickým defektom. Následne sa víno nechá vyčíriť iba staticky, bez použitia akýchkoľvek enologických prípravkov. Jediné aditívum, ktoré je povolené pri výrobe týchto vín, je síra.
Pri modrých odrodách je postup skoro rovnaký. Rmut sa nechá macerovať tiež do druhého dňa, ale predtým sa zahreje na 52°C a hneď po dosiahnutí tejto teploty sa nechá vychladiť. Napriek tomu, že šťava bola v kontakte so šupkami iba niekoľko hodín, víno je vďaka zahriatiu rmutu intenzívne vo farbe. Priebeh kvasenia je rýchly a intenzívne búrlivý a mladé víno sa čistí veľmi dlho.
Vyrobené vína sa každoročne porovnávajú. Hodnotiaca komisia je zložená prevažne z vinárskych odborníkov a somelierov. Ich názory a výsledné hodnotenia pomáhajú Anne Žembeovej pri vypisovaní záverečnej správy. Z každej skúšanej odrody sa archivujú minimálne tri fľašky. Každé tri roky sa otvorí jedna z nich a prechutná sa, či ešte víno kvalitatívne vyhovuje na ďalšiu archiváciu. Z každého takéhoto hodnotenia sa robí zápis, ktorý sa následne posiela na ústredie ÚKSÚP-u do Bratislavy vedúcemu odboru pánovi Somorovskému. Ten pošle výsledky novovyšľachtených odrôd do centrálneho registra odrôd, ale aj na medzinárodnú organizáciu pre registráciu novovyšľachtených odrôd, ktorá okrem preskúmania hospodárskych parametrov odobruje aj zvolený názov. „Malý problém sme mali v roku 2011 s našou odrodou Nitria, ktorá sa pôvodne volala Nitra, ale podľa smerníc EÚ žiadna nová odroda nesmie byť pomenovaná podľa mesta, obce či geografickej oblasti, tak sme jej museli upraviť názov na Nitria, čo je historický názov tohto najstaršieho slovenského mesta,“ dodáva Anna Žembeová.

Brány stanice sú otvorené pre všetkých
Minulý rok bolo v Dolných Plachtinciach sledovaných dvadsaťosem bielych, dvadsaťjeden modrých a dvadsať stolových odrôd. Okrem nich sú tu vysadené aj všetky odrody zapísané v slovenskej Listine registrovaných odrôd.
„Dnes je u nás situácia, v porovnaní s okolitými štátmi, veľmi smutná. Nebolo to až tak dávno, keď sme mali na Slovensku tri takéto skúšobné stanice. Jedna bola v Bratislave, ďalšia na východe v Remetských Hámroch a u nás. Vtedy sme si mohli porovnávať výsledky z lokalít nielen s rôznymi pôdami, ale aj klimatickými podmienkami. Dnes ostalo už len naše pracovisko. Aj keď niekedy oslovíme našich zahraničných kolegov, najmä z Moravy, už to nie je ako kedysi,“ spomína s nostalgiou Anna Žembeová.
Napriek nelichotivej situácii sa o svoje pestovateľské skúsenosti Anna Žembeová delí nielen so šľachtiteľmi, ale aj s malými pestovateľmi, ktorí sem z času na čas prídu po rozumy. Celoživotné skúsenosti si nenecháva iba pre seba, ale snaží sa ich posúvať ďalej.