vlnková beáta

Beáta VlnkováPrezidentka Asociácie somelierov Slovenskej republiky

Víno ju sprevádzalo už od stredoškolských čias, ale profesionálne sa mu začala venovať až o niekoľko rokov neskôr. Predchádzala tomu príhoda, na ktorú spomína s úsmevom.

Odrazovým mostíkom bolo hotelierstvo
Už od detstva rada cestovala, atmosféra hotelov a reštaurácií ju priťahovala. Preto sa rozhodla po ukončení gymnázia študovať na hotelovej škole so zameraním na cestovný ruch. Súčasťou vyučovania bola aj tematika vína, hoci výber bol v tom čase veľmi oklieštený.
Po absolvovaní školy ju osud zavial iným smerom. Niekoľko rokov pracovala na Inštitúte manažmentu a neskôr pre Národnú agentúru pre rozvoj malých a stredných podnikov. Po čase si však uvedomila, že ju to ešte stále láka k hotelierstvu. Ponúknutá funkcia prevádzkovej riaditeľky v bratislavskom hoteli Devín sa predsa neodmieta, a tak ju prijala. Rovnými nohami vhupla do divokého kolotoča hotelierskeho života, v ktorom sa ide na doraz. Slová ako plánovanie, dochvíľnosť a zodpovednosť jej neboli cudzie, ale naučiť ich aj jej podriadených bol často boj s veternými mlynmi.
V tom čase v hoteli Devín sídlila aj novozaložená Asociácia somelierov Slovenskej republiky. Vtedajší prezident Štefan Valovič ju oslovil s ponukou pracovať pre nich. Vedel, že je komunikatívna a navyše ovláda anglický jazyk, čo bolo vtedy veľmi dôležité, hlavne kvôli reprezentovaniu asociácie aj na medzinárodnej úrovni.

O víne vedela iba základy
Zo začiatku mala pred novou prácou trochu rešpekt. Pracovať pre Asociáciu somelierov a vedieť o víne iba základy sa jej zdalo dosť odvážne. Štefan Valovič jej však podal pomocnú ruku a za pár rokov intenzívneho štúdia sa dokázala perfektne zorientovať v somelierskych vodách. V druhom týždni na novom pôsobisku prišla z Viedne ponuka na organizovanú degustáciu vín z oblasti Bordeaux z ročníka 2000. „Štefana Valoviča som sa vtedy spýtala, či sa tam oplatí ísť. Skoro pri tejto otázke odpadol. Dnes by som na ňu išla aj pešo,“ spomína s úsmevom Beáta Vlnková. Tam si prvýkrát privoňala k veľkým vínam, ktoré jej neskôr zmenili život.
Prezídium asociácie malo už vo svojich začiatkoch plán zahájiť organizáciu somelierskych kurzov. Zo začiatku im pomocnú ruku podali asociácie somelierov u našich susedov, najmä Martin Pastyřík a Ivo Dvořák z Čiech a Annemarie Foidl, prezidentka rakúskej somelierskej asociácie. Vypracovaný návrh kurzu si dali akreditovať na ministerstve školstva a od roku 2003 ich začali rea­lizovať.

Prvé kurzy obsahovbali štyri sústredenia po štyroch dňoch. Počas nich vládla fantastická atmosféra a vytvorila sa tu komunita ľudí, ktorá spolu komunikuje dodnes. Kurzy sa konali v rôznych kútoch Slovenska a účastníci k nim pristupovali s plnou vážnosťou. Po večeroch sa tvorili vínne lístky, robili sa slepé degustácie, servírovali sa rôzne druhy vín, alebo sa o vínach iba tak rozprávalo a študenti si vymieňali svoje skúsenosti. Absolvovali ho všetci významní slovenskí somelieri, pretože vlastniť potvrdenie o jeho absolvovaní znamenalo prestíž.

Úspešná vizionárka
Niekomu stačí byť dobrý, no pani Vlnková k takému typu ľudí určite patrí a chce byť ešte o krok vpred. Preto ju zaujímalo, či kurzy robia dobre a čo by sa poprípade na nich dalo ešte zlepšiť. Vtedy sa konal v Salzburgu kurz, ktorý usporiadala jedna z dvoch najvýznamnejších vzdelávacích inštitúcií o víne, Court of Master Sommeliers. Jej študijný program je rozdelený do štyroch stupňov, Introductory, Certified Sommelier, Advanced Sommelier a Master Sommelier. Pani Vlnková úspešne absolvovala kurz Certified Sommelier. Court of Master Sommeliers organizuje kurzy na celom svete a získať titul Master Sommelier nie je vôbec jednoduché. Od založenia Court of Master Sommelier v roku 1977 je doteraz držiteľom tohto prestížneho titulu len 230 absolventov. Jedným dychom však dodávame, že na získanie tohto titulu sa práve pripravuje uznávaná somelierka Petra Polakovičová, ktorá žije viac ako 15 rokov v San Franciscu.
„Úroveň nášho profesionálneho somelierskeho kurzu, ktorý od augusta 2015 opäť realizujeme, kvalitou za tými zahraničnými nezaostáva. V Londýne ma zaujalo, že sa počas jedného dňa vystrieda aj niekoľko lektorov. Je to lepšie, pretože lektor môže byť akokoľvek dobrý, ale na konci dňa je to už pre poslucháčov únavné. Ak sa striedajú, pre študentov je to pestrejšie, pretože každý z nich má na víno iný pohľad. Preto sa noví študenti, okrem Štefana Valoviča a enologičky Edity Ďurčovej, môžu tešiť aj na Miroslava Jajcaya, ktorému učarovala oblasť Bordeaux, Štefana Ailera, ktorý vyučuje vinohradníctvo a vinárstvo na SPU v Nitre, barmana Tomáša Gyéne, odborníka na cigary Petra Labaja, či špecialistku na pivá Danielu Šmogrovičovú. Pravidelnými lektormi sú aj profesionálni somelieri Rastislav Šuták, Peter Kecskes, Tomáš Vyšvader a ďalší,“ vysvetľuje s hrdosťou Beáta Vlnková.

Presadzuje a reprezentuje nás v zahraničí
Už dlhšie ju trápilo, že vo svetovej somelierskej literatúre je informácií o slovenských vinároch ako šafranu. Vďaka jej osobnému priateľovi Gerardovi Bassetovi svitla nádej na zmenu. Tento výnimočný človek je doposiaľ jediný na svete, ktorému sa podarilo získať ocenenia Master of Wine a súčasne aj Master of Sommelier. Navyše, v roku 2010 získal v čílskom Santiagu titul Najlepší somelier sveta a obe najvýznamnejšie vinárske inštitúcie Court of Master Sommeliers a Wine&Spirit Education Trust mu udelili čestnú funkciu honorárneho prezidenta. „Gerard je pre mňa vzor, ako by aj po tridsiatich rokoch praxe mal somelier pôsobiť. Skromný, vždy ochotný poradiť a pomôcť, žiaden náznak pýchy, na ktorú by po tých všetkých úspechov už hádam mal aj nárok. Po mojej žiadosti Gerard obratom odpovedal, že nám bude veľmi nápomocný a že v najbližšej reedícii literatúry týchto dvoch vzdelávacích inštitúcií bude konečne pre Slovensko vyčlenený priestor,“ dodáva so spokojným výrazom Beáta Vlnková.
Asociácia somelierov je členom ASI – Association de la Sommellerie Internationale už od roku 2002. Beáta Vlnková sa pravidelne zúčastňuje svetových súťaží ako členka hodnotiacej komisie. Podľa jej slov je to zakaždým veľmi zaujímavé, pretože vždy sa úlohy súťažiacim trochu obmenia. Všetkých súťažiacich najprv čaká mimoriadne ťažký písomný test. Každým rokom pribúda nielen viac a viac vinárstiev, ale aj nových vinárskych oblastí. Predstavte si len vymenovať vinárske regióny Japonska alebo Číny. Okrem toho treba pravidelne sledovať aktualizácie vinárskych zákonov. Krásnym príkladom je Taliansko, kde vzniknú za rok aj viaceré nové apelácie. Sledovať nové trendy a aktuality však treba aj v oblasti kávy, čajov, destilátov, cigár, či miešaných nápojov. Nasleduje anonymná degustácia, v ktorej treba ohodnotiť víno po senzorickej stránke tradičným postupom podľa pravidiel Court of Master Sommeliers alebo WSET. Ďalšou časťou skúšky je servis vína, pri ktorom vždy navodia nejakú nečakanú situáciu a hodnotia, ako sa s ňou súťažiaci vysporiada. Napríklad TCA vo fľaši so skrutkovým uzáverom, nepripravené víno, ktoré si hosť objednal deň vopred alebo arogantný hosť. Každá členská krajina ASI môže prihlásiť iba jedného súťažiaceho a ak si uvedomíme, že majstrovstvá sveta somelierov sa konajú iba raz za tri roky, takisto ako majstrovstvá Európy, je to naozaj prestížna záležitosť. Naposledy sa Majstrovstvá sveta konali v roku 2013 v Tokiu a na finále, do ktorého sa vždy prebojujú iba traja somelieri, sa prišlo pozrieť šesťtisíc ľudí. Na najbližších Majstrovstvách somelierov v Argentíne v roku 2016 nás bude reprezentovať Rastislav Šuták.

Svet vína sa jej páči
„Priatelia a známi mi neustále opakujú, akú mám krásnu prácu. Absolútne súhlasím. Stále ma fascinuje, ako sa z obyčajnej hroznovej šťavy môže vyrobiť niečo priam nadpozemské a očarujúce. Víno je nápoj, ktorý nás inšpiruje, povznáša, jedlo s ním chutí lepšie, rozhovory s priateľmi sú otvorenejšie a veselšie, víno nás občas oslobodí od príliš ťažkej reality. Dávne skúsenosti našich predkov i najnovšie výskumy navyše dokazujú jeho priaznivý účinok na zdravie,“ konštatuje Beáta Vlnková.
Preto táto energická, príjemná, ctižiadostivá a vždy usmievavá dáma vníma víno ako neoddeliteľnú súčasť svojho života a vpred ju ženie obrovská túžba spoznávať ho. My, milovníci vína, ju vieme pochopiť, veď ani dve fľaše toho istého vína nie sú úplne rovnaké. A aké má vlastne najradšej? Podľa ročného obdobia, v zime skôr červené, na jar sa už nevie dočkať ružových a v lete inklinuje skôr k šumivým a bielym. „Páčia sa mi vína, ktoré nie sú nudné a najmä tie, ktoré vypijete s priateľmi.“