čorbová zuzana

z-corbova01enologička a prvá dáma vinárstva Tokaj&Co.

K práci vo vinohrade si privoňala už ako mladé dievča, pretože jej rodičia mali za domom vysadený dvadsaťárový vinohrad. V živote však mala aj obdobie, keď jej príliš nevoňal.

Je to celkom prirodzené, nemožno predsa od dieťaťa očakávať, že sa bude na prácu tešiť viac ako na hru s kamarátmi. Rodičia však na ňu príliš netlačili, čo neskôr prinieslo svoje ovocie. Mladá Zuzana pochopila, že práca vo vinohrade je síce ťažká, ale veľmi ušľachtilá a počas prázdnin sa pravidelne zúčastňovala vinohradníckych brigád vo vinárskych závodoch v Slovenskom Novom Meste. Práve v tom čase sa začala na hrozno, ale aj víno pozerať s rešpektom a vnímať ho ako niečo viac, nie iba alkoholický nápoj.

Kľukatá cestička k vínu
Došlo to až to takého štádia, že víno chcela spoznať detailne a od základov. Po skončení základnej školy preto usúdila, že práca v laboratóriu bude to správne miesto, kde svoje sny dokáže naplniť. Prihlásiť sa na zdravotnú školu, s dobre vybaveným laboratóriom, sa jej vtedy zdal byť správny krok. Ako to už ale v živote býva, človek mieni, pán Boh zmení. Prijímacích skúšok sa síce zúčastnila, ale skončila v skupine neprijatých. Rodičia sa poznali s riaditeľom Stredného odborného učilišťa Viničky, ktorý im ponúkol náhradné riešenie. Na v škole práve otvárali nový študijný odbor so zameraním na biochémiu výroby vína a liehovín. Zuzana tam nakoniec nastúpila, ale s tým, že o rok si prijímacie skúšky na zdravotnú školu zopakuje. V triede sa zišli viacerí študenti, ktorí sa nedostali na vysnívané školy a spoločný osud ich tak zomkol, že z celej triedy sa stala jedna fantastická partia. A keď sa termín skúšok pomaly blížil, Zuzana si uvedomila, že vlastne nikam ísť nechce a na škole ostala.
V tej dobe museli žiaci na učňovských školách už počas štúdia chodievať na prax do podnikov. Aj jej sa ušlo miesto v neďalekých vinárskych závodoch v Slovenskom Novom Meste. Ako novici dostávali práce, ktoré nikto nechcel robiť a nie každému voňali. Zažila všetko možné, od umývania tankov, oškrabávania plesne na sudoch, až po prácu vo fľašovni. V tej dobe neexistovali žiadne etiketovacie stroje, všetky etikety sa museli lepiť ručne. Táto práca sa jej ako študentke páčila najviac.


Princezná spokojná vo svojom kráľovstve
Po maturite si podala prihlášku na vysokú školu do Lednice na Morave a tento krát sa jej šťastena chrbtom neotočila. Nastúpila na nový odbor záhradníctvo so špecializáciou na vinárstvo. Prvý rok študovala v Jihlave, kde si ale ťažko zvykala a často jazdila domov. Bolo to nielen časovo, ale aj fyzicky dosť náročné.
Druhý ročník už začala v Lednici na Morave a malebné moravské mestečko jej úplne učarovalo. V krúžku v piatom ročníku sa stretli ôsmi a ona bola jediné dievča. Nečudo, že ich krúžok priateľsky prirovnávali k známej rozprávke o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch. Len pre zaujímavosť, jeden z „trpaslíkov“ bol aj známy trnavský vinár Vladimír Mrva.
Tu odborne rástla pod dozorom takých kapacít, ako napríklad Wilém Kraus, Fedor Malík, či Mária Kyseláková. Práve pani Kyseláková ju zasvätila do tajov života kvasiniek. Zuzana Čorbová u nej robila aj svoju diplomovú prácu zameranú na využiteľnosť kvasiniek v pivničnom hospodárstve.

Práca si ju vždy našla
„Mám obrovské šťastie, že môžem robiť to, čo ma baví. Nikdy som si prácu nehľadala, ale vždy si ona našla mňa,“ konštatuje Zuzana Čorbová.
Pár dní po štátniciach prišiel za ňou riaditeľ SOU Viničky a oslovil ju s ponukou výučby odborných predmetov na ich škole. Ponuku prijala a popri práci si dokončila aj pedagogické minimum. Ako pedagogický pracovník však nevydržala pracovať dlho. Každý deň trávila niekoľko hodín nad prípravou materiálov pre študentov, ktorí ale v mnohých prípadoch o nové informácie nejavili záujem. Porevolučná generácia mala o živote iné, podľa jej názoru trochu mylné predstavy. Takýto prístup žiakov sa jej vôbec nepáčil a rozmýšľala nad odchodom.
Opäť raz v živote mala šťastie, pretože akurát vtedy hľadali vo vinárskych závodoch v Slovenskom Novom Meste, kde pred rokmi ako študentka praxovala, niekoho na pozíciu vedúcej laboratória. Neváhala ani chvíľu a ponuku prijala. V novej práci sa cítila ako ryba vo vode. S ostatnými kolegyňami vytvorili výbornú partiu. Venovala sa okrem analytických aj mikrobiologickým rozborom. Turbulentné deväťdesiate roky sa nevyhli ani tomuto podniku. Pracovné pozície sa postupne likvidovali, až to prišlo do takého štádia, že v laboratóriu ostala sama. V roku 1991 vznikol štátny podnik Tokaj, ktorý presne o sedem rokov zanikol. Od správcu konkurznej podstaty v júni 1998 odkúpila pozostatky podniku firma Galafruit&Co, s.r.o. Jej konateľ Pavel Eftimov oslovil pani Čorbovú, či by chcela pre nich pracovať ako enologička. Keď sa v apríli 2007 oddelila vinárska časť od ovocinárskej, prebrala ju spoločnosť Tokaj&Co. 

Tokaj&Co, nová výzva
Na rozhodovanie si zobrala viac času, pretože zámena obľúbeného laboratória za vlhkú pivnicu sa jej spočiatku príliš nepozdávala. Nakoniec však ponuku prijala. Jej hlavnou úlohou je kontrola vín počas vyzrievania a organizácia degustácií.
Ochutnávky v jej podaní sú aj po odbornej stránke veľmi zaujímavé. Táto práca ju baví a napĺňa. Z jej rozprávania cítiť pozitívnu energiu, ktorú prenáša na všetkých, ktorí k nim prídu spoznávať tokajské poklady. „Je to taká vzájomná symbióza, pretože ľudia sem väčšinou prichádzajú už dobre naladení a v takejto príjemnej spoločnosti aj víno chutí lepšie. Niekedy mám pocit, že dokonca lieči,“ zamýšľa sa nad čarom tokajského vína Zuzana Čorbová.
Okrem toho sa aktívne zúčastňuje aj pri výbere vín, ktoré sú následne určené na výrobu vzácnych tokajských výberov. S hlavným technológom Milanom Kakašom prechutnávajú všetky vína a vyberajú z nich tie, ktoré sú najvhodnejšie na vyzrievanie. K selektovaným sudom sa pravidelne vracajú a hľadajú medzi nimi tie, ktoré sú už podľa nich zrelé na fľašovanie. Pre predstavu, spoločnosť Tokaj&Co obhospodaruje 137 hektárov vinohradov a ročne vyrobí viac ako štyristo tisíc litrov vína, z ktorých tretinu tvoria tokajské výbery. Ochutnávanie a následný výber je teda naozaj náročná práca.

Víno je jej život
Pri odpovedi na otázku, aké víno má rada, nezaváhala ani sekundu. Pani Čorbová odvetila stručne a láskavo: Dobré! Nepohrdne suchým Furmintom, ani 5-putňovým výberom. Pri výbere hrá dôležitú úlohu aj príležitosť. V lete určite neodmietne voňavé roséčko, či dobre vychladené šumivé víno, ktoré má veľmi rada bez ohľadu na to, či je teplo alebo zima. „Niektorí tvrdia, že by sa víno nemalo miešať s vodou. Ja si to nemyslím. V lete milujem osviežujúci vinný nápoj, akým je vínny strek so sódou. Človek by mal mať z vína pôžitok a nie je nutné byť zviazaný nejakými predsudkami,“ opisuje svoj postoj k výberu vína usmievavá Zuzana Čorbová. Na slovenskej strane Tokaja sa v súčasnosti vyrábajú aj pekné suché odrodové vína modernými metódami. Toto malebné miesto nám vrelo odporúča navštíviť aspoň raz v živote a precítiť pri víne skvelú atmosféru dedinského pokoja, prírody medzi vinicami a úprimnú otvorenosť miestnych ľudí a vinárov. K vínu patrí jedlo a to miestni ľudia vedia skutočne chutne pripraviť, čo znásobí váš dobrý pocit, ktorý vo vás pobyt na slovenskom Tokaji určite zanechá.