HR Winery, Gbelce

Majiteľ tohto vinárstva Róbert Halász, patrí k vizionárom. Koncom deväťdesiatych rokov sa zameral na vinohradníctvo a ovocinárstvo.

Ak chceme začať postupne, musíme sa vrátiť do roku 1993. V tom čase už niektoré poľnohospodárske družstvá začali mať ekonomické problémy. Vtedy sa pán Halász chopil šance a zobral si do prenájmu to, čo súviselo so špeciálnou rastlinnou výrobou, konkrétne ovocné sady a vinohrady. K vyše sto hektárom viníc patrilo aj päť hektárov podpníkového vinohradu. Podobne ako tridsať hektárov ovocných sadov neboli v najlepšom stave. Ak sa však na to pozrieme zblízka, možno čiastočne pochopiť, prečo to tak bolo. Hrozno, kvôli zanedbanej starostlivosti, nedosahovalo oslnivú cukornatosť, preto takmer celá úroda končila v zmeskách, tá lepšia časť v značkových vínach. Z toho dôvodu bolo jeho pestovanie dosť stratové.

Pionierske začiatky
Rozvoj novej firmy bol veľmi pomalý. Začínali v naozaj skromných podmienkach. Dva staručké traktory Zetor museli zvládnuť všetky potrebné práce. Zmluvy s novými zamestnancami sa písali doslova na kolene. Už v tej dobe mal však pán Halász jasno v tom, že chce vo vinohradoch skončiť s čiernym úhorom a každé druhé medziradie zatrávnil. Na úpravu porastu si podomácky vyrobil jednoduchý mulčovač. Ten síce ako-tak fungoval, ale do optima mal poriadne ďaleko. Tak to fungovalo niekoľko rokov. Dôvody boli dva, financie a pôda. Kým ju nevlastnil, nechcel do výroby a obnovy príliš investovať. Postupne sa však cez majetkové podiely členov družstva dostával k pôde. Od viac ako stodvadsať ľudí odkúpil v tej dobe za nadštandardné ceny podiely. Trvalo to skoro tri roky. Všetka tá námaha sa ale oplatila a v roku 1996 mohol zrekultivovať prvú päťdesiathektárovú parcelu. Do obdobia vstupu do Európskej únie poriadne navýšil tempo výsadieb, pretože chcel mať zapísaných nielen čo najviac hektárov, ale hlavne aj tie najlepšie polohy. Nakoniec sa výmera jeho viníc zastavila na čísle tesne pod tristo hektármi. V tom čase výber odrôd riadil viac-menej náhodne a spoliehal sa na svoj cit. Ten mu našepkal, kde sa jednotlivým odrodám bude najviac dariť. Odvtedy prešlo už viac ako dvadsaťpäť rokov a vinohrady treba pomaly revitalizovať. Dnes už ma veľa skúseností, ktoré v plnej miere zúročuje. Pri niektorých odrodách sa už pred štvrťstoročím potvrdil poznatok o výbere polohy, iné budú určite sťahovať na nové lokality.

Víno vyrábali vždy
Z prvej kampane ročníka 1993 vyrobil necelých desaťtisíc litrov vína, všetko v sudovej kvalite. Určené bolo iba pre vlastnú spotrebu, priateľov a zamestnancov. Už v tej dobe sa však pohrával s myšlienkou, že jedného dňa si založí ozajstné vinárstvo a bude víno fľašovať. Vzťah k vínu má pán Halász v sebe hlboko vštepený. Ako malý chlapec trávil veľa času so svojím dedkom nielen vo viniciach, ale aj v pivnici. Vtedy ho iba s úžasom obdivoval, aby ho o niekoľko desiatok rokov mohol napodobniť. Spomienky z detstva boli iba jedným z viacerých rozhodovacích faktorov. Nemenej podstatným bolo aj presvedčenie pána Halásza, že miestny terroir je zatiaľ ešte neobjavený a vkladá doňho veľké nádeje. Je presvedčený, že patrí k jedným z mála na Slovensku, kde vinič dokáže dávať skoro v každom roku surovinu na výrobu nielen kvalitných bielych, ale aj červených vín. Svojich tristo hektárov sofistikovane rozdelil do šiestich lokalít, ktoré sa nachádzajú v celom katastri obce Gbelce. Mať takto rozdelené vinice je obrovská výhoda hlavne pri neočakávaných výčinoch počasia, ako je ľadovec alebo mrazy. Vďaka tomu, že na všetkých polohách má vysadené viaceré odrody, ktoré pučia v rôznych termínoch, je aj prípadné poškodenie menej bolestivé. Navyše do všetkých viníc sa od rána usmieva slnko, takže aj vo vinohradnícky nepriaznivých ročníkoch sa hubové ochorenia nevyskytujú až tak často a ochrana proti nim sa dá zvládnuť bez väčších strát.

Všetko zlé je na niečo dobré
Ktovie, ako by to s novým vinárstvom dopadlo, nebyť nešťastnej príhody z roku 2010. Práve pred siedmimi rokmi sa v pôvodnej družstevnej pivnici, kde vyrábal víno, prepadla časť stropu. Poškodená kanalizácia si vyžiadala svoju daň a strop pod váhou namoknutej zeminy jednoducho nevydržal. Najskôr sa pán Halász zamýšľal nad tým, ako by to opravil, ale nakoniec padlo závažné rozhodnutie. Pivnicu dal zbúrať a na jej mieste postavil novú aj s vinárstvom. Nasledujúce dva roky si na stavenisku rôzni majstri doslova „podávali ruky“. Poslední odchádzali už počas kampane ročníka 2012. V tom čase bolo vinárstvo vybavené iba najnutnejšou technológiou, ale keďže ročník 2012 viacerí vinári považujú za jeden z najlepších za poslednú dekádu, vína sa prakticky robili samé, bez nutnosti nejakých zásahov. Odvtedy sa snažil každý rok svoje vinárstvo vybaviť ďalšou technológiou. Dnes sa už môže pochváliť kompletnou spracovateľskou linkou, v ktorej nechýbajú ani najmodernejšie výdobytky vinárskej technológie, či už na spracovanie hrozna alebo výrobu vína. „Keď príde dobrý ročník, nebude nás už po technologickej stránke nič obmedzovať. Dokážeme tak výnimočnosť ročníka bez problémov prevteliť do fliaš,“ neskrýva spokojnosť Róbert Halász.

Za úspechom hľadaj ženu
Asi nikomu netreba vysvetľovať, že kvalitné hrozno z dobrej lokality je iba časť úspechu dobrého vína, tá zvyšná je v rukách technológa. Pán Halász to veľmi dobre vie, preto si človeka na túto dôležitú pozíciu začal hľadať ešte počas stavby nového vinárstva. Voľba bola, na naše pomery, trochu netradičná. Človeka, ktorému zveril do rúk osudy vín, bola Beáta Šášková. Táto veľmi šikovná technologička študovala prvé tri roky vinárskej školy v maďarskom Kecskeméte a inžiniersky titul obhajovala v Budapešti. Tu navyše získala aj doktorát. Počas toho obdobia sa stihla spriateliť s viacerým odborníkmi z oblasti vinárstva, ktorí jej pomáhali nielen pri zakladaní Vinárstva HR Winery v Gbelciach, ale aj pri prvých kampaniach. Už počas štúdia jej pán Halász zabezpečil prax v niekoľkých maďarských a rakúskych vinárstvach a tak, keď začala v HR Winery naostro, bola veľmi dobre podkutá vinárskymi skúsenosťami. V prvých ročníkoch sa rozhodla spracovať viacej odrôd, ale postupne zistila, že to asi nebude správna cesta. Radšej začala načúvať hlasom zákazníkov a ponuku prispôsobiť im. Z bielych odrôd sa zamerala na tie, ktorým sa v ich viniciach darí najlepšie. Okrem oboch rizlingov sa do výberu dostalo aj Chardonnay, Rulandské šedé a Tramín. V dobrých ročníkoch sa pri modrých odrodách zameriava na to, aby z nich vyrobila dostatočné množstvo vína a vytvorila si aj rezervu. Podľa potreby ich necháva vyzrieť aj niekoľko rokov a nemusí tak každý rok víno fľašovať, ak by im náhodou modré odrody chýbali v ponuke. V budúcom roku pribudnú k osvedčenému Alibernetu, Cabernetu Sauvignon, Frankovke modrej a Rulandskému modrému aj dve novinky, Merlot a Dunaj. Beáta nám prezradila, že časť nielen z červených, ale aj bielych vín je už pripravená na zaujímavé kupáže, ktoré uzrú svetlo sveta. Nezabudla spomenúť aj to, že už má aj vlastné laboratórium, vďaka ktorému vie načasovať zber jednotlivých odrôd na ten správny čas. Už nemusí čakať na rozbor niekoľko dní, výsledky má okamžite, čím dokáže citeľne zvýšiť kvalitu vín.

Pohľad do budúcnosti
Aj počas našej návštevy panoval za budovou vinárstva čulý stavebný ruch. Pán Halász sa chce čo najskôr dopracovať k tomu, aby sa dokončila ubytovacia časť. Tak by našla väčšie využitie aj s rozumom zariadená kuchyňa, ktorá momentálne slúži hlavne počas vínnych večerov či rôznych degustácií. A tých sa tu usporadúva naozaj dosť. Nie je to iba záležitosť piatkových či sobotných večerov, ale v tomto vinárstve sa konajú aj riadené degustácie počas týždňa. Odkedy uvádzajú vína na trh, sem veľká časť ich zákazníkov chodí pravidelne. Róberta Halásza však teší najmä to, že viacerí z nich prišli najskôr na pozvanie svojich priateľov, ale po čase sa už aj vracajú sami s ďalšími svojimi priateľmi. Koncept tohto vinárstva je založený nielen na dobrom víne a krásnom vinárstve, ale aj panoráme vinohradov, ktoré sú jeho súčasťou. Spolu vytvárajú neopakovateľný génius loci, ktorý sa vám nepodarí zažiť v každom vinárstve.