Habsburg
Juraj Smaženka a Josef Ronge si založili vinárstvo nezvyčajným spôsobom, na Slovensku doteraz nevídaným.
Každý z nich sa dostal k vínu trochu inak, nakoniec sa však ich cesty preťali. Juraj Smaženka odišiel v roku 2005 pracovať na Moravu do banky. Miestna kultúra vína ho významne poznačila. Aby sa začlenil, začal sa o víno zaujímať viac ako iba jeho konzument. Doslova ho pohltilo a stalo sa jeho koníčkom až do tej miery, že absolvoval someliersky kurz a senzorické skúšky. Postupne, ako víno ochutnával a bavil sa ním, skúšal niektoré moravské vína dovážať na Slovensko. Tento krok sa síce nestretol s úspechom, ale získal tak aspoň prehľad.
Josef Ronge je rodák z Břeclavi, ktoré je súčasťou Velkopavlovickej vinárskej oblasti, jednej z najvýznamnejších u našich západných susedov. O víno sa zaujíma už viac ako desať rokov. Zo začiatku mu robilo hlavne spoločníka. Neskôr si tiež urobil somelierske skúšky a zúčastňoval sa rôznych degustácií a ochutnávok vína. Keď prišiel Juraj Smaženka na Moravu, stal sa jeho kolegom. Ako bankári poznali rôzne vinárske príbehy, pretože niektorí vinári boli ich klientmi. Zistili, že aj v čase hospodárskej krízy tento biznis fungoval dobre a žil si vlastným životom. Vtedy Jurajovi Smaženkovi skrsla v hlave zaujímavá myšlienka.
Treba mať aj šťastie
V čase, keď ešte na Slovensko dovážal moravské víno, väčšina prevádzkarov chcelo len slovenské. Preto sa rozhodol, že urobí všetko preto, aby im dokázal také ponúknuť. V roku 2011 si dal zaregistrovať obchodnú značku. Zo začiatku rozmýšľal, že spojí produkt s vlastným menom. Takto pomenovať vinárstvo je síce bežné, ale uvedomil si, že je to beh na dlhú trať, pretože trvá nejaký čas, kým sa nový názov dostane ľuďom do povedomia. Za hranicami Slovenska by to bolo ešte ťažšie. Hľadal aj niečo, čo má tradíciu, silu a záber aj mimo Slovenska. Inšpiráciu nakoniec našiel v svojom rodnom meste Holíč. Tam sa nachádza kaštieľ, ktorý bol letným sídlom Márie Terézie. Napadlo ho použiť meno rodu Rakúsko-uhorských panovníkov – Habsburg. Bola to odvážna myšlienka, preto sa začal v prvom rade zaoberať všetkými potrebnými povoleniami po stránke legislatívnej. Zistil však, že na Slovensku je tento názov možné použiť bez zvláštneho obmedzenia. Dlho tomu nemohol uveriť. „Možno k tomuto menu mali všetci taký veľký rešpekt, že sa ho neodvážili zaregistrovať. Som rád, že sa to podarilo práve mne,“ neskrýva radosť Juraj Smaženka.
Ako jediný na Slovensku
Keď sa mu podarilo zaregistrovať túto značku, začal sa zaoberať myšlienkou založiť si vinárstvo. Podobné ambície mal aj jeho kolega Josef Ronge, a tak našli rýchlo spoločnú reč. Vedeli, ako by malo ich vinárstvo a jeho produkty vyzerať, ale chýbali im financie. Založili si preto akciovú spoločnosť s cieľom vybudovania vinárstva. Potrebné peniaze získali formou verejného úpisu akcií. Uviedli ich na trh a ponúkali drobným investorom. Takto získali potrebný kapitál. O niekoľko mesiacov sa im podarilo získať prvých stotisíc eur. Kúpili vhodné priestory a zvýšilo im ešte aj na časť potrebnej technológie. Keďže im peniaze z prvého kola úpisu akcií nestačili, vyhlásili druhé. To už bolo jednoduchšie, pretože akcionári mohli vidieť výsledky a väčšina účastníkov z prvého kola zainvestovala opäť. Ku dnešnému dňu sa akcie tohto vinárstva rozdelili medzi tridsať investorov. Juraj Smaženka a Josef Ronge boli ochotní sa vzdať rozhodovacieho práva v spoločnosti. Radšej chcú vlastniť desať percent veľkého a fungujúceho podniku, ako deväťdesiat percent niečoho, čo iba živorí. Jednoducho, aj menej môže byť niekedy viac.
Prvý ročník
Prvý oficiálny ročník, s ktorým prišli na trh, bola 2016-ka. V moderne zariadenom vinárstve sa rozhodli využiť služby externého enológa z Moravy. Je to ich rovesník a priateľ zároveň. „Nie je zkostnatelý, čo sa výroby vína týka. Skôr by sa dal charakterizovať ako inovátor. Navštevuje nás tak často, ako je to potrebné. Býva iba kúsok od Holíča, takže počas kampane je to skoro každý deň,“ vysvetľuje Josef Ronge. Momentálne je ich celková kapacita necelých tridsať tisíc litrov. Snažia sa hlavne sústrediť na kvalitu, preto všetky ich vína nesú nejaký prívlastok. V súčasnosti hrozno iba nakupujú, ale už majú vypracovaný projekt výsadby nových vinohradov, ktorý budú financovať opäť formou verejného úpisu akcií. Keďže hodnota konečných akcií bude vyššia ako stotisíc eur, musel byť schválený aj NBS. Týmto krokom si zabezpečili ďalšie prvenstvo. Stanú sa vôbec prví na Slovensku, ktorí vysadia štyridsaťpäť hektárov viníc prefinancovaných takýmto spôsobom. Takáto výmera by im mala komfortne pokryť potreby aj do budúcnosti, pretože ročnú výrobu vína by chceli zastabilizovať na hodnote okolo stotisíc litrov.
Netradičné portfólio
Plán je produkovať iba prívlastkové vína a sústreďovať sa hlavne na pinotové odrody. Ich zámerom je nespracovávať viac ako šesť odrôd. Zaujímavosťou je, že nevyrábajú žiadne červené vína. Zdôvodňujú to tým, že chcú robiť iba vysokokvalitné vína, ktoré budú schopné konkurovať nielen na našom, ale aj na zahraničnom trhu a to by sa podľa nich s našimi červenými vínami dalo dosiahnuť veľmi ťažko. Kvalite ich vín zodpovedá aj cenová politika. Uvedomujú si, že dnešný trh ponúka výhodnejšie kvalitné červené vína z iných vinárskych krajín, ktorým momentálne nedokážu konkurovať. Preto sa chcú sústrediť iba na biele a ružové vína. Základ budú tvoriť odrody Rulandské šedé, Chardonnay, Veltlínske zelené a Tramín červený. Každý rok k nim pribudnú ďalšie dve, ktoré budú vyrobené z fyziologicky dozretého hrozna, tak ako si predstavujú.
Zaujímavá budúcnosť
V nadchádzajúcich rokoch by sa okrem výroby tichých vín chceli venovať šumivým, vyrobeným sekundárnou fermentáciou vo fľaši. Je to spôsob, ktorý je viac sofistikovaný a technologicky náročnejší. Keďže si na svoje plecia berú iba toľko, koľko zvládnu, na výrobu takéhoto typu vína plánujú osloviť niektoré vinárstvo, ktoré už má na to potrebné vybavenie.
Zamýšľajú vplávať aj do menej preskúmaných alternatívnych vinárskych vôd. Po návšteve Gruzínska, kde v oblasti Kachétie spoznali tradičný miestny postup výroby vín sa rozhodli, že sa ich pokúsia napodobniť vo svojom vinárstve. Vína vyzrievajú v hlinených amforách nazývaných kvevri, ktoré sú zakopané v zemi. Tento spôsob výroby vína ich okamžite uchvátil. Dohodli sa s miestnym odborníkom na výrobu takýchto vín, že príde na Slovensko a pomôže im nielen správne zakopať kvevri, ale ukáže im aj postup výroby. V pivnici už vyčlenili priestor na štyri dvestopäťdesiat litrové amfory, takže o niekoľko mesiacov sa máme na čo tešiť.
Juraj Smaženka a Josef Ronge sú mladí, ambiciózni a veľmi šikovní ľudia, ktorých vinárstvo síce neživí, ale jeho budovaniu venujú veľmi veľa času. Dýcha sa im preto ľahšie a môžu robiť s vínom aj zaujímavé pokusy, ktoré obohatia našu vinársku scénu zaujímavými a netradičnými produktmi.