korpás ondrej

ondrej-korpasIkona slovenského vinohradníctva

O stretnutie s Ondrejom Korpásom sme sa pokúšali už niekoľko krát, ale tento vždy zaneprázdnený človek aj kvôli problémom s elektrikou vo svojom vinárskom dome presúval naše stretnutie na iný termín. V máji, po štyridsiatich rokoch, odišiel z družstva v Strekove do dôchodku. Času ostalo zrazu viac, a tak nás mohol prijať vo svojom „kráľovstve“.

Dom obrastený popínavým paviničom trojlaločným, kvitnúce oleandre, štebotajúce lastovičky, nádherne upravené okolie a perfektne obrobené vinohrady vytvárali dojem, ako by sme ani neboli na Slovensku. Pred každým viničovým radom boli vysadené ľalie, ktoré práve kvitli. Krajšie prostredie na rozhovor a posedenie pri víne sme si naozaj nemohli priať.

Kedy ste podľahli čaru vinohradov?
Tak vážnejšie ako stredoškolák. Chodil som na strednú poľnohospodársku technickú školu v Komárne, odbor rastlinná výroba. V druhom, alebo treťom ročníku sme chodili pomáhať oberať hrozno do Svätého Petra. Tam boli vysadené veľké parcely, síce ešte na nízkom vedení, ale strapce na nich boli nádherné, zdravé. Úplne si ma ten obraz podmanil. Nebol som to len ja koho očarilo hrozno. Vytvorila sa tu malá skupina nadšencov, ktorí sa vinohradníctvu venovali trochu viac ako si vyžadovali učebné osnovy.

Spolu ste išli aj na vysokú školu?
Traja z nich, vrátane mňa, sme si podali prihlášku na vysokú školu do Lednice. Prijali iba mňa, a tak som už cez prázdniny išiel pomáhať do Jihlavy na letnú brigádu. Tu som sa zoznámil s ostatnými študentmi, ktorých v ten rok tiež prijali. Po brigáde ma to ale ťahalo domov, tak som sa dal prepísať na školu do Nitry. Tu som si odkrútil dva roky a potom som predsa len išiel znovu na prijímacie skúšky do Lednice.

Ktorí profesori Vás najviac ovplyvnili?
Mal som to šťastie, že som sa dostal pod krídla profesora Krausa, ktorý ma učil vinohradníctvo a pána Švejcara, ktorý ma zasvätil do tajov vinárstva. Cez prázdniny som nechodil domov, ale ostával som tam, ako pomocná vedecká sila pracovať. Pán profesor Kraus mi ukázal, čo všetko sa dá s viničom urobiť. Uchvátila ma obrovská variabilita viniča a tým aj veľké možnosti jeho šľachtenia. Keď som skončil školu, profesor Kraus mi ako darček dal šestnásť novošľachtencov a tie mám až dodnes.

Kedy ste sa začali šľachteniu venovať vážnejšie?
Hneď po vysokej škole. To bolo v roku 1970, keď som nastúpil do družstva v Rúbani. Po zlúčení so Strekovským družstvom sme obhospodarovali sedemdesiat hektárov ušľachtilých a desať hektárov podpníkových vinohradov, a samozrejme sme vyrábali pre pestovateľov aj viničové sadenice. Boli to vinohrady staršie, vedene na hlavu, ale aj novšie, vysadené v stredných alebo širších sponoch. Postupne sme vybudovali ďalšie. Plocha sa zvýšila až na dvestosedemdesiat hektárov. Ročne sme zhotovili viac ako milión štepencov. Výroba viničových sadeníc je nemysliteľná bez selektovaných vinohradov produkujúcich očká a od selekčných prác je už len krôčik k udržia­vaciemu šľachteniu.

Vo všetkých vinohradoch dodržiavate zásady integrovanej produkcie. Čo Vás k tomu viedlo?
Názor, že prírodu netreba zbytočne zaťažovať chémiou, kým to vinohrad nepotrebuje. Keď ste vo vinohrade každý deň a poznáte každý kút v ňom, viete kedy je postrek potrebný a kedy situáciu dokáže vinohrad zvládnuť aj sám. V bežnom roku striekame štyri, maximálne päťkrát. V minulom roku, keď niektorí vinohradníci striekali aj pätnásťkrát, my sme vkročili do vinohradu s chémiou iba sedem krát.

O novej odrode Hossa sme sa dozvedeli z médií už skôr. Ako vznikala?
Jej kríženie vzniklo ešte skôr ako som ju pomenoval po našom výbornom hokejistovi Mariánovi Hossovi.
Nápad na jej kríženie som dostal, keď tu boli na návšteve moji priatelia z Moravy. Tí vraveli, že prečo nevyšľachtím taký Sauvignon, ktorý nebude mať až také husté olistenie, typické pre túto odrodu. Napadlo mi, že skrížim Sauvignon a Irsai Oliver. Ten má malé listy, dlhé internódiá a veľmi intenzívny rast. Z kríženia sme vybrali semenáč s veľmi priaznivými pestovateľskými vlastnosťami, ktorý nás potešil už pri prvej úrode. Tú sme mohli oberať už začiatkom septembra s priaznivými technologickými parametrami. Mladé víno sa otváralo v muškátových až broskyňových tónoch, ale postupom času, ako víno vyzrievalo, začali dominovať sauvignonové arómy.

Čím sa inšpirujete pri výbere mien novošľachtencov?
Hlavne pri stolových odrodách sa nechávame inšpirovať už skoro zabudnutými, alebo veľmi málo používanými ženskými menami, ktoré sa dajú ľahko vysloviť. Napríklad Elma (pozn. redakcie: Elma Bulla bola slávna herečka pôsobiaca v Budapešti, ktorá pochádzala z Nitry), Alta, Milota, Inka či Penka a iné. Pri muštových odrodách vznikajú názvy často z pocitov pri prvom ochutnaní. Napríklad pri Rizlingu korenistom mi napadlo, že keď som pri šľachtení spojil korenistosť Tramínu a mohutnosť Rizlingu, mohol by som to spojiť aj v mene. Pri odrode Slovakia som chcel vyjadriť vzťah k vlasti. Pri Harmónii názov vznikol vtedy, keď som z nej prvýkrát ochutnal víno. Zaujalo ma okamžite, pretože všetky arómy a chute boli v krásnej harmónii.

Koľko dní v roku strávite vo vinohrade?
Každý deň, v sobotu aj v nedeľu. Keď nie som vo vinohrade každý deň aspoň na chvíľu, nie som spokojný. Nemusím vždy niečo robiť, ale aspoň si ho obídem a skontrolujem či je všetko v poriadku.

Čo pre Vás vinohrad znamená?
Život. Niekedy sa cítim, ako keby sme spolu zrástli.

Je nejaké nové šľachtenie, na ktoré ste hrdý?
Na všetky, ktoré sa vydarili a prinášajú niečo nové, čo sme doteraz nemali. Veľké nádeje vkladám do Rizlingu korenistého. Viaceré naše novošľachtence by sme chceli prihlásiť aj do Štátnych odrodových pokusov.

Koľko nových odrôd ste doteraz vyšľachtili?
Na Slovensku sú uznané iba tie novošľachtence, ktoré prešli štátnymi skúškami a sú zapísané do Listiny registrovaných odrôd. Ale ja za odrodu považujem každú, ktorú šľachtiteľ vyšľachtí a udržiava. Za môj život ich bolo už veľa. Momentálne sledujeme a pracujeme približne s tisícosemsto genotypmi.

Odpovedali ste v množnom čísle. Pomáha Vám niekto?
Áno, môj starší syn Ondrej po mne zdedil lásku k vinohradu. Veď celá posledná fáza bezsemenného kríženia, robená metódou in vitro, je už jeho dielom. Začali sme používať aj priame štepenie. Pri ňom nemusíme čakať niekedy aj sedem rokov kým zo semiačka vyrastie ker a dá prvú úrodu. Ak naštepíme mladý semenáč na vhodný podpník, tak sa termín prvého zberu skráti na tri roky. Takýmto spôsobom môžeme dosahovať výsledky aj o niekoľko rokov skôr.

Keď chodievate ako degustátor na súťaže, tak máte možnosť stretnúť sa s rôznymi typmi vín. Aký je váš pocit, akým smerom sa uberá slovenské vinárstvo?
Ja si myslím, že vinárstvo na Slovensku sa uberá správnym smerom. I keď sa niekedy objavia aj nejaké zvláštnosti, ktoré sa vzďaľujú od doteraz zvyknutého. Ale aj takéto vína si nájdu svojich priaznivcov.

Momentálne sú na Slovensku proklamované dva vinárske smery. Technologicky dokonalý a smer vyznávajúci prírodné vína. Aký máte na ne názor?
Opodstatnenie majú oba smery. Ja si myslím, že si vôbec nekonkurujú, pretože sú aj konzumenti, ktorí obľubujú aromatickejšie, sviežejšie, moderné vína a sú aj takí, ktorí sa radšej vracajú k vínam vyrobeným pôvodnou metódou. Čo mňa skôr teší je to, že keď si prejdem napríklad iba Južnoslovenskú oblasť, tak mám možnosť ochutnať viac ako desať „tvárí“ napríklad Rizlingu vlašského. Každá z nich chutí inak, a to je na tom krásne, pretože každý ter­roir, každý výrobca zanechá vo víne svoju charakteristickú pečať. Je to nádherné, že na takom malom území ako je Slovensko máme možnosť toto zažiť.

Pri ktorej odrode ste sa najviac natrápili?
(Smiech) To je ťažká otázka. Trápenie nepomôže, pretože to, čo z toho semenáča vznikne, nedokážete ovplyvniť. Trochu to dokážete usmerniť správnym výberom rodičovských párov, agrotechnikou, spôsobom vedenia, zelenými prácami, alebo pri stolových odrodách sa dá urobiť špeciálne vedenie, pri ktorom strapce voľne visia, ale vlastnosti sú už vopred dané.

Takže šľachtiteľ je odkázaný na náhodu?
Sčasti na náhodu, ale v prvom rade musí mať pri krížení, teda pri výbere správnych rodičovských odrôd a následne pri výbere semenáča aj šťastnú ruku.

Ako vznikajú vaše vína?
Používame štandardný postup výroby. Niekedy sme síce používali aj sušené vínne kvasinky, ale dnes už nie. Teraz si z odrody, ktorá dozrieva prvá, urobíme zákvas a ten používame namiesto kvasiniek pri ostatných vínach. Dnes nie je problém kúpiť selektívne kvasinky. Tie dokážu ovplyvniť charakter vína, ale my sa snažíme v našich novošľachtencoch zachovať pôvodný charakter. Preto aj všetky naše vína zrejú v skle. Dokonca vína nefiltrujeme a nepoužívame ani žiadne pomocné chemické látky, ostali sme verní iba síreniu. Až potom, keď už odrodu poznáme, môžeme odporučiť správny technologický postup pri výrobe.

Je nejaké víno, ktoré vám utkvelo v pamäti?
Je ich viacej. Boli pekné ročníky aj pekné vína. Napríklad na Sauvignon, Charadonnay či Tramín z ročníka 1979 asi nikdy nezabudnem. Bol naozaj výnimočný. Ale ani posledné roky neboli zlé. Vína z ročníkov 2006 a 2009 patria takisto medzi tie skutočne vydarené. Ročníky 2001, 2004 a 2008 boli v ostatných vinohradníckych oblastiach na Slovensku iba priemerné, v našich podmienkach sa dokázali vytvoriť cibéby vo väčšej miere ako po iné roky. Preto som názoru, že každý ročník je dobrý na nejakú odrodu, ale určite veľkú úlohu tu hrá aj poloha.

A na ktorú odrodu bol dobrý ročník 2010?
My sa nesťažujeme. Úroda bola dobrá a ani cukornatosť nebola zlá. Každá jedna odroda mala minimálne 21°NM. Vína síce nie sú také robustné, ale majú krásnu aromatiku. Možno v nich nájsť vône, ktoré sa tam bežne neobjavujú.

Čím je strekovská poloha tak výnimočná?
Máme tu jednu zaujímavosť, ktorá pomáha hroznu dozrievať v zaujímavej kvalite. Ešte pred Strekovom sa začína Pohronská pahorkatina. Na jej južných svahoch sú vysadené vinohrady. Oproti na druhej strane sa tiahnu kopce pri obciach Pribeta a Modrany. Tie vyvýšeniny ohraničujú koryto Parížskeho potoka, ktorý od Strekova vytvára močiare. Od juhu, na maďarskej strane, sú ďalšie kopce, pred ktorými tečie rieka Dunaj. Všetky tieto faktory vytvárajú zaujímavú mikroklímu. V tejto oblasti prší pomerne málo, ľadovec je zriedkavý. Na jeseň je vo vzduchu aj pri slnečnom počasí toľko vlhkosti, že sa vytvárajú cibéby, základný materiál pre výrobu prírodne sladkých vín.

Dokedy by ste sa chceli venovať tomuto životnému poslaniu?
Kým mi to zdravie dovolí. Veď čo budem sedieť? Aj keď aj to treba. Veď by sme predsa mali výsledky našej práce aj konfrontovať, či tej ktorej odrode má význam sa venovať. Ale ja si myslím, že medzi toľkými vzorkami sa vždy nájde nejaká zaujímavá.

Uvažovali ste o tom, že by ste svoje poznatky dali na papier?
Možno aj áno, ale momentálne máme toľko práce s vysadenými pokusmi, že nám na to neostáva čas. Ale mohli by sme dať dokopy aspoň tie novošľachtence, ktoré my považujeme za trošku perspektívne. Umiestnením našich novošľachtencov na jedno miesto by sa nám uľahčilo ich pozorovanie, práca by bola jednoduchšia. Keď by sme mali čo i len päť koreňov z nejakej odrody, ale budeme ju mať a hocikedy sa k nej vieme vrátiť. Pretože to sa nedá nakrížiť znova. To je ako s deťmi. Darmo sú rodičia tí istí, každé ich dieťa je vždy iné.

Používate naše nové odrody aj v ďalšom krížení?
Áno, pri muštových odrodách najmä Dunaj, pretože dozrieva skoro a dokáže nazbierať veľa cukru. Teraz sledujeme nového nádejného kríženca, ktorý vznikol vlastne zo šiestich odrôd. Jeden rodič vznikol na Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom v Bratislave z kríženia Castets x (Cabernet Sauvignon x Saperavi) a druhý je Dunaj, ktorý ma v rodokmeni Muškát Bouchet, Oporto a Svätovavrinecké.

Ktorú odrodu máte najradšej?
Tramín, či už červený alebo korenistý. Pramení to ešte zo študentských čias a aj v mojej diplomovke som sa venoval tej­to odrode. Mám ho rád aj preto, že v krížení najlepšie prenáša kvalitatívne vlastnosti do hybridného potomstva.

Ktorá odroda sa podľa Vás najviac hodí do strekovskej oblasti?
Podľa mňa určite oba rizlingy, vlašský aj rýnsky, ale aj Veltlínskemu zelenému sa v našej oblasti veľmi dobre darí. V každom roku sa dá z neho urobiť víno, ktoré osloví niečím zaujímavým. Z modrých odrôd Cabernet Sauvignon aj napriek tomu, že je to neskorá odroda a Dunaj, ktorý dozrieva pomerne skoro a v našej oblasti, kde je dostatok slnečných dní, dáva naozaj výnimočné vína.

Čo by ste chceli v budúcnosti dosiahnuť?
Dobudovať naše vinohrady, aby celá naša ampelografická zbierka mohla byť pohromade.