pátková-kaňuchová jarka

jarka-kanuchova-patkovaZanietená bojovníčka, ktorá sa z pozície riaditeľky Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho VÚVV a výkonnej riaditeľky Zväzu výrobcov hrozna a vína ZVHV snaží, v rámci svojich možností, podporovať slovenských vinohradníkov a vinárov, ako sa len dá.

V roku 1997 vyštudovala na Chemicko-technologickej fakulte odbor kvasná chémia. Dnes nesie honosnejší názov biotechnológie. Študovala hlavne výrobu všetkých druhov alkoholických nápojov, piva, destilátov a, samozrejme, aj vína. Po absolvovaní ostala na škole, kde si robila doktorantúru. Zaoberala sa sledovaním vlastností pivných kvasiniek, faktorov ktoré ich najviac ovplyvňujú a selekciou tých najvhodnejších pre kvasiace procesy.

Cesta k vínu
Vínu sa vážnejšie začala venovať až po ukončení doktorandského štúdia, keď si hľadala prvé zamestnanie. Na prelome milénií začala pracovať na VÚVV v Bratislave. Na pozícii vedeckého pracovníka sa venovala najmä aromatickým látkam vo víne. Tu sa podrobnejšie zoznámila s technológiu výroby vína. Porovnávala a skúšala najrôznejšie enologické prípravky, ktoré boli v tej dobe dostupné na našom trhu. Zameriavala sa hlavne na to, ako tieto prípravky ovplyvňujú kvalitu chute, vône a obsah zdraviu prospešných látok. Počas niekoľkých rokov, ktoré strávila na VÚVV, bola aj v tíme, ktorý sledoval nielen účinok postrekov proti hubovým ochoreniam. Zaoberali sa aj odberom a vyhodnocovaním pôdnych vzoriek, určovali pomer jablčnej a vínnej kyseliny v hrozne, obsah kyseliny mliečnej pri zbere modrých odrôd či optimálnu listovú plochu, pri ktorej hrozno dosahuje najoptimálnejšie parametre pri zbere, a mnoho iných faktorov. Výsledky sa potom publikovali v časopise Vinohrad, ktorý bolo možné bežne zakúpiť. „Dnes je na škodu, že sa už nevydáva. Na výskum štát pridelil menej finančných prostriedkov a za pár rokov už nebolo čo publikovať. Dnes, ak chcú vinohradníci niečo sledovať, musia si to hradiť z vlastných zdrojov, a keď sa už konečne dopracujú k nejakým výsledkom, mnohí z nich ich ani nevedia vyhodnotiť. Dakedy mal výskumný ústav päť staníc a skoro štyristo zamestnancov. Dnes majú iba provizórne priestory a po rokoch, keď financie stačili iba na udržanie existencie, si musia obnoviť vinohrady, aby mohli robiť aspoň nejaké experimenty. Od roku 2006 bol VÚVV neustále raz s niekým zlučovaný, inokedy zaraďovaný pod nejakú organizáciu. Momentálne funguje pod hlavičkou Národného poľnohospodárskeho a potravinového centra NPPC, kde sa zlúčili všetky poľnohospodárske výskumné ústavy. Tento obrovský kolos je síce v uchádzaní sa o rámcové projekty úspešnejší, no pri aktuálnej výške podpory od štátu,  manažovať také množstvo zamestnancov po celom Slovensku, bude extrémne náročné,“ konštatuje Jarka Kaňuchová-Pátková.

Brusel je prvoradý
Je niekoľko komodít, medzi ktoré patrí aj víno, ktoré riadi priamo Brusel. Tým, že sa Slovensko v roku 2004 stalo členom EÚ, v sektore vína začala platiť spoločná organizácia trhu. Určuje všetky pravidlá vrátane toho, o koľko a akým cukrom sa môže obohacovať mušt, aké enologické postupy musia byť dodržané pri výrobe vína a ako ich označovať. Toto a ešte omnoho viac schvaľuje európska komisia. Tá na základe počtu hlasov, ktorých najvyšší počet majú zástupcovia najväčších vinárskych krajín, si schváli zákony šité im na mieru. Preto muselo Slovensko upustiť od zaužívaného germánskeho spôsobu označovania vín vychádzajúceho od cukornatosti hrozna pri zbere a zaviesť systém označovania vín na základe chráneného označenia pôvodu. Údaj o pôvode hrozna na etiketách bol aj predtým, napriek tomu si väčšina zákazníkov nevyberala víno podľa toho, odkiaľ pochádza hrozno, z ktorého bolo vyrobené, ale hlavným kritériom bola preferencia odrody alebo vinára.
Ďalším bodom, ktorý musíme dodržiavať, je špecifikácia CHOP. Skoro vo všetkých vinárskych krajinách to za vinárov robí na to určený ústav, iba na Slovensku je to inak a naši vinári by si to mali robiť sami. No popri ich povinnostiach je to však skoro nemožné, pretože táto správa musí obsahovať nielen zoznam vinohradov, ktoré patria do konkrétneho CHOP, ale aj aké víno sa tu môže vyrábať. Z toho vyplýva množstvo analytických parametrov, ktoré treba stanoviť. Spomeňme aspoň tie najdôležitejšie, ako sú napríklad obsah alkoholu, kyselín, bezcukorného extraktu, zdraviu prospešných či minerálnych látok. Napriek tomu, že VÚVV je výrazne podhodnotený finančne aj personálne, Jarka Kaňuchová-Pátková ako riaditeľka VÚVV sa snaží získať financie aj z iných zdrojov a tieto správy každý rok pre Brusel vypracováva.

Robí, čo môže
Preto VÚVV pod jej vedením začal spolupracovať s rakúskym Bio Forschung Austria na projekte ekologizácie vinohradov. V rámci neho sledujú najmä zmeny spôsobené prechodom z konvenčného pestovania na integrovanú produkciu a bio. Zmenou ochranných prípravkov a najmä ich účinných látok sa významne zmenilo aj zastúpenie prirodzených kvasiniek a apikulátnej mikroflóry, ktoré majú podľa posledných výskumov významný vplyv na aromatiku vína.
Keďže VÚVV nateraz nemá vinohrady, kde by sa takýto výskum dal sledovať, museli osloviť vinohradníkov. S pochopením sa stretli v Šintavane, Karpatskej Perle, Elesku a u Jozefa Mikuša v Doľanoch.
Zazelenanie je pre vinohrady naozaj prospešné, no treba vedieť, na akých lokalitách to má význam. Pred samotným výsevom je potrebné urobiť rozbor pôdy, aby sa vedela namiešať ideálna zmes bylín. Okrem toho je potrebné urobiť aj rozbor listov a vedieť, v akej hĺbke má vinič korene. Preto sa systém zazelenania nedá aplikovať paušálne. Po výsadbe treba sledovať priebeh počasia a vyhodnotiť správny čas na podrezanie porastu. Ak sa to urobí v optimálnom čase pri veľmi suchom počasí, podrezaná hmota uschne a vytvorí nepriedušnú vrstvu, ktorá zabráni odparovaniu vody alebo naopak, ak padlo priveľa zrážok, podrezaný porast znovu zakorení a bude odoberať pôdnu vlhkosť. Takže výsevom sa systém zazelenania nekončí, ale práve naopak, iba začína.   
Na VÚVV sa venuje aj analýzam vína, ktoré odhaľujú falšovanie vína. Medzi najčastejšie testy, ktoré sa v rámci tohto oddelenia VÚVV robia, sú na nepovolené obohacovanie muštov, alebo falšovanie odrody.
VÚVV, kde momentálne pracuje ako riaditeľka, vyriešil na podnet z Bruselu ďalšiu veľmi dôležitú vec. V rámci európskych dohovorov každá krajina, ktorá produkuje viničové štepy, musí mať technický izolát. Pod týmto názvom si predstavme stavbu podobnú skleníku, ktorý má namiesto skla špeciálne kovové sitá. Takto zasieťovaný je nielen zvonka, ale aj pod zemou, takže je chránený pred škodcami. Tu je uložená celá paleta registrovaných odrôd v najlepšej možnej kvalite. Nachádza sa v Piešťanoch v areáli VÚRV.

Zväz výrobcov hrozna a vína
Vznikol v roku 1993, aby obhajoval záujmy vinohradníkov a vinárov. Dnes štát práve cez Zväz s nimi komunikuje, ale funguje to aj opačne. Výrobcovia vína a pestovatelia hrozna cez Zväz kladú požiadavky na štát, určujú si priority v ich sektore a riešia rôzne problémy. Pomáha im aj pri vysvetľovaní interpretácií zákonov a informuje ich aj o ich prípadných zmenách. Na seminároch, ktoré robia, sa členovia dozvedia veľa užitočných rád, napríklad ako vypracovať žiadosti na dotácie. Jarka Kaňuchová-Pátková ich pripraví tak, že v mnohých prípadoch stačí, ak si vinár vyplní iba hlavičku na žiadosti. Tým sa však pomoc nekončí, pretože v rámci projektov poskytujú aj poradenstvo pri ich kontrolách.
Toto sú aktivity, ktoré bežný konzument nevidí, pretože sú určené pre vinárov a vinohradníkov. Pre milovníkov vín zväz prevádzkuje a financuje našu najprestížnejšiu vinársku súťaž Národný salón vín. Históriu píše od roku 2006. Aj tento rok sa zostavila stovka najlepších slovenských vín, ktoré je možné ochutnať na dvoch miestach, v historických pivniciach Pezinského zámku a v Bratislave na Hlavnom námestí v pivniciach Apponyiho paláca na Radničnej ulici.
Jarku Kaňuchovú-Pátkovú do výkonných orgánov Zväzu odporučil jeho prezident Ing. Ľubomír Vitek, ktorý s ňou spolupracoval pri organizácii Medzinárodného kongresu pre vinič a víno O.I.V., ktorý sa konal ešte v roku 2002 v Bratislave. Od roku 2006 v ňom pracuje na poste výkonnej riaditeľky. Prácu vo zväze považuje za veľmi peknú, aj keď niekedy náročnú. Väčšina členov sú silné osobnosti a svoje vinárstva si vybudovali postupne z ťažko zarobených peňazí a stálo ich to veľa energie. Títo ľudia vedia, čo chcú a idú svojou cestou, preto dosiahnuť dohodu medzi nimi je niekedy naozaj mravčia práca. Jarka Kaňuchová-Pátková je však skvelý mediátor a od roku 2006 sa vďaka nej podarilo medzi nimi uzavrieť niekoľko významných dohôd, ktoré dodržiavajú dodnes.
Viac ako ťažká komunikácia medzi členmi zväzu ju trápi absencia spoločného fondu na propagáciu slovenského vína v zahraničí. Hovorí sa o ňom už niekoľko rokov, no realizácia stále neprichádza. Potom sa ťažko lákajú zahraniční milovníci vín na Slovensko, keď ani poriadne nevedia, kde naša krajina je. Je to trochu smutné, pretože slovenské vína sa za posledných pár rokov dostali naozaj na svetovú úroveň. Je smutné, že skoro každá vinárska krajina takýto fond má, iba my nie. V Českej republike to vyriešili zákonom. Každý vinohradník a vinár doňho povinne prispieva určitou sumou a navyše štát prispieva do fondu takou istou sumou, akú si vinohradníci a vinári vyzbierajú. Predsedu vinárskeho fondu si volí rada, v ktorej väčšinu hlasov má vinárska obec, ale členmi sú aj zástupcovia ministerstva. Takýto model bol v roku 2000 navrhovaný aj u nás, ale ministerstvo ho striktne zamietlo. Škoda.  

Víno a človek
„Víno je nápoj, ktorý zbližuje ľudí a životu dáva noblesu. Je spoločníkom pri rôznych príležitostiach, keď sa tešíte, či ste v pokojnej nálade alebo smútite. Keď si otvoríte fľašu dobrého vína, vie vás povzbudiť a prídete na krajšie myšlienky a zase sa tešíte zo života,“ vyznáva sa Jarka Kaňuchová-Pátková.
Samozrejme, že nepohrdne žiadnym dobrým vínom, ale najradšej má biele suché, najmä dobre vyzreté rizlingy či Veltlínske zelené. Slovenské novošľachtence, najmä Devín a Dunaj, považuje za veľmi perspektívne. Myslí si, že majú na to, aby sem dokázali prilákať ľudí, ktorí cestujú za vínom po celom svete, veď tieto odrody môžu ochutnať iba na Slovensku. Pri ostatných, najmä modrých novošľachtencoch je s chválením trochu opatrnejšia. Podľa nej nás s nimi čaká ešte veľa práce. Musíme počkať, kým vysadené vinohrady budú trochu staršie, vinohradníci zistia, ktorý typ pôdy a pod­pník im najviac vyhovuje a vinári sa naučia z nich robiť každoročne pekné vína. Jarka Kaňuchová-Pátková tvrdí: „Myslím si, že aj z hľadiska historického sme skôr krajina müllerov, veltlínov či vlašákov. Tieto odrody sem historicky patrili a vieme z nich vyrobiť krásne vína, len sa na ne akosi pozabudlo. Našťastie dnes s nimi znovu získavame významné ocenenia nielen na domácich, ale aj zahraničných súťažiach. Preto sa snažím v rámci priestorového izolátu, ktorý máme vysadený v Piešťanoch, sústreďovať sa hlavne na staré pôvodné klony, ktorým sa tu vždy darilo a boli overené stáročiami. Nimi by sme sa mohli odlíšiť od susedných krajín a stať sa zaujímavejšími pre enofilov. Veď napríklad z takého Veltlínskeho zeleného sa dá vyrobiť krásne víno od akostných až po ľadové výbery. Preto by sme sa mali viac sústrediť na odrody, z ktorých vína robili aj generácie našich starých rodičov.“