Felvidékyová Blažena

Blažena Felvidékyovákrstná mama významných slovenských somelierov

Byť výborným pedagógom sa nedá naučiť, musíte sa ním narodiť. Jedným takto obdarovaným je aj Blažena Felvidékyová zo Strednej odbornej školy hotelových služieb a obchodu v Nových Zámkoch.

Pred dvadsiatimi rokmi sa ani nechyrovalo o tom, kto to vlastne somelier je. V reštauráciách sa u nás ponúkali vína, ktoré by dnes sotva ustáli tlak konkurencie, ale taká bola doba. Tá sa však zmenila. Erudovaní zákazníci si teraz veľmi radi nechajú víno správne naservírovať, a ešte radšej sú, ak sa o ňom a jeho výrobcovi dozvedia aj niečo viac ako je uvedené na etikete. Pani Felvidékyová mala už pred skoro dvoma dekádami dobrý čuch, ako sa bude vyvíjať situácia v slovenskej gastronómii. Neskôr, keď zmenila pracovisko, založila v škole, kde doteraz pôsobí someliersky krúžok. Napriek tomu, že nebol zaradený do povinných učebných osnov, ani jeden rok nemala problém ho naplniť, skôr naopak. Tento čin dnes obdivujú jej kolegovia na celom Slovensku. Neľutovala svoj čin a aj v rámci svojho osobného voľna cestovala a zháňala všetky dostupné informácie. Vďaka jej odhodlanosti a vytrvalosti dokázala vypraviť do sveta už niekoľko šikovných somelierov.

Neustále vzdelávanie
Vzťah k vínu získala v rodine, ktorá sa pestovaniu hrozna a výrobe vína venuje už niekoľko generácií. Už ako dieťa trávila vo viniciach veľa času. Postupne si nielen k viniču, ale aj ku kvetom vybudovala veľmi blízky vzťah a dodnes starostlivosť o ne berie ako relax.

Po základnej škole absolvovala strednú odbornú školu a vyučila sa za čašníčku. Už vtedy cítila, že by sa v tejto profesii chcela viac vzdelávať. O pár rokov neskôr si preto dokončila externé štúdium na hotelovej škole v Piešťanoch a Vysokú školu pedagogickú v Nitre. Pred 15 rokmi tak mohla začať pracovať na Strednej hotelovej škole v Nových Zámkoch, ktorá dnes nesie názov Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu. Pred pätnástimi rokmi prišla so zaujímavým nápadom ako študentom oživiť vyučovanie. Po mesiacoch zhromažďovania potrebných učebných materiálov založila na škole someliersky krúžok, aj napriek tomu, že vtedy ešte nefungovali krúžky tak, ako dnes. V tej dobe nebolo veľa kníh, z ktorých by mohla učiť, preto boli začiatky veľmi ťažké. Vtedajšieho prezidenta Asociácie somelierov Slovenskej republiky Štefana Valoviča podchvíľou bombardovala telefonátmi a pýtala sa ho rôzne otázky. „Pamätám si, že som dlho nevedela zistiť, kde sa po otvorení fľaše (na súťažiach) kladie korok. Som mu veľmi vďačná, pretože mi vždy ochotne pomohol,“ spomína na začiatky a ich vzájomnú spoluprácu Blažena Felvidékyová.
Ak sa dozvie o nejakom kurze týkajúceho sa somelierstva, ktorý ešte náhodou neabsolvovala, okamžite sa naň prihlási. Niet sa čo čudovať, že dnes má za sebou nielen kurz, ktorý si urobila ako prvý, ale úspešne absolvovala aj barmanský, baristický, carving fruit, či kurz zameraný na čaje a cigary. Deň pred našim rozhovorom absolvovala dokonca aj kurz pivného someliera. Každý takýto kurz vníma ako perfektnú príležitosť na získavanie nových informácií, ktoré tak môže následne posunúť svojim žiakom.
Spojenie charizmy pani Felvidékyovej s jej entuziazmom a vedomosťami viedlo k tomu, že je vyhľadávanou somelierkou a organizátori viacerých degustácií ju vždy radi pozvú ako odbornú posudzovateľku vín, nakoľko je držiteľkou certifikátu „Vybraný posudzovateľ“. Jednou z najprestížnejších je aj Vienále Topoľčianky, kde sú hodnotiteľkami iba ženy degustátorky.
Avšak nezabúda na to, odkiaľ pochádza a preto každoročne organizuje a je odborným garantom degustácie miestnych vín malých vinárov Víno Radava.

Budovala na dobrých základoch
Všetko, do čoho sa pustí, robí naplno a preto je niekedy nepopulárna. Najmä u detí v „ich začiatkoch“, ktoré až časom pochopia, že má nastolený správny meter. Žiakom sa snaží odovzdať všetko, ale má na nich aj veľké nároky. V prvom rade ich to musí baviť, ale iba pod vedením správneho pedagóga sa dá ich talent rozvíjať. Úspech vidí v tom, že žiakov dokáže tak namotivovať, že pre nich nie je nič problémom. Je im jedno, či je krúžok ráno o siedmej alebo poslednú hodinu, vďaka jej profesionálnemu prístupu a ľudskosti sa ho vždy nevedia dočkať. Momentálne má v krúžku žiaka, ktorého to tak baví, že mu neprekáža ráno vstávať o štvrtej, ísť dva kilometre pešo na vlak, aby mohol byť v škole na siedmu hodinu.
„Nie je to bežný krúžok plný zábavy a ničnerobenia. Tu deti skutočne musia stráviť veľký nával informácií,“ vysvetľuje Blažena Felvidékyová. Aby im to trochu odľahčila, berie ich na rôzne exkurzie či degustácie. Aj preto jej momentálne vyhovuje, že má namiesto bežného päťmiestneho rodinného auta deväťmiestne. Navštevujú vinárov, aby videli ako a kde sa rodí víno. Deti to veľmi baví, pretože výučba nie je predsa iba o teó­rii, ak sa prešpikuje aj zážitkami, učivo si dokážu ľahšie memorovať. Veď si treba uvedomiť, že sú to ešte stále deti, ktoré treba motivovať oveľa viac ako dospelých.
Na krúžok si spracovávajú rôzne témy, ktoré musia následne pred spolužiakmi aj odprezentovať. Každý sa snaží perfektne pripraviť, pretože ak na niečo zabudne, ostatní majú právo, doplniť chýbajúce informácie. Všetko to ale prebieha hravým a nekonfliktným štýlom, čo považuje za svoje know-how.

Úspech na seba nenechal dlho čakať
S takýmto prístupom dokázala vybraných žiakov pripraviť na someliersku súťaž juniorov tak, že na Slovensku vyhrávali všetky, ktorých sa zúčastnili. Z motivačného hľadiska to malo obrovský význam, pretože aj ostatní študenti chceli byť ako tí najlepší. Malo to však aj odvrátenú tvár. Organizátori súťaží zrazu zistili, že sa im hlási málo účastníkov. Dôvodom, ako zistili bolo, že v prípade účasti žiakov z Nových Zámkov to pre ostatných nemá zmysel, pretože víťaz je jasný.
Ako správny motivátor, pani Felvidékyová urobila veľmi správny krok a založila školskú someliersku súťaž. Veľmi jej to pomohlo, lebo takto dokázala nadchnúť aj viacerých študentov, keďže do slovenských súťaží mohla prihlásiť maximálne dvoch žiakov. Zo začiatku ich hodnotila sama, dnes sú okrem nej členmi komisie aj významní slovenskí somelieri a vinári.
Pravidelne sa so žiakmi zúčastňuje na Morave veľmi obľúbenej vinárskej akcie Znojemský hrozen. „Každý rok je tu fantastická atmosféra, ľudia sú milí a usmiati. Vyvrcholením galavečera je trojčlenné finále somelierskej súťaže najlepších v kategóriách seniorov aj juniorov. Zažili sme roky, keď sme dokázali v silnej konkurencii vyhrať aj všetky tri miesta,“ právom sa pochváli s úsmevom na tvári Blažena Felvidékyová.
Aj vďaka tomu, že s pod jej rúk vyšlo a stále vychádza najviac somelierov, zriadila sa v Nových Zámkoch regionálna pobočka ASSR (Asociácia Somelierov Slovenskej Republiky), ktorú pani Felvidékyová vedie a je jej riaditeľkou.

Jej najúspešnejší
Pri spomienke na svojich frekventantov sa jej najskôr vybaví Peter Kecskés. Bol to jej prvý absolvent a somelierstvo mu tak prirástlo k srdcu, že po skončení školy sa za pár rokov dostal až na pozíciu viceprezidenta ASSR. Ako jediný vyhral 10 somelierskych súťaží! Týmto titulom sa nemôže zatiaľ pochváliť žiaden somelier na Slovensku. Zúčastnil sa Majstrovstiev sveta 2010 v Chile, Majstrovstiev Európy v Sofii v Bulharsku.
Jedným dychom však vyslovila aj mená Gabriel Kollár a Erik Simonics. Erika, ktorý pracuje v Londýne v hoteli Savoy, sme vám už bližšie predstavili v našom časopise v čísle 1/2014. Gabriel Kolár, úspešný somelier na Slovensku, ale aj v zahraničí absolvoval Vysokú hotelovú školu v Prahe a teraz pracuje v prestížnej reštaurácii v Corrigan´s Mayfair, kde zastáva funkciu šéf someliera. Ďalší úspešný absolvent je Adam Bence, tiež absolvent Vysokej hotelovej školy v Prahe, teraz pracuje v reštaurácii Konstantin Filippou Vieden, ktorá má jednu Michelinskú hviezdu. Predtým bol krátky čas v Dánsku v reštaurácii Geranium, ktorá bola ocenená až troma Michelinskými hviezdami a pôsobil tiež v pražskej michelinovej reštaurácii La Degustation a Alcron.
Ďalším, ktorý vzišiel spod jej rúk je Miroslav Balla, ktorý zastáva pozíciu someliera v spoločnosti Corner. Nezabudla spomenúť ani Tomáša Gyéna, ktorý bol tiež výborný somelier, ale aj barman. Teraz sa venuje hlavne barmanstvu a v tejto kategórii bol aj majster Slovenska. Momentálne zastáva funkciu generálneho sekretára barmanskej asociácie a pôsobí ako Brand Ambassador sirupovej a likérovej značky MONIN pre Slovensko a manažér v spoločnosti RUDOLF JELÍNEK SLOVAKIA, s.r.o. Somelierstvo učaruje väčšinou chlapcom, ale výnimkou nie sú ani dievčatá. Renáta Buranská pracuje v päťhviezdičkovom hoteli Nassauer Hof Wiesbaden v známom nemeckom kúpeľnom meste Wiesbaden. Zaujímavosťou je, že doteraz tu nepracoval žiaden Slovák. Pri získaní tejto pozície jej významne pomohlo, keď v životopise uviedla, že sa u nás zúčastňovala somelierskych súťaží, z ktorých viaceré aj povyhrávala. Renáta bola jej prvou žiačkou, s ktorou vyhrala päťboj, ktorý organizuje Zväz mladých kuchárov a čašníkov. V časovom limite bolo treba pripraviť zvolené miešané nápoje, espresso, kapučíno, prestrieť slávnostnú tabulu, predviesť zručnosť pri stole hosťa a podať o nich základné informácie. Ďalšou, a zároveň aj poslednou časťou bol someliersky servis. Táto talentovaná žiačka vyhrala nielen regionálne, ale aj celoslovenské kolo. Vďaka nápadu flambovať pohár tesne pred podávaním excelovala aj v servise koňaku. Úspešní boli aj Adam Fabián a Igor Mlečenkov, ktorí skončili vlani. Adam momentálne študuje na Univerzite Komenského odbor aplikovaná ekonómia a aj keď neštuduje gastronomický smer, somelierstvu sa venuje naďalej a snaží sa napredovať.
Spolupracuje s niekoľkými vinárstvami a distribútorom vín ako externý somelier. Svoje vedomosti začal uplatňovať aj v organizácii Slow Food Pressburg a taktiež v berlínskej reštaurácii Platz Doch, ktorá sa koncepčne venuje zážitkovej gastronómii v spojení s naturálnymi vínami Strednej Európy.
Tiež treba spomenúť na mnoho dobrých somelierov, ktorí nemali možnosť sa zviditeľniť na súťažiach, ale mali záujem o túto zaujímavú profesiu, ako napríklad: Róbert Nagy, Viktor Kiripolský, Kamil Kovács, Kamil Takács a mnoho ďalších.
Terajšia piatačka Karin Kováčová to má tiež výborne rozbehnuté, pretože aj ona v ďalšom ročníku vyhrala spomínaný päťboj. Vďaka tomu sa dostala až do súťaže EURO Skills, ktoré sa konalo vo francúzskom Lille, kde skončila na veľmi peknom deviatom mieste z dvadsiatich. Tu získala obrovské skúsenosti, aj preto, že celá prezentácia bola v anglickom jazyku a súčasťou bola aj spolupráca s kuchárom. Ten pripravil rôzne jedlá a ona ich musela čo najdokonalejšie predstaviť zákazníkom. Komisia chodila medzi hosťami a veľmi pozorne sledovala každé maličké chybičky. „V degustácii vína a liehovín bola dokonca Karin najlepšia zo všetkých. Mám z toho veľkú radosť, pretože sme zase ťažili z nášho somelierskeho kurzu, ktorý je vycibrený do detailov. Dávam si veľmi záležať na tom, aby deti mali perfektný postoj, ako sa uklonia, usmejú, gestikulujú, akú majú mimiku tváre, zladenosť pohybov, či ako vedia pracovať s podnosom a inventárom,“ vysvetľuje s nadšením Blažena Felvidékyová.
Pred súťažou sa častokrát stáva, že obehá svojich známych v rôznych predajniach, ktorých uprosí, aby jej zapožičali rôzne dekorácie a pomôcky. A keď vďaka tomu vyhrá nejakú súťaž, vedenie školy sa snaží nájsť finančné prostriedky, aby jej ich mohlo nakoniec zakúpiť. Takto si vďaka svojej kreativite, ale aj známostiam dokázala vybudovať veľmi slušný inventár. Zanietenosť Blaženy Felvidékyovej pre túto prácu treba iba obdivovať a nezištne podporovať. Ak si uvedomíme, že nastokrát nie je iba pedagóg, ale musí byť aj psychológ či sociálny kurátor, je táto vzácna dáma poklad. Žiaci, ktorí by si to mali uvedomovať najviac, na to často zabúdajú, a to, čo pre nich robí, zistia až o niekoľko rokov neskôr. Mnohí z nich si to však uvedomujú a ochotne sa vracajú pomôcť jej s prednáškami pri výchove nasledujúcej generácie slovenských somelierov.