líšková ľubica

liskova01veterinárka s dušou vinárky

S vínom je spojených veľa príbehov. Jeden krásny, so šťastným koncom prežila aj vždy usmievavá dáma Ľubica Líšková.

Vysokú školu veterinársku študovala v Košiciach, ale zvieratá liečiť nevie. Ako je to možné? Jednoducho, na škole si totiž zvolila odbor hygiena potravín. Zameraný bol najmä na potraviny a produkty živočíšneho pôvodu, ale okrajovo sa venoval aj vínu. Po absolvovaní školy bolo potrebné rozhodnúť sa, kam ďalej. Mladá Ľubica rozposlala niekoľko životopisov na rôzne pracovné pozície, na ktorých by mohla viac, či menej uplatniť svoje vedomosti získané zo štúdia. Medzitým sa dozvedela, že by sa malo vo Vinárskych závodoch Nitra uvoľniť miesto v laboratóriu. Šťastena sa na ňu usmiala a pozíciu na oddelení mikrobiológie dostala.

Začiatky spojené s vinárskou mikrobiológiou
Vtedy pod Vinárske závody v Nitre patrilo jedenásť prevádzok, takže práce bolo dosť. Okrem analytickej kontroly alkoholu, cukrov, kyselín a iných dôležitých parametrov sledovali aj mikrobiologické hodnoty vína. Ako mikrobiologička vyhodnocovala víno nielen vo finálnej fáze, ale aj v rôznych štádiách výroby. Dôraz na kontrolu sa kládol najmä pri alkoholovej fermentácii a tesne po nej. Sledovali hlavne prítomnosť, druhy kvasiniek a aj baktérií. Zvlášť si dávali pozor na prítomnosť octových baktérií, pretože tie úzko súvisia s prchavými kyselinami, ktoré v senzorickom profile dokážu významne ovplyvniť aromatiku.


Každý hotový výrobok náhodne kontrolovali a odoberali z neho vzorky, ktoré očkovali na živnú pôdu a sledovali počet narastených kolónií. Zámer bol, aby sa vyhli druhotnému rozkvaseniu už nafľašovaného vína, pretože v tej dobe ešte neboli také sofistikované filtračné zariadenia ako sú dnes. Na základe vlastných výskumov si Ľubica vypracovala tabuľky s hraničnými hodnotami, po prekročení ktorých už hrozilo riziko rozkvasenia. Ak bola vzorka pozitívna, víno sa muselo následne prečíriť a znovu prefiltrovať.
„Mikrobiológia je o veciach voľným okom neviditeľných, preto som častokrát musela zvádzať neúprosný boj s niektorými kolegami, ktorí o mikroorganizmoch nevedeli takmer nič,“ spomína Ľubica Líšková. Podobný prípad bola sanitácia strojnotechnických zariadení a ostatných zariadení, ktoré prichádzali do kontaktu s vínom tesne pred fľašovaním ako posledné. Práve tieto miesta výroby boli pod jej drobnohľadom. Pravidelne z nich odoberala stery, ktoré následne vyhodnocovala. Výsledky síce boli k dispozícii až o niekoľko dní, ale malo to svoj význam. Rizikové šarže dokázali patrične riešiť a z chýb sa následne poučiť. „Dnes je situácia oveľa jednoduchšia. Moderné systémy vyhodnocovania živých organizmov pracujú na systéme prítomnosti kyselín, respektíve odozvy na základe interferencie DNA, ktorú obsahuje každý živý organizmus, teda aj kvasinka či baktéria, s kontrastnou látkou. Takže po odobratí vzorky sú výsledky prakticky okamžite hotové,“ pochvaľuje si nové metódy Ľubica Líšková.

K vínu sa „prevoňala“
Okrem titulu stihla na vysokej škole získať aj vodičský preukaz, ktorý sa jej stal doslova osudným. Ako sme už spomínali, pod prevádzku v Nitre patrilo ďalších jedenásť závodov, ktoré pravidelne navštevovala skupina technológov z Nitry. Týchto stretnutí sa zúčastňovala aj Ľubica. Kým ostatní prechutnávali vína, ona odoberala vzorky na mikrobiologický rozbor. Kolegom vyhovoval pri týchto akciách aj fakt, že mala vodičské oprávnenia. Hlavne počas kampane, keď chodili senzoricky dozorovať vína, sa našoférovala do sýtosti. Vzorky na rozbor odobrala rýchlo, ale ochutnávky sa neraz natiahli aj na niekoľko hodín. Prvé roky ju to príliš nebavilo, ale postupne ju téma vína zaujala. O pár rokov neskôr podľahla čaru vína aj ona. Väčšinou to boli veľmi múdri a skúsení ľudia, od ktorých sa naučila veľmi veľa, a keďže im robila vodiča, k vínu si mohla doslova iba privoňať.
Vďaka materskej dovolenke si od „šoférovania“ oddýchla na pol roka. Keď sa vrátila do práce, stála pred životným rozhodnutím, buď sa vráti k veterinárstvu, alebo ostane pri víne. Fantastický kolektív kolegov a jej mikrobiológia zvíťazili a po šesťmesačnej prestávke sa vrátila späť do Vinárskych závodov Nitra, ale už na pozíciu vedúcej laboratória.
Po zmene vlastníckych pomerov na prelome milénia sa stala vedúcou riadenia útvaru kontroly. K jej povinnostiam pribudlo niekoľko ďalších dôležitých funkcií. Okrem toho, že bola členkou komisie, ktorá rozhodovala o finálnych kupážach vín, stala sa aj hlavnou kontrolórkou systému ISO, ktorý mali vybudovaný vo Víno Nitra. Stručne by sme ho mohli charakterizovať ako zdokumentovaný spôsob riadenia firmy, kde je zadefinovaná organizačná štruktúra. Každý pracovník má stanovené, za čo je zodpovedný a aké má kompetencie. Prednosťou tohto systému je, že ak vznikne náhodou nejaký problém, každý krok výroby sa dá spätne vystopovať. Preto každá výrobná dávka musí byť označená a je k nej vedený kompletný záznam, od príjmu hrozna, až po fľašovanie.

Odchody a príchody
Doba po zmene režimu a príchod zahraničných obchodných reťazcov prinútil našich vinárov zareagovať na vzniknutú situáciu. Už nestačilo mať v ponuke napríklad jednu frankovku. Pre retail sa robila jedna, pre súkromnú klientelu ďalšia a po pár rokoch bolo potrebné prísť s inou, ktorá bola zaradená do prémiovej línie. Tak to bolo skoro s každou odrodou. Nové praktiky niektorým kolegom nevoňali, napríklad Milošovi Ševčíkovi, ktorý si otvoril prvú vínotéku v Nitre a Jarovi Žákovi, ktorý odišiel do Víno Matyšák. O krátky čas sa poberal aj Juraj Majšík, ktorý zakotvil v PD Mojmírovce. Turbulentné obdobie sa dotklo aj Ľubice, ktorá sa nakoniec stala výrobnou riaditeľkou. S novou pozíciou si však nepotykala. Po takmer dvadsiatich štyroch rokoch sa rozhodla odísť do vinárstva Villa Vino Rača v Bratislave. Pridelenú pozíciu výrobnej riaditeľky si vyskúšala ešte pod Zoborom. Spočiatku všetko vyzeralo ideálne. Získané skúsenosti zúročila na výbornú, pretože pod jej vedením račianske vinárstvo získalo niekoľko významných vinárskych ocenení.
Nastupujúca garnitúra vo vedení firmy mala ale o obchodovaní s vínom trochu inú predstavu ako ona. Najskôr sa snažili nájsť spoločnú cestu, ale po pár mesiacoch si uvedomila, že tu už nie je šťastná. Presne v tej dobe jej zazvonil telefón, a ozval sa známy hlas. Volal jej bývalý kolega Jaro Žák a ponúkol jej pozíciu vedúcej novej predajne, ktorú Víno Matyšák otvorilo v Nitre. Rozhodovanie bolo expresne rýchle, pretože v tomto najstaršom slovenskom meste aktuálne aj bývala. Prvé mesiace doslova žiarila, čo v je prípade určite nebolo nič výnimočné. Takáto zmena prišla naozaj vhod. „Je radosť predávať vína, keď ste sám presvedčený o tom, že sú kvalitné. Potom sa aj oveľa ľahšie ponúkajú. Samozrejme, že víno je hlavne o debate. Niekomu sa môže páčiť, inému nie, ale ak ste presvedčený, že je dobré, viete o ňom viesť aj sympatický dialóg,“ spomína Ľubica Líšková.

Od predaja späť k výrobe
Práca so zákazníkmi jej otvorila nový obzor. Častokrát sa pristihla, že okrem vedúcej predajne robí aj psychologickú poradňu. Ľudia zakrátko vycítili jej prirodzenú charizmu a okrem vína si do vínotéky zaskočili aj na kus reči. Až vtedy si uvedomila, že ju to dosť vyčerpáva a občasná samota, ktorú tu niektoré hodiny pravidelne zažívala, nebolo to pravé orechové. Chýbal jej kolektív. Nová ponuka prišla úplne nečakane. Bývalé kolegyne z Víno Nitra sa sporadicky stretávali na kávičke. Pri jednom takomto pochlipkávaní kávy sa Ľubica vyjadrila, že ak by prišla nejaká zaujímavá ponuka, asi by ju prijala. Netrvalo dlho a bývalá kolegyňa Darinka Labošová jej zavolala, že vo Víno Levice by pre ňu niečo mali.
Toto vinárstvo má výrobu a odbytové stredisko oddelené a komunikácia medzi nimi niekedy viazla, preto hľadali niekoho, kto by ich stmelil. Ponuku prijala a momentálne oficiálne pracuje ako vedúca odbytového strediska. Sortiment v tomto vinárstve je založený hlavne na predaji nefľašovaných vín, preto je celkom prirodzené, že niektoré odrody sa predávajú lepšie a iné horšie. Keď sa však ich plnenie nechá na bežného pracovníka, ten dokáže ťažko odhadnúť, či daná odroda je ešte dobrá a spĺňa kvalitatívne kritériá predaja. Preto supervízorstvo, kontrola a monitoring sú momentálne pre Ľubicu najviac skloňované výrazy. Na nej záleží, koľko z akej odrody a kedy sa dovezie z výroby do odbytového strediska. Samozrejme, ak treba rada pomôže aj pri sceľovaní a výrobe vína.
Ako jedna z mála žien na Slovensku je členkou komisie vykonávajúcej certifikáciu osôb pre senzorické skúšky vína a vinárskych produktov, ktorá skúša samotných pracovníkov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu potravinárskeho v Bratislave z oddelenia Certifikačného orgánu vykonávajúceho certifikáciu osôb.

Po skončení vysokej školy víno vnímala ako predmet práce. Analyzovala ho, ale nepovažovala ho za nič zvláštne. Ako ale plynuli roky, tento postoj postupne zmenila. Zrazu to už nebolo iba médium, do ktorého vnára pipetu. Dnes má víno veľmi rada, pretože jej z viacerých strán obohatilo život. Nepohrdne kvalitným šumivým vínom, veď stála pri zrode dnes úspešného sektu Pálffy. Vďaka vínu spoznala veľmi veľa zaujímavých ľudí, ktorí jej odovzdali vedomosti a z nich čerpá dodnes. „Určite neľutujem moment, keď som zanechala veterinu a venovala sa vínu. Som veľmi rada, že som ho mohla spoznať nielen po chemicko-mikrobiologickej, ale aj senzorickej stránke,“ opisuje svoje životné rozhodnutie Ľubica Líšková.